Od zvitku ku kódexu — ako sa Biblia stala knihou

V PRIEBEHU stáročí ľudia uchovávali informácie rôznymi spôsobmi. V dávnej minulosti pisatelia zaznamenávali svoje slová na pamätníky či hrobky, na kamenné alebo drevené tabuľky, na listy pergamenu a na iné materiály. Do prvého storočia bol na Blízkom východe všeobecne prijímanou a zaužívanou formou písaného slova zvitok. Potom prišiel kódex, ktorý časom nahradil zvitok a stal sa univerzálnym prostriedkom na uchovávanie písaného slova. Vo veľkej miere tiež prispel k šíreniu Biblie. Ako kódex vyzeral a ako došlo k tomu, že sa začal používať?

Kódex bol prototypom alebo ranou formou dnešnej knihy. Pozostával z hárkov, ktoré sa preložili, naukladali na seba a zviazali pozdĺž záhybu. Hárky boli popísané z oboch strán a chránila ich väzba. Prvý kódex sa dnešným knihám veľmi nepodobal, ale tak ako to bolo v prípade väčšiny vynálezov, jeho podoba sa vyvíjala a prispôsobovala podľa potrieb a preferencií tých, ktorí ho používali.

Drevo, vosk a pergamen

Spočiatku sa kódexy často vyrábali z drevených tabuliek, ktoré boli pokryté vrstvou vosku. Popísané povoskované polyptychy, čiže tabuľky navzájom pospájané pozdĺž dlhšej hrany, boli objavené v Herculaneu, v meste, ktoré bolo spolu s Pompejami zničené výbuchom Vezuvu v roku 79 n. l. Nakoniec boli pevné tabuľky nahradené hárkami z ohybného materiálu. V latinčine sa tieto kódexy, čiže knihy, nazývali membranae, čiže pergameny, pretože ich stránky boli zvyčajne vyrobené z kože.

Niektoré kódexy, ktoré sa zachovali dodnes, sú vyrobené z papyrusu. Najstaršie známe kresťanské kódexy sú papyrusy, ktoré sa zachovali v určitých oblastiach Egypta vďaka suchému podnebiu. *

 Zvitok alebo kódex?

Zdá sa, že kresťania používali hlavne zvitok, aspoň približne do konca prvého storočia n. l. Obdobie od konca prvého do tretieho storočia n. l. bolo svedkom zápasu medzi zástancami kódexu na jednej strane a zástancami zvitku na druhej strane. Konzervatívci, zvyknutí používať zvitok, sa zdráhali vzdať zaužívaných spôsobov a tradícií. Zamyslime sa však, čo v sebe zahŕňalo čítanie zvitku. Zvitok sa zvyčajne skladal zo štandardného počtu papyrusových alebo pergamenových hárkov, ktoré boli zlepené do dlhého pásu, ktorý sa potom zvinul. Text sa písal do stĺpcov na vnútornú stranu zvitku. Čitateľ musel zvitok rozvinúť, aby našiel žiadanú pasáž. Po prečítaní zvitok opäť zvinul. (Lukáš 4:16–20) Na jediné literárne dielo bol často potrebný viac ako jeden zvitok, čo bolo ešte náročnejšie na používanie. Hoci kresťania od druhého storočia očividne radšej robili odpisy Písiem vo forme kódexu, zvitok sa používal ešte stáročia. Napriek tomu odborníci sú presvedčení, že kresťania svojím používaním kódexu zohrali významnú úlohu v jeho všeobecnom prijatí.

Kódex mal zjavné výhody — mohol pojať viac textu, ľahšie sa v ňom hľadalo a ľahšie sa prenášal. Hoci v tých raných rokoch si niektorí všimli tieto výhody, väčšina sa len pomaly vzdávala používania zvitku. V priebehu niekoľkých storočí však rôzne faktory postupne viedli k tomu, že kódex sa presadil.

V porovnaní so zvitkom bol kódex úspornejší. Listy mohli byť popísané z oboch strán a v jednom zväzku mohlo byť zviazaných niekoľko kníh. Ľahkosť, s akou bolo možné v kódexe nájsť konkrétne pasáže, bola základom jeho úspechu medzi kresťanmi i medzi takými ľuďmi, ako boli právnici. Pre kresťanov boli v evanjelizačnej práci veľmi užitočné malé kódexy alebo praktický zoznam biblických citátov. Okrem toho mal kódex väzbu, často z dreva, takže bol odolnejší ako zvitok.

Kódexy boli tiež praktickejšie na osobné čítanie. Koncom tretieho storočia boli medzi ľuďmi hlásiacimi sa ku kresťanstvu rozšírené evanjeliá vreckového formátu napísané na pergamene. Odvtedy boli vyrobené doslova miliardy odpisov Biblie alebo jej častí vo forme kódexu.

Dnes mnoho pomôcok umožňuje rýchly a ľahký prístup k Božej múdrosti, ktorá sa nachádza v Biblii. Možno ju nájsť v počítačoch, na audionahrávkach a tlačených stránkach. Bez ohľadu na to, akú podobu Biblie uprednostňujete, rozvíjajte si lásku k Božiemu Slovu a zaoberajte sa ním každý deň. — Žalm 119:97, 167.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 15]

Kódex vo veľkej miere prispel k šíreniu Biblie