Ako duchovne prospievať aj v pokročilom veku

‚Tým, ktorí sú zasadení v Jehovovom dome, sa bude stále dobre dariť, i keď zošedivejú.‘ — ŽALM 92:13, 14.

1, 2. a) Ako sa často opisuje staroba? b) Čo sľubuje Písmo v súvislosti s účinkami Adamovho hriechu?

STAROBA. Čo vám príde na um pri tomto slove? Vrásky? Slabý sluch? Zoslabnuté ruky a nohy? Alebo niektorá iná stránka ‚biednych dní‘ živo a do detailov vykreslených v Kazateľovi 12:1–7? Ak áno, potom je dôležité mať na pamäti, že 12. kapitola Kazateľa opisuje starobu s následkami, ktorými sa na ľudskom tele podpisuje Adamov hriech, nie to, čo pôvodne zamýšľal Stvoriteľ, Jehova Boh. — Rimanom 5:12.

² Pribúdanie rokov samo osebe nie je zlé, lebo samotná existencia si to vyžaduje. Napokon rast a dozrievanie sú žiaduce procesy všetkého živého. Bolestné následky šesťtisícročného pôsobenia hriechu a nedokonalosti, ktoré vidíme okolo seba, budú čoskoro minulosťou a všetci poslušní ľudia sa budú tešiť zo života v takej podobe, akú mal mať — bez bolesti, ktorú prináša staroba a smrť. (1. Mojžišova 1:28; Zjavenie 21:4, 5) Potom už „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ ​(Izaiáš 33:24) Starí ľudia sa vrátia do dní svojej „mladistvej sily“ a ich telo „sa stane sviežejším ako za mlada“. (Jób 33:25) V súčasnosti však musíme všetci zápasiť s dedičstvom po Adamovi. No Jehovovi služobníci zažívajú s pribúdajúcimi rokmi aj mimoriadne požehnania.

3. V akom ohľade sa môže kresťanom „stále dobre dariť, i keď zošedivejú“?

³ Božie Slovo nás uisťuje, že ‚tým, ktorí sú zasadení v Jehovovom dome, sa bude stále dobre dariť, i keď zošedivejú‘. (Žalm 92:13, 14) Žalmista tak obraznou rečou vyjadril základnú pravdu, že verní Boží služobníci môžu v duchovnom ohľade ďalej robiť pokrok, môže sa im dariť a môžu prekvitať, aj keď v telesnom ohľade chradnú. Potvrdzuje to mnoho príkladov z biblických čias i zo súčasnosti.

„Nikdy nechýbala“

4. Ako dávala zostarnutá prorokyňa Anna najavo svoju oddanosť Bohu a ako bola za to odmenená?

⁴ Zamyslime sa nad prorokyňou Annou. Mala 84 rokov, ale „nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu v noci a vo dne s pôstmi a pokornými prosbami“. Ako žena, ktorej otec bol „z Ašerovho kmeňa“, čiže nebol Lévita, nemohla doslovne bývať v chráme. Predstavte si, čo všetko si to od nej muselo vyžadovať, aby bola v chráme od rána, keď sa predkladala ranná obeť, až do večernej obete! Ale za svoju oddanosť bola bohato odmenená. Dostala výsadu byť pri tom, keď podľa Zákona Jozef s Máriou priniesli malého Ježiša do chrámu, aby ho predstavili  Jehovovi. Pri pohľade na Ježiša „začala vzdávať vďaky Bohu a hovoriť o dieťati všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema“. — Lukáš 2:22–24, 36–38; 4. Mojžišova 18:6, 7.

5, 6. V čom dnes mnohí zostarnutí kresťania prejavujú podobného ducha, akého mala Anna?

⁵ Mnohí naši zostarnutí bratia a sestry sú ako Anna — pravidelne navštevujú zhromaždenia, vrúcne sa modlia o pokrok pravého uctievania a majú neuhasiteľnú túžbu kázať dobré posolstvo. Istý vyše 80-ročný brat, ktorý s manželkou pravidelne navštevuje kresťanské zhromaždenia, hovorí: „Osvojili sme si zvyk chodiť na zhromaždenia. Nechceme byť nikde inde. Chceme byť tam, kde je Boží ľud. Tam sa cítime spokojní.“ Nie je to povzbudzujúci príklad pre nás všetkých? — Hebrejom 10:24, 25.

⁶ „Keď mám príležitosť zapojiť sa do nejakej duchovnej činnosti a môžem sa do nej zapojiť, chcem sa zapojiť.“ To je heslo vyše 80-ročnej kresťanskej vdovy Jean. „Samozrejme, niekedy bývam smutná,“ pokračuje, „ale prečo by vtedy mali byť smutní aj všetci okolo mňa?“ So žiariacimi očami hovorí, ako rada navštevuje povzbudzujúce duchovné podujatia v iných krajinách. Naposledy povedala spolucestujúcim: „Už si nechcem prezerať nijaké zámky; chcem ísť do služby!“ Hoci nevie hovoriť jazykom krajiny, do ktorej cestovali, v niektorých ľuďoch sa jej podarilo vzbudiť záujem o biblické posolstvo. Okrem toho viac rokov spolupracovala so zborom, ktorý potreboval pomoc, i keď to znamenalo naučiť sa cudzí jazyk a cestovať na zhromaždenia a späť dve hodiny.

Udržiavajte si sviežu myseľ

7. Ako Mojžiš aj vo vysokom veku vyjadril túžbu prehlbovať si vzťah k Bohu?

⁷ Životné skúsenosti sa získavajú časom. (Jób 12:12) No duchovný pokrok neprichádza automaticky s vekom. Preto sa verní Boží služobníci nespoliehajú na poznanie získané v minulosti, ale s pribúdajúcimi rokmi sa usilujú ‚rásť v učenosti‘. (Príslovia 9:9) Keď Jehova zveril Mojžišovi vedenie národa, Mojžiš mal 80 rokov. (2. Mojžišova 7:7) V tých časoch sa taký vek zjavne považoval za nezvyčajne vysoký, lebo sám Mojžiš napísal: „Dní našich rokov je sedemdesiat rokov; a... v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov.“ ​(Žalm 90:10) Mojžiš však nikdy nemal pocit, že je na učenie pristarý. Po desaťročiach služby Bohu, keď dostal mnoho výsad a vykonal mnoho náročných úloh, prosil Jehovu: „Daj mi teraz poznať svoje cesty, aby som ťa poznal.“ ​(2. Mojžišova 33:13) Mojžiš stále túžil prehlbovať si vzťah k Jehovovi.

8. Ako si Daniel udržiaval sviežu myseľ, aj keď mal už vyše 90 rokov, a k čomu to viedlo?

⁸ Prorok Daniel mal už pravdepodobne viac ako 90 rokov, a predsa podrobne študoval sväté spisy. To, čo rozpoznal pri štúdiu „kníh“ — možno vrátane 3. Mojžišovej, Izaiáša, Jeremiáša, Hozeáša a Ámosa —, ho podnietilo hľadať Jehovu v úpenlivej modlitbe. (Daniel 9:1, 2) Odpoveďou na ňu boli inšpirované informácie o príchode Mesiáša a budúcnosti čistého uctievania. — Daniel 9:20–27.

9, 10. Ako si niektorí udržiavajú sviežu myseľ?

⁹ Aj my sa môžeme usilovať udržiavať si sviežu myseľ tým, že sa budeme, kým môžeme, podobne ako Mojžiš a Daniel zaoberať duchovnými vecami. Robia to tak mnohí. Worth, ktorý má vyše 80 rokov a slúži ako kresťanský starší, sa snaží byť vždy oboznámený s najnovším duchovným pokrmom, ktorý poskytuje „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45) Hovorí: „Veľmi milujem pravdu a som nadšený, keď vidím, ako jej svetlo svieti stále jasnejšie.“  (Príslovia 4:18) Podobne Freda, ktorý strávil v službe celým časom vyše 60 rokov, duchovne povzbudzuje nadväzovať biblické rozhovory so spoluveriacimi. „Bibliu si musím udržiavať v mysli živú,“ hovorí. „Ak sa človeku podarí oživiť si Bibliu a to, čo sa z nej dozvedá, zaradiť do ‚vzoru zdravých slov‘, nemá už len vzájomne nesúvisiace informácie. Vidí, ako sa jednotlivé informácie trbliecu na svojom mieste.“ — 2. Timotejovi 1:13.

¹⁰ Vysoký vek nemusí byť prekážkou v osvojovaní si niečoho nového a náročného. Šesťdesiatroční, sedemdesiatroční, ba aj osemdesiatroční ľudia prekonali negramotnosť alebo sa naučili cudzí jazyk. Niektorí Jehovovi svedkovia to urobili s cieľom deliť sa o dobré posolstvo s ľuďmi iných národností. (Marek 13:10) Harry s manželkou mali takmer 70 rokov, keď sa rozhodli pomáhať v portugalskom obvode. „Priznajme si,“ hovorí Harry, „s vekom ide všetko ťažšie.“ No vďaka vynaloženému úsiliu a vytrvalosti dokázali viesť v portugalčine biblické štúdiá. A Harry máva v tomto jazyku už mnoho rokov prejavy na oblastných zjazdoch.

11. Prečo sa zaoberať tým, čo dosiahli verní zostarnutí kresťania?

¹¹ Pravda, nie každému zdravie či okolnosti umožňujú venovať sa niečomu takému. Prečo sa teda zaoberať tým, čo dokázali niektorí kresťania v pokročilom veku? Cieľom rozhodne nie je naznačiť, že sa o to majú usilovať všetci. Účelom je skôr konať v duchu toho, čo o verných zborových starších napísal hebrejským kresťanom apoštol Pavol: „Pozorne sledujúc, ako sa prejavuje ich správanie, napodobňujte ich vieru.“ ​(Hebrejom 13:7) Keď pozorne sledujeme také príklady horlivosti a keď o nich hlboko premýšľame, môže nás to povzbudiť napodobňovať silnú vieru, ktorá týchto zostarnutých kresťanov podnecuje slúžiť Bohu. Harry má dnes už 87 rokov a hovorí, čo ho podnecuje slúžiť Bohu: „Zostávajúce roky by som rád využil múdro a chcel by som byť v službe Jehovovi čo najužitočnejší.“ Fred, spomenutý už skôr, považuje za veľmi uspokojujúce vykonávať svoju prácu v Bételi. Poznamenáva: „Musíte zistiť, ako môžete najlepšie slúžiť Jehovovi, a potom v tom vytrvávať.“

Verní napriek meniacim sa okolnostiam

12, 13. Ako Barzillai prejavoval zbožnú oddanosť napriek zmeneným okolnostiam?

¹² Vyrovnávať sa s telesnými zmenami môže byť náročné. Ale aj napriek tomu je možné prejavovať zbožnú oddanosť. V tom je znamenitým príkladom Barzillai Gileádsky. Ako 80-ročný prejavoval mimoriadnu pohostinnosť Dávidovi a jeho vojsku tým, že sa im počas Abšalómovej vzbury staral o jedlo a ubytovanie. Keď sa Dávid so sprievodom vracal do Jeruzalema, Barzillai ich odprevadil k Jordánu. Dávid ho pozval  bývať k sebe na kráľovský dvor. Ako na to zareagoval? „Mám dnes osemdesiat rokov... Mohol by tvoj sluha vychutnať, čo by jedol a čo by pil, alebo mohol by som ešte počúvať hlas spevákov a speváčok?... Tu je tvoj sluha Kimham. Nech prejde s mojím pánom, kráľom; a učiň mu, čo je dobré v tvojich očiach.“ — 2. Samuelova 17:27–29; 19:31–40.

¹³ Napriek zmeneným okolnostiam Barzillai podľa svojich možností podporoval kráľa, ktorého dosadil Jehova. Hoci si uvedomoval, že jeho schopnosť vnímať chuť a jeho sluch už nie sú tým, čím bývali, nezatrpkol. Namiesto toho nesebecky odporučil, aby to, čo bolo ponúknuté jemu, dostal Kimham. Tým ukázal, akým človekom je v srdci. Aj dnes mnohí zostarnutí bratia a sestry prejavujú podobnú nesebeckosť a štedrosť. Podporujú pravé uctievanie, ako len môžu, lebo si uvedomujú, že „také obete sa páčia Bohu“. Akým požehnaním je mať verných Božích služobníkov medzi sebou! — Hebrejom 13:16.

14. Prečo možno povedať, že Dávidov pokročilý vek dodáva váhu slovám zaznamenaným v Žalme 37:23–25?

¹⁴ Hoci v priebehu rokov sa okolnosti Dávidovi mnohokrát zmenili, zostal presvedčený, že Jehova sa v starostlivosti o verných služobníkov nikdy nemení. Pred koncom života zložil pieseň, ktorú dnes poznáme ako 37. žalm. Predstavte si, ako rozjíma, hrá na harfe a pritom spieva tieto slová: „Kroky telesne schopného muža, tie prichystal Jehova, a On má potešenie v jeho ceste. Môže síce padnúť, ale nezrúti sa, lebo Jehova podopiera jeho ruku. Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.“ ​(Žalm 37:23–25) Jehova považoval za dobré zaradiť do tohto inšpirovanému žalmu zmienku o Dávidovom veku. Akú hĺbku to dodáva týmto úprimným slovám!

15. Aký vynikajúci príklad vernosti dal apoštol Ján napriek zmeneným okolnostiam a vysokému veku?

¹⁵ Apoštol Ján je ďalším vynikajúcim príkladom vernosti napriek tomu, že sa mu zmenili okolnosti a bol vo vysokom veku. Po vyše 70-ročnej službe Bohu bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos, lebo „hovoril o Bohu a svedčil o Ježišovi“. (Zjavenie 1:9) Ale tým sa jeho služba ešte neskončila. Všetky biblické spisy, ktoré napísal, pochádzajú z týchto posledných rokov jeho života. Na Patmose dostal veľkolepé videnie, ktoré starostlivo zapísal v knihe Zjavenie. (Zjavenie 1:1, 2) Panuje názor, že za vlády rímskeho cisára Nervu bol z vyhnanstva prepustený. Potom okolo roku 98 n. l., keď mal možno až sto rokov, napísal evanjelium a tri listy, ktoré nesú jeho meno.

Nezmazateľný záznam o vytrvalosti

16. Ako môžu kresťania, ktorí stratili schopnosť komunikovať, dávať najavo svoju oddanosť Jehovovi?

¹⁶ Obmedzenia môžu mať mnoho podôb a rôzny rozsah. Napríklad niektorí sú postihnutí do takej miery, že nedokážu komunikovať.  Napriek tomu si uchovávajú pekné spomienky na prejavy Božej lásky a nezaslúženej láskavosti. Hoci ústami nemôžu vyjadriť to, čo by chceli, v srdci Jehovovi hovoria: „Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám.“ ​(Žalm 119:97) A zase Jehova pozná ľudí, ktorí „myslia na jeho meno“, a cení si, že sa veľmi líšia od veľkej väčšiny ľudí, ktorých jeho cesty vôbec nezaujímajú. (Malachiáš 3:16; Žalm 10:4) Aké utešujúce je vedieť, že Jehova nachádza potešenie v rozjímaní nášho srdca! — 1. Paralipomenon 28:9; Žalm 19:14.

17. Čo naozaj jedinečné nadobudli dlhoroční Jehovovi služobníci?

¹⁷ Nemožno prehliadať ani skutočnosť, že ľudia, ktorí desaťročia verne slúžia Jehovovi, nadobudli niečo naozaj jedinečné, čo sa nedá nadobudnúť nijako inak — nezmazateľný záznam o vytrvalosti. Ježiš povedal: „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše.“ ​(Lukáš 21:19) Vytrvalosť je nevyhnutnou požiadavkou na získanie večného života. Vy, ktorí ‚konáte Božiu vôľu‘ a ktorí ste vo svojom živote dokázali vernosť Bohu, sa môžete tešiť na ‚prijatie splnenia toho sľubu‘. — Hebrejom 10:36.

18. a) Čo Jehovu teší na našich zostarnutých bratoch a sestrách? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁸ Jehova si vašu službu celou dušou nesmierne cení bez ohľadu na to, ako veľa alebo ako málo ste schopní robiť. Nehľadiac na to, čo sa pri starnutí deje s ‚človekom, ktorým sme navonok‘, „človek, ktorým sme vnútri“, sa môže zo dňa na deň obnovovať. (2. Korinťanom 4:16) Niet pochýb, že Jehova si váži to, čo ste urobili v minulosti, ale je nadovšetko jasné, že si váži aj to, čo pre jeho meno robíte teraz. (Hebrejom 6:10) V nasledujúcom článku pouvažujeme o tom, aký veľký vplyv má vaša vernosť.

Ako by si odpovedal?

• Aký vynikajúci príklad dala Anna dnešným zostarnutým kresťanom?

• Prečo vek nemusí obmedzovať kresťana v tom, čo môže dosiahnuť?

• Ako môžu zostarnutí kresťania ďalej prejavovať zbožnú oddanosť?

• Ako sa Jehova pozerá na službu, ktorú mu preukazujú zostarnutí kresťania?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Zostarnutý Daniel rozpoznal z „kníh“ dĺžku vyhnanstva Judejčanov

[Obrázky na strane 25]

Mnohí zostarnutí kresťania sú príkladom v pravidelnej účasti na zhromaždeniach, horlivej službe a túžbe učiť sa