Aké je riešenie etnickej neznášanlivosti?

V Španielsku musel rozhodca prerušiť futbalový zápas. Prečo? Lebo toľko divákov vykrikovalo nadávky na istého hráča z Kamerunu, že ten sa vyhrážal, že odíde z ihriska. V Rusku sa stávajú niečím bežným násilné útoky na Afričanov a na ľudí z Ázie a z Latinskej Ameriky; v roku 2004 tu počet rasisticky motivovaných útokov vzrástol o 55 percent a v roku 2005 bolo zaznamenaných 394 prípadov. V Británii v jednom prieskume bola tretina respondentov, ktorí pochádzajú z Ázie alebo sú čiernej pleti, presvedčená, že boli z práce prepustení z dôvodu rasovej diskriminácie. Tieto príklady odzrkadľujú celosvetový trend.

Etnická neznášanlivosť má mnoho podôb, od miernejších prejavov po veľmi závažné — od urážlivých či bezohľadných poznámok až po snahy niektorých vlád vyhladiť určité etnické skupiny. * Čo je základnou príčinou etnickej neznášanlivosti? Čo môžeme robiť, aby sme ňou neboli ovplyvnení? Je rozumné dúfať, že jedného dňa budú všetky rodiny, celé ľudstvo, žiť spolu v pokoji a mieri? Biblia ponúka zaujímavý pohľad na túto otázku.

Útlak a nenávisť

„Sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti,“ hovorí Biblia. (1. Mojžišova 8:21) Preto sa niektorí ľudia vyžívajú v tom, keď môžu iných utláčať. Biblia okrem toho hovorí: „Hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc.“ — Kazateľ 4:1.

Biblia tiež ukazuje, že etnická nenávisť má dlhú históriu. Napríklad v 18. storočí pred n. l. jeden egyptský faraón pozval Hebreja Jakoba, aby sa aj s rodinou usadil v Egypte. No neskôr sa iný faraón cítil ohrozený touto veľkou skupinou prisťahovalcov. Preto, ako uvádza záznam, „povedal svojmu ľudu: ‚Hľa, ľud synov Izraela je početnejší a mocnejší ako sme my. Poďme, konajme chytrácky s nimi, aby sa nemnožili...‘ Preto dosadili nad nimi veliteľov nútených prác, aby ich utláčali, keď nosili bremená.“ ​(2. Mojžišova 1:9–11) Egypťania dokonca prikázali, aby boli všetci novonarodení chlapci spomedzi Jakobových potomkov usmrtení. — 2. Mojžišova 1:15, 16.

Čo je základnou príčinou?

Náboženstvá sveta sa málokedy prejavili ako pomoc v boji proti etnickej neznášanlivosti. Hoci je pravda, že niektorí jednotlivci hrdinsky bojujú proti útlaku, náboženstvá ako celok sa až príliš často stavajú na stranu utláčateľov. Tak to bolo v Spojených štátoch, kde bolo podrobovanie si ľudí čiernej pleti presadzované zákonom a lynčovaním a kde až do roku 1967 zostali v platnosti zákony zakazujúce zmiešané manželstvá. A rovnako to bolo aj za apartheidu v Južnej Afrike, keď si menšina zabezpečovala svoje dominantné postavenie zákonmi, ku ktorým patril aj zákon zakazujúci manželstvo medzi ľuďmi rôznych rás. V oboch týchto prípadoch boli niektorí ľudia, ktorí patrili k etnickej skupine podporujúcej neznášanlivosť, veľmi nábožensky založení.

Biblia však odhaľuje hlbšiu príčinu etnickej neznášanlivosti. Vysvetľuje, prečo niektoré etnické skupiny utláčajú iné. Hovorí: „Kto  nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska. Ak niekto vyhlasuje: ‚Milujem Boha,‘ a predsa nenávidí svojho brata, je luhár. Lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.“ ​(1. Jána 4:8, 20) Tento výrok odhaľuje základnú príčinu etnickej neznášanlivosti. Ľudia prejavujú takúto neznášanlivosť — či už tvrdia, že sú nábožensky založení, alebo nie — preto, lebo v skutočnosti Boha nepoznajú alebo nemilujú.

Poznanie Boha — základ súladu medzi etnickými skupinami

Ako môže poznanie Boha a láska k nemu viesť k súladu medzi etnickými skupinami? Aké poznanie zjavuje Božie Slovo, že má moc podnietiť ľudí, aby prestali škodiť tým, ktorí sa javia ako odlišní? Biblia odhaľuje, že Jehova je Otcom všetkých ľudí. Píše sa v nej: „Pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko.“ ​(1. Korinťanom 8:6) Okrem toho v tejto knihe čítame: „[Boh] vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ.“ ​(Skutky 17:26) Preto v podstate všetci ľudia sú bratia.

Všetky etnické skupiny môžu byť hrdé na to, že dostali život od Boha, ale všetci tiež majú v súvislosti so svojimi predkami dôvod niečo ľutovať. Biblický pisateľ Pavol poznamenal: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech.“ Preto „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23; 5:12) Jehova je Boh, ktorý má rád rôznorodosť — neexistujú ani dve stvorenia, ktoré by boli úplne rovnaké. No Jehova nedal žiadnej etnickej skupine dôvod, aby sa cítila nadradená. Všeobecne rozšírený názor, že nejaká etnická skupina je lepšia ako iné, je v rozpore so skutočnosťami, o ktorých sa dozvedáme z Biblie. Je zjavné, že poznanie, ktoré dostávame od Boha, vedie k súladu medzi etnickými skupinami.

Boh sa zaujíma o všetky národy

Niektorí si kladú otázku, či Boh nepodporoval zaujatosť voči iným národnostiam, keď prejavil priazeň Izraelitom a učil ich, aby zostali oddelení od iných národov. (2. Mojžišova 34:12) Boh si v istom období vybral izraelský národ, aby sa stal jeho zvláštnym vlastníctvom, a to na základe výnimočnej viery ich predka Abraháma. Boh sám vládol v starovekom Izraeli tým, že vyberal vládcov, ktorí vládli nad týmto národom, a dal im zákonník. V čase, keď Izraeliti prijímali toto usporiadanie, iné národy mohli vidieť výsledky Božej vlády v kontraste s výsledkami ľudských vlád v iných národoch. Jehova tiež Izraelitov v tom čase učil o tom, že ak sa má obnoviť dobrý  vzťah ľudstva k Bohu, je potrebná obeť. A tak to, čo Jehova robil v prospech Izraela, bolo na úžitok všetkých národov. To bolo v súlade s tým, čo Boh predtým povedal Abrahámovi: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.“ — 1. Mojžišova 22:18.

Židia boli poctení aj tým, že dostali sväté Božie vyhlásenia a mali výsadu byť národom, v ktorom sa narodil Mesiáš. Ale z toho mali mať tiež nakoniec úžitok všetky národy. Hebrejské Písma odovzdané Židom obsahovali povzbudzujúci opis budúcnosti, keď všetky etnické skupiny mali dostať veľké požehnania: „Mnohé národy istotne pôjdu a povedia: ‚Poďte a vystúpme na Jehovov vrch a k domu Jakobovho Boha; a on nás bude poučovať o svojich cestách...‘ Nepozdvihnú meč, národ proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne. A budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli.“ — Micheáš 4:2–4.

Hoci Ježiš Kristus sám zvestoval iba Židom, povedal tiež: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom.“ ​(Matúš 24:14) Žiaden národ nemal byť vynechaný; každý mal dostať možnosť počuť dobré posolstvo. Jehova preto dáva dokonalý príklad, pokiaľ ide o nestranné zaobchádzanie s ľuďmi všetkých etnických skupín. „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35.

Skutočnosť, že Boh sa zaujíma o všetky národy, vidno aj zo zákonov, ktoré dal starovekému izraelskému národu. Všimnite si, že Zákon vyžadoval viac ako len toleranciu voči neizraelským obyvateľom krajiny. Písalo sa v ňom: „Cudzí usadlík, ktorý s vami býva ako cudzí usadlík, sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine.“ ​(3. Mojžišova 19:34) Mnohé Božie zákony učili Izraelitov láskavosti voči prisťahovalcom. Preto keď Boáz, predok Ježiša, videl paberkovať chudobnú cudzinku, konal v súlade s tým, čo sa naučil od Boha, keď sa postaral, aby jeho ženci nechali tejto žene mnoho obilia na paberkovanie. — Rút 2:1, 10, 16.

Ježiš učí ľudí láskavosti

Ježiš odhalil o Bohu viac ako ktokoľvek iný. Svojim nasledovníkom ukázal, ako prejavovať láskavosť ľuďom, ktorí sú odlišní. Raz sa prihovoril Samaritánke. Samaritáni boli etnickou skupinou, ktorou mnohí Židia opovrhovali, a tak to ženu prekvapilo. Počas tohto rozhovoru jej Ježiš láskavo pomohol pochopiť, ako môže získať večný život. — Ján 4:7–14.

Poučenie o tom, ako by sme mali zaobchádzať s ľuďmi iných etnických skupín, dal Ježiš aj vtedy, keď vyrozprával podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Tento muž zazrel ťažko zraneného Žida, ktorého prepadli lupiči. Samaritán si mohol povedať: ‚Prečo by  som mal pomáhať Židovi? Židia opovrhujú mojím ľudom.‘ Ale Ježiš vykreslil Samaritána ako človeka, ktorý mal iný pohľad na cudzincov. Hoci iní pocestní jednoducho prešli okolo zraneného muža, tento Samaritán „bol pohnutý ľútosťou“ a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby mu pomohol. Na záver tohto podobenstva Ježiš povedal, že každý, kto si praje získať Božiu priazeň, by mal konať podobne. — Lukáš 10:30–37.

Apoštol Pavol učil tých, ktorí sa chceli páčiť Bohu, aby zmenili svoju osobnosť a napodobňovali spôsob, akým zaobchádza s ľuďmi Boh. Napísal: „Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním podľa obrazu Toho, ktorý ju stvoril, kde niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, cudzinca, Skýta... Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ — Kolosanom 3:9–14.

Naozaj poznanie Boha mení ľudí?

Naozaj poznanie Jehovu Boha podnecuje ľudí, aby zmenili spôsob, akým sa správajú k ľuďom iných etnických skupín? Pouvažujme o skúsenosti jednej ženy, ktorá sa z Ázie presťahovala do Kanady a bola sklamaná, keď tam zažila diskrimináciu. Táto žena sa stretla s Jehovovými svedkami, ktorí s ňou začali študovať Bibliu. Neskôr napísala ďakovný list, v ktorom sa vyjadrila: ‚Ste veľmi milí a láskaví bieli ľudia. Keď som si uvedomila, že ste naozaj iní ako ostatní belosi, premýšľala som prečo. Premýšľala som o tom dlho a potom som dospela k záveru, že ste Boží svedkovia. V tej Biblii musí niečo byť. Na vašich zhromaždeniach som videla množstvo ľudí bielej, čiernej, hnedej i žltej pleti, ktorých srdcia mali rovnakú farbu — boli priezračné —, pretože všetci boli bratmi a sestrami. Teraz viem, kto spôsobil, že sú takí. Je to váš Boh.‘

Božie Slovo predpovedá, že príde čas, keď „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi“. (Izaiáš 11:9) A už dnes je veľký zástup, ktorý tvoria milióny ľudí „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, zjednotený v pravom uctievaní, čím sa spĺňa biblické proroctvo. (Zjavenie 7:9) Títo ľudia sa tešia na to, ako bude na celom svete nenávisť nahradená láskou, čím sa už čoskoro splní Jehovovo predsavzatie oznámené Abrahámovi, že „budú požehnané všetky rody zeme“. — Skutky 3:25.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na stranách 4, 5]

Boží Zákon učil Izraelitov láske k cudzím usadlíkom

[Obrázok na strane 5]

Čo sa môžeme naučiť z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi?

[Obrázky na strane 6]

Boh nedal žiadnej etnickej skupine dôvod, aby sa cítila nadradená