Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Rok v ‚dobrej krajine‘

Rok v ‚dobrej krajine‘

Rok v ‚dobrej krajine‘

V ARCHEOLOGICKOM nálezisku na mieste biblického mesta Gezer, blízko pobrežnej pláne západne od Jeruzalema, bol v roku 1908 zaznamenaný zaujímavý objav: našla sa malá vápencová tabuľka, o ktorej sa predpokladá, že pochádza z desiateho storočia pred n. l. Je na nej text v starovekej hebrejčine, ktorý sa považuje za zjednodušenú verziu roľníckeho kalendára s rôznymi poľnohospodárskymi činnosťami. Táto tabuľka sa stala známou ako Gezerský kalendár.

Na tabuľke je podpis: Abijah. Hoci nie všetci archeológovia sa zhodujú, mnohí si myslia, že ide o domácu úlohu školáka napísanú vo veršoch. * Chceli by ste sa pozrieť na Zasľúbenú krajinu očami chlapca, ktorý žil v tej dobe? Možno vám to pripomenie niektoré biblické udalosti.

Dva mesiace zberu úrody

Pisateľ tohto starovekého kalendára začína zberom úrody. Hoci v tomto kalendári je to uvedené ako prvé, nie je ťažké pochopiť, prečo Izraeliti považovali tento zber za koniec roľníckeho roka, za jeho vyvrcholenie alebo hlavnú časť. Mesiac etanim (neskôr nazvaný tišri) zodpovedá v našom dnešnom kalendári časti septembra a časti októbra. Keď bol zber úrody z väčšej časti dokončený, nastalo mimoriadne radostné obdobie, keď sa do činnosti mohol zapojiť aj malý Abijah. Predstavte si, s akým nadšením asi pomáhal svojmu otcovi pri stavbe prístreška, ktorý sa mal stať ich domovom na celý týždeň, počas ktorého radostne vzdávali Jehovovi vďaky za úrodu svojich polí! — 5. Mojžišova 16:13–15.

Asi v tom čase sa blížil zber olív, pretože boli takmer zrelé, takže Abijahova rodina ich mohla obíjať zo stromov. Táto práca bola pre malého Abijaha zrejme dosť ťažká, ale iste bolo preňho zábavné, keď mohol túto činnosť pozorovať. (5. Mojžišova 24:20) Po zbere zrejme olivy zaniesli do najbližšieho kamenného lisu, aby z nich získali olej. Olej sa dal získať aj jednoduchším spôsobom — tým, že sa obité alebo roztlčené olivy vložili do vody a olej, ktorý sa vyplavil na hladinu, sa zvrchu pozbieral. Bez ohľadu na to, ako sa táto cenná tekutina získavala, nepoužívala sa len na jedenie. Olej sa používal aj do lámp a tiež ako liečivý prostriedok na odreniny a rany, ku ktorým mohol chlapec ako Abijah ľahko prísť pri hre.

Dva mesiace siatia

Keď sa začali skoré dažde, Abijah sa možno tešil, keď pocítil spŕšku príjemného chladivého dažďa. Jeho otec mu pravdepodobne povedal, aký dôležitý je dážď pre pôdu. (5. Mojžišova 11:14) Zem, vysušená a stvrdnutá po mesiacoch spaľujúceho slnka, zmäkla a bola pripravená na orbu. V staroveku oráč zručne viedol pluh, ktorý obyčajne ťahalo nejaké zviera. Pluh bol drevený a mohol mať kovový hrot. Cieľom bolo urobiť rovné brázdy. Pôda sa považovala za veľmi cennú, a tak izraelskí roľníci využívali každý kúsok zeme, a to aj na úbočiach. No tam zrejme museli pôdu obrábať iba ručne.

Keď bola zmäkčená pôda zoraná, mohlo sa začať s osevom jačmeňa a pšenice. Je zaujímavé, že ďalší údaj v Gezerskom kalendári sa spája s dvomi mesiacmi takéhoto siatia. Rozsievač mohol niesť obilie v záhyboch svojho odevu a rozsievať zrno širokým rozmachom ruky.

Dva mesiace neskorého siatia a sadenia

‚Dobrá krajina‘ nikdy neprestala dávať úrodu. (5. Mojžišova 3:25) V decembri množstvo zrážok dosahovalo vrchol a celá krajina sa rozzelenela. To bol čas na neskoré siatie a na sadenie strukovín, ako bol hrach či cícer, a tiež na sejbu a sadenie zeleniny. (Ámos 7:1, 2) Abijah na svojej tabuľke označuje toto obdobie ako obdobie „jarného rastu“ alebo podľa iného prekladu obdobie „neskorého sadenia“; bol to čas, keď sa z mnohých druhov sezónnej zeleniny pripravovali vynikajúce jedlá.

Keď sa po tomto pomerne chladnom období začalo otepľovať, na mandľovníku sa objavili biele a ružové kvety, prvá predzvesť jari. Tento strom mohol začať kvitnúť už pri tom najmenšom oteplení, niekedy dokonca už v januári. — Jeremiáš 1:11, 12.

Mesiac zberu ľanu

Abijah sa následne zmienil o ľane. To vám možno pripomenie, čo sa stalo stáročia pred dňami Abijaha na východnej strane judskej hornatej krajiny. V meste Jericho Rachab ukryla dvoch vyzvedačov „medzi steblá ľanu, ktoré mala poukladané v radoch“ na streche, kde sa sušili. (Jozua 2:6) Ľan zohrával v živote Izraelitov dôležitú úlohu. Aby sa získali ľanové vlákna, ľan musel najprv prejsť procesom rozkladu. To sa dosiahlo buď pomaly pomocou rosenia, alebo rýchlejšie tak, že sa ľan namočil v nejakom rybníku alebo potoku. Keď sa už vlákna od seba oddelili, mohli sa použiť na výrobu ľanovej látky, z ktorej sa potom vyrábali plachty, stany a odevy. Z ľanu sa vyrábali aj knôty do lámp.

Niektorí sa nestotožňujú s názorom, že by ľan mohol rásť v gezerskej oblasti, lebo tam bolo dosť málo vody. Ďalší tvrdia, že ľan sa pestoval iba v neskoršom období roka. Preto sú niektorí presvedčení, že slovo pre „ľan“ bolo v Gezerskom kalendári synonymom pre nejakú trávu, ktorá sa používala ako krmivo.

Mesiac žatvy jačmeňa

Každý rok, keď sa blížil deň jarnej rovnodennosti, Abijah pozoroval zelené klasy jačmeňa, plodiny, ktorú spomenul vo svojom kalendári ako ďalšiu. Zodpovedajúci mesiac v hebrejčine je abib. Toto slovo znamená „zelené klasy“, čo sa môže vzťahovať na fázu, keď sú klasy už zrelé, ale ešte stále mäkké. Jehova prikázal: „Nech sa zachováva mesiac abib, a budeš sláviť pesach Jehovovi.“ ​(5. Mojžišova 16:1) Abib (neskôr nazvaný nisan) zodpovedá v súčasnom kalendári časti marca a časti apríla. Dozrievanie jačmeňa možno hralo úlohu v určovaní začiatku tohto mesiaca. Karaiti dokonca aj dnes pozorujú toto dozrievanie a na základe neho určujú začiatok svojho nového roka. V každom prípade, snopy z prvých plodov jačmeňa mali byť povznášané pred Jehovom 16. dňa mesiaca abib. — 3. Mojžišova 23:10, 11.

Jačmeň mal veľmi dôležitú úlohu v každodennom živote väčšiny Izraelitov. Keďže bol lacnejší než pšenica, ľudia, zvlášť chudobní, z neho častejšie robili chlieb. — Ezechiel 4:12.

Mesiac zberu a merania úrody

Keď sa v mysli prenesieme do času, keď žil Abijah, môžeme si predstaviť, ako si možno jedného dňa zavčas rána tento chlapec všimol, že ťažké mraky sa rozplynuli — čo bolo znamenie, že istý čas nebude pršať. Plodiny v tejto dobrej krajine boli teraz závislé od rosy. (1. Mojžišova 27:28; Zechariáš 8:12) Izraelskí roľníci si uvedomovali, že mnohé plodiny, ktoré sa zberali počas najslnečnejších mesiacov roka, potrebovali, aby až do Letníc viali tie správne vetry v správnom čase. Chladný, vlhký vietor, ktorý prichádzal zo severu, mohol byť užitočný pre zrejúce obilniny, ale mohol poškodiť ovocné stromy, ak práve kvitli. Horúci, suchý južný vietor bol užitočný pre kvety na stromoch, aby sa puky otvorili a mohli byť opelené. — Príslovia 25:23; Šalamúnova pieseň 4:16.

Jehova, Pán nad prírodnými silami, uviedol do pohybu jemne vyladený, presne nastavený ekologický systém. Za dní Abijaha bol Izrael naozaj ‚krajinou pšenice a jačmeňa a viniča a fíg a granátových jabĺk, krajinou olejnatých olív a medu‘. (5. Mojžišova 8:8) Abijahovi možno jeho starý otec rozprával o čase mimoriadnej hojnosti za vlády múdreho kráľa Šalamúna, čo jasne svedčilo o Jehovovom požehnaní. — 1. Kráľov 4:20.

Po zmienke o zbere úrody je v tomto kalendári slovo, o ktorom si niektorí myslia, že znamená „meranie“. To sa môže vzťahovať na meranie množstva úrody, aby sa dali podiely tak majiteľom poľa, ako aj robotníkom, alebo možno aj na vymeranie dane. No iní učenci si myslia, že toto hebrejské slovo znamená „hodovanie“, a vidia v tom súvislosť so Sviatkom týždňov, ktorý pripadal na mesiac sivan (máj/jún). — 2. Mojžišova 34:22.

Dva mesiace pretrhávania listov

Ďalej Abijah písal o dvoch mesiacoch starostlivosti o vinič. Abijah možno pomáhal pri pretrhávaní bujných listov, aby sa slnko dostalo k strapcom hrozna. (Izaiáš 18:5) Potom prišiel čas zberu hrozna, čo bolo v tých časoch pre dieťa naozaj radostné obdobie. Aké lahodné bolo prvé zrelé hrozno! Abijah pravdepodobne počul o 12 vyzvedačoch, ktorých Mojžiš vyslal do Zasľúbenej krajiny. Šli tam v čase, keď dozrievalo prvé hrozno, aby zistili, aká dobrá je tá krajina. Jediný strapec hrozna bol vtedy taký veľký, že ho museli niesť dvaja muži! — 4. Mojžišova 13:20, 23.

Mesiac zberu letného ovocia

Posledný údaj v Abijahovom kalendári je zmienkou o letnom ovocí. V staroveku bolo leto na Blízkom východe tou časťou roľníckeho roka, v ktorej sa všetko sústreďovalo na zber ovocia. Neskôr, po čase, keď žil Abijah, Jehova použil výraz „kôš letného ovocia“ na znázornenie toho, že ‚sa priblížil koniec jeho ľudu Izraela‘, pričom použil slovnú hračku s hebrejskými výrazmi „letné ovocie“ a „koniec“. (Ámos 8:2) To malo nevernému Izraelu pripomenúť, že dospel k svojmu koncu a že sa blíži Jehovov rozsudok. K letnému ovociu, o ktorom sa zmienil Abijah, nepochybne patrili figy. Letné figy sa mohli lisovať a mohli sa jesť alebo sa mohli použiť ako obklady na vredy. — 2. Kráľov 20:7.

Gezerský kalendár a vy

Malý Abijah zrejme priamo pozoroval život roľníkov v tejto krajine. Poľnohospodárska činnosť bola medzi Izraelitmi v tých dňoch veľmi rozšírená. No aj v prípade, že vy dnes nie ste v takom úzkom spojení s poľnohospodárskymi aktivitami, údaje z tejto tabuľky z Gezera vám môžu oživiť vaše čítanie Biblie a urobiť ho zrozumiteľnejším a zmysluplnejším.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Učenci sa celkom nezhodujú v tom, či poradie poľnohospodárskych prác uvedené v Gezerskom kalendári je v súlade s poradím, v akom sú tieto práce uvedené v jednotlivých mesiacoch v Biblii. Okrem toho niektoré poľnohospodárske činnosti mohli v rôznych častiach Zasľúbenej krajiny prebiehať s miernym časovým posunom.

[Rámček/obrázok na strane 11]

JEDEN Z MOŽNÝCH PREKLADOV TEXTU GEZERSKÉHO KALENDÁRA:

„Mesiace oberačky hrozna a zberu olív;

mesiace siatia;

mesiace jarného rastu;

mesiac zberu ľanu;

mesiac žatvy jačmeňa;

mesiac žatvy pšenice a merania;

mesiace prerezávania viniča;

mesiac letného ovocia.“

[podpísaný:] Abijah *

[Poznámka pod čiarou]

^ 41. ods. Založené na diele Textbook of Syrian Semitic Inscriptions, 1. zväzok, od Johna C. L. Gibsona, 1971.

[Prameň ilustrácie]

Archaeological Museum of Istanbul

[Nákres/obrázky na strane 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NISAN (ABIB)

marec – apríl

IJJAR (ZIV)

apríl – máj

SIVAN

máj – jún

TAMMUZ

jún – júl

AB

júl – august

ELUL

august – september

TIŠRI (ETANIM)

september – október

HEŠVAN (BUL)

október – november

KISLEV

november – december

TEBET

december – január

ŠEBAT

január – február

ADAR

február – marec

VEADAR

marec

[Prameň ilustrácie]

Roľník: Garo Nalbandian

[Obrázok na strane 8]

Archeologické nálezisko v Gezeri

[Prameň ilustrácie]

© 2003 BiblePlaces.com

[Obrázky na strane 10]

Mandľovník

[Obrázok na strane 10]

Ľan

[Prameň ilustrácie]

Dr. David Darom

[Obrázok na strane 10]

Jačmeň

[Prameň ilustrácie]

U.S. Department of Agriculture