Zmietaní v mori meniacich sa hodnôt

JEDNA legenda hovorí, že Diogenes, filozof, ktorý žil v Aténach v štvrtom storočí pred n. l., za jasného dňa chodil s lampášom v ruke v úpornej, no márnej snahe nájsť cnostného človeka.

Nedá sa zistiť, či to bolo presne tak, ako sa hovorí v tejto legende. No keby Diogenes žil dnes, zrejme by mal ešte väčší problém nájsť morálne bezúhonných ľudí. Zdá sa, že mnohí zavrhujú názor, že ľudia by mali vyznávať nejaké pevne stanovené etické hodnoty. Médiá znova a znova upriamujú našu pozornosť na morálne poklesky — či už v súkromnom živote, vo vládnych kruhoch, v zamestnaní, v športe, vo svete obchodu, alebo v iných oblastiach. Mnohé hodnoty, ktoré si cenili predchádzajúce generácie, si už málokto váži. Normy, ktoré boli kedysi uznávané, sú prehodnocované a často zavrhnuté. Ďalšie hodnoty sú síce prijímané teoreticky, ale nie v praxi.

„Čas všeobecne prijímaných morálnych noriem je preč,“ hovorí náboženský sociológ Alan Wolfe. Okrem toho povedal: „Nikdy v dejinách nebolo citeľnejšie, že ľudia sa nemôžu spoľahnúť na tradície a inštitúcie, pokiaľ ide o morálne vedenie.“ V časopise Los Angeles Times bolo v súvislosti s uplynulým storočím uvedené vyjadrenie filozofa Jonathana Glovera, ktorý poznamenal, že odmietanie náboženských a všeobecne platných morálnych zákonov zohralo významnú úlohu v celosvetovom úpadku vedúcom k nebývalému násiliu.

Tento zmätok týkajúci sa všeobecne prijímaných hodnôt však nezastavil niektorých ľudí v hľadaní morálneho kódexu. Pred niekoľkými rokmi Federico Mayor, bývalý generálny riaditeľ UNESCO, povedal, že „viac ako kedykoľvek predtým je etika stále viac v popredí svetového záujmu“. No skutočnosť, že svet neprijíma žiadne hodnoty, ktoré by viedli k pozitívnym výsledkom, neznamená, že žiadne také správne hodnoty — ktoré môžu byť prijaté a mali by byť prijaté — neexistujú.

 Dokážu sa však všetci ľudia zhodnúť v tom, aké normy prijať? Zjavne nie. A pokiaľ tu nie sú žiadne všeobecne prijímané normy toho, čo je správne a čo nesprávne, ako môže človek posúdiť nejaké hodnoty? Takýto morálny relativizmus je dnes moderný, ale ako vidno, tento postoj morálku vo všeobecnosti vôbec nezlepšuje.

Britský historik Paul Johnson je presvedčený, že táto filozofia relativizmu viedla k „podkopaniu... vysoko rozvinutého zmyslu pre osobnú zodpovednosť a pre záväzok voči pevne stanovenému a z objektívneho hľadiska pravému morálnemu kódexu“, ktorý ako sa zdá, bol všeobecne prijímaný pred začiatkom 20. storočia.

Je teda možné nájsť nejaký ‚z objektívneho hľadiska pravý morálny kódex‘ alebo žiť podľa „všeobecne platných morálnych zákonov“? Existuje nejaká autorita, ktorá môže poskytnúť stále platné, nemenné hodnoty, ktoré môžu nášmu životu dať stabilitu a poskytnúť nám nádej do budúcnosti? Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.