„Nikomu neodplácajte zlé zlým“

„Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí.“ — RIMANOM 12:17.

1. Ako sa ľudia často správajú?

KEĎ dieťa drgne súrodenec, jeho prvou reakciou je vrátiť mu to. Žiaľ, takto sa nesprávajú len deti. Podobne koná aj mnoho dospelých. Keď im niekto niečo urobí, chcú mu to odplatiť. Pravdaže, väčšina sa neodplatí doslovným drgnutím, ale mnohí si nájdu prefíkanejší spôsob. Možno o človeku, ktorý im niečo urobil, rozšíria škodlivú klebetu alebo nájdu spôsob, ako mu zabrániť dosiahnuť v niečom úspech. Nech už urobia čokoľvek, zámer je vždy ten istý — vrátiť niečo rovnakým spôsobom, odplatiť sa.

2. a) Prečo praví kresťania potláčajú chuť odplatiť sa? b) O akých otázkach a o ktorej kapitole z Biblie budeme uvažovať?

² Hoci chuť odplatiť sa je hlboko v nás, praví kresťania ju potláčajú. Snažia sa poslúchať nabádanie apoštola Pavla: „Nikomu neodplácajte zlé zlým.“ ​(Rimanom 12:17) Čo nás motivuje žiť v súlade s touto vysokou normou? Zvlášť komu by sme sa nemali odplácať zlým? Aký úžitok budeme mať z toho, že sa nebudeme odplácať? Aby sme našli odpoveď na tieto otázky, preštudujme si kontext Pavlových slov a všimnime si, ako z 12. kapitoly Rimanom vyplýva, že neodplácať sa je správne a je to prejav lásky a skromnosti. O týchto troch dôvodoch budeme postupne uvažovať.

‚Preto vás úpenlivo prosím‘

3, 4. a) Čo rozoberá Pavol na začiatku 12. kapitoly Rimanom a prečo použil slovo „preto“? b) Ako mal Boží súcit pôsobiť na kresťanov v Ríme?

³ Od začiatku 12. kapitoly sa Pavol venuje štyrom veciam, ktoré vplývajú na život kresťana. Opisuje náš vzťah k Jehovovi, k spoluveriacim, k neveriacim a k vládam. Uvádza podstatný dôvod, prečo odolávať nesprávnym sklonom vrátane chuti odplatiť sa, keď hovorí: „Preto vás teda, bratia, kvôli prejavom Božieho súcitu úpenlivo prosím.“ ​(Rimanom 12:1) Všimnime si slovo „preto“, ktoré poukazuje na predchádzajúce slová. Pavol vlastne hovorí: ‚Vzhľadom na to, čo som vám teraz vysvetlil, úpenlivo vás prosím, aby ste robili to, čo vám poviem ďalej.‘ Čo teda vysvetlil vtedajším kresťanom v Ríme?

⁴ V prvých 11 kapitolách svojho listu písal o úžasnej príležitosti, ktorú dostali tak Židia, ako aj Nežidia — stať sa s Kristom vládcami v Božom Kráľovstve, mať nádej, ktorú neprijal prirodzený Izrael. (Rimanom 11:13–36) Túto drahocennú výsadu dostali len vďaka „prejavom Božieho súcitu“. Ako mali kresťania zareagovať na tento veľký prejav Božej nezaslúženej láskavosti? Ich srdce malo byť naplnené hlbokou vďačnosťou, ktorá by ich podnecovala, ako Pavol  hovorí ďalej, ‚predkladať svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu‘. (Rimanom 12:1) Ale ako mohli títo kresťania predkladať Bohu samých seba ako „obeť“?

5. a) Ako sa môže človek predložiť Bohu ako „obeť“? b) Ktorá zásada by mala ovplyvňovať správanie kresťana?

⁵ Pavol ďalej vysvetľuje: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ ​(Rimanom 12:2) Už nemali dovoľovať, aby ich zmýšľanie formoval duch sveta, ale mali obnovovať čiže meniť svoju myseľ a učiť sa zmýšľať ako Kristus. (1. Korinťanom 2:16; Filipanom 2:5) Táto zásada mala ovplyvňovať každodenné správanie všetkých pravých kresťanov vrátane nás dnes.

6. Čo nás na základe Pavlovej úvahy v Rimanom 12:1, 2 podnecuje neodplácať sa?

⁶ Ako Pavlova úvaha z Rimanom 12:1, 2 pomáha nám? Podobne ako vtedajší rímski pomazaní kresťania, aj my sme hlboko vďační za mnohoraké prejavy súcitu, ktorými nás zahrnul a každý deň nášho života zahŕňa Boh. Preto nás srdce plné vďačnosti podnecuje využívať v službe Bohu všetky svoje sily, prostriedky i schopnosti. Táto úprimná túžba nás tiež podnecuje čo najviac sa usilovať zmýšľať ako Kristus, nie ako tento svet. A to, že máme Kristovu myseľ, ovplyvňuje naše správanie k ľuďom — tak k spoluveriacim, ako aj k neveriacim. (Galaťanom 5:25) Uveďme príklad: Ak zmýšľame ako Kristus, núti nás to potláčať chuť odplatiť sa. — 1. Petra 2:21–23.

„Vaša láska nech je bez pokrytectva“

7. Aký druh lásky sa rozoberá v 12. kapitole Rimanom?

⁷ Odplácaniu sa vyhýbame nielen preto, že je to správne, ale aj preto, že je to prejav lásky. Všimnime si, ako Pavol rozoberá lásku ako pohnútku konania. V liste Rimanom používa slovo „láska“ ​(po grécky agapé) viackrát, keď hovorí o Božej a Kristovej láske. (Rimanom 5:5, 8; 8:35, 39) Ale v 12. kapitole používa slovo agapé inak — hovorí o láske, ktorú prejavuje človek človeku. Po zmienke o tom, že niektorí veriaci majú rôzne duchovné dary, spomína vlastnosť, ktorú by si mali rozvíjať všetci kresťania bez rozdielu. Hovorí: „Vaša láska nech je bez pokrytectva.“ ​(Rimanom 12:4–9) Prejavovanie lásky ľuďom je základným poznávacím znakom pravých kresťanov. (Marek 12:28–31) Pavol nás nabáda usilovať sa o to, aby láska, ktorú ako kresťania prejavujeme, bola úprimná.

8. Ako môžeme prejavovať nepokryteckú lásku?

⁸ Ďalej Pavol uvádza, ako sa láska bez pokrytectva prejavuje: „Sprotivte si to, čo je zlé, lipnite k tomu, čo je dobré.“ ​(Rimanom 12:9) „Sprotivte si“ a „lipnite“ sú silné slová. Výraz „sprotiviť si“ možno preložiť aj spojením  „nesmierne nenávidieť“. Musíme nenávidieť nielen následky toho, čo je zlé, ale aj zlo samo. (Žalm 97:10) Slovo „lipnúť“ je prekladom gréckeho slovesa s doslovným významom „prilepiť“. Kresťan, ktorý má pravú lásku, sa tak pevne pridŕža toho, čo je dobré, akoby bol k tomu prilepený, a dobro sa stáva neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti.

9. Aké nabádanie dáva Pavol opakovane?

⁹ Jeden konkrétny prejav lásky spomína Pavol znova a znova. Hovorí: „Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú; žehnajte a nepreklínajte.“ „Nikomu neodplácajte zlé zlým.“ „Sami sa nepomstite, milovaní.“ „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rimanom 12:14, 17–19, 21) Pavlove slová nás nenechávajú na pochybách, ako máme zaobchádzať s neveriacimi, a to aj s tými, ktorí nám odporujú.

„Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú“

10. Ako môžeme žehnať našich prenasledovateľov?

¹⁰ Ako uplatňujeme Pavlovo nabádanie „žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú; žehnajte a nepreklínajte“? (Rimanom 12:14) Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ ​(Matúš 5:44; Lukáš 6:27, 28) Teda jeden spôsob, ako žehnáme prenasledovateľov, je, že sa za nich modlíme a prosíme Boha, aby tým z nich, ktorí nám odporujú z nevedomosti, otvoril oči a mohli uvidieť pravdu. (2. Korinťanom 4:4) Pochopiteľne, môže sa zdať nezvyčajné prosiť Boha, aby požehnal niektorého prenasledovateľa. Ale čím viac sa naše uvažovanie podobá Kristovmu, tým väčšiu lásku dokážeme prejavovať našim nepriateľom. (Lukáš 23:34) K čomu môže viesť prejavovanie takej lásky?

11. a) Čo sa učíme zo Štefanovho príkladu? b) Aká zmena môže nastať v postoji niektorých prenasledovateľov, ako to vidno z Pavlovej skúsenosti?

¹¹ Jedným z kresťanov, ktorí sa modlili za prenasledovateľov, bol Štefan. Jeho modlitba nezostala nevypočutá. Krátko po Letniciach roku 33 n. l. ho odporcovia kresťanského zboru zatkli, vyvliekli z Jeruzalema a kameňovali. Skôr ako zomrel, zvolal: „Jehova, nepočítaj im tento hriech!“ ​(Skutky 7:58–8:1) Jedným z ľudí, za ktorých sa Štefan v ten deň modlil, bol Saul, ktorý pozoroval a schvaľoval jeho vraždu. Saulovi sa neskôr zjavil vzkriesený Ježiš. Z bývalého prenasledovateľa sa stal Kristov nasledovník a neskôr apoštol Pavol, pisateľ listu Rimanom. (Skutky 26:12–18) V súlade so Štefanovou modlitbou Jehova zjavne odpustil Pavlovi hriech, ktorého sa dopustil tým, že prenasledoval kresťanov. (1. Timotejovi 1:12–16) A tak nie div, že Pavol kresťanov nabádal: „Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú“! Z vlastnej skúsenosti vedel, že niektorí prenasledovatelia sa napokon môžu stať Božími služobníkmi. Aj v súčasnosti sa vďaka pokojnému správaniu Jehovových služobníkov stali z niektorých prenasledovateľov veriaci.

„Zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi“

12. Ako navzájom súvisia slová z Rimanom 12:9, 17?

¹² Ďalšie Pavlovo nabádanie v súvislosti so zaobchádzaním s veriacimi a neveriacimi je: „Nikomu neodplácajte zlé zlým.“ Tento výrok logicky vyplýva z toho, čo Pavol povedal predtým: „Sprotivte si to, čo je zlé.“ Napokon, ako by mohol niekto hovoriť, že si naozaj sprotivil to, čo je skazené alebo zlé, keby sa odplácal zlým? Také konanie by bolo opakom prejavovania lásky „bez pokrytectva“. Nato Pavol hovorí: „Robte znamenité veci pred očami všetkých  ľudí.“ ​(Rimanom 12:9, 17) Ako uplatňujeme tieto slová?

13. Ako sa správame „pred očami všetkých ľudí“?

¹³ Predtým, v liste Korinťanom, Pavol o prenasledovaní apoštolov napísal: „Stali [sme sa] divadelným predstavením svetu, anjelom a ľuďom... Keď nám nadávajú, žehnáme; keď nás prenasledujú, znášame; keď nás osočujú, úpenlivo prosíme.“ ​(1. Korinťanom 4:9–13) Podobne dnes pravých kresťanov pozorujú ľudia zo sveta. Keď vidia znamenité veci, ktoré robíme napriek nespravodlivému zaobchádzaniu, môžu priaznivejšie zareagovať na naše kresťanské posolstvo. — 1. Petra 2:12.

14. Kam až by sme mali ísť v snahe zachovávať pokoj?

¹⁴ Ale kam až by sme mali zájsť v snahe zachovávať pokoj? Kam až sa dá. Pavol svojim kresťanským bratom hovorí: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(Rimanom 12:18) Vyjadrenia „ak je to možné“ a „pokiaľ to záleží na vás“ ohraničujú naše úsilie a ukazujú, že zachovať pokoj s ľuďmi niekedy nie je možné. Napríklad neprestaneme poslúchať niektoré Božie prikázanie, len aby sme si s niekým nenarušili pokojný vzťah. (Matúš 10:34–36; Hebrejom 12:14) Ale aj tak robíme všetko, čo v rozumnej miere môžeme — bez kompromisu v spravodlivých zásadách —, aby sme zachovávali pokoj „so všetkými ľuďmi“.

„Sami sa nepomstite“

15. Aký dôvod neodplácať sa nachádzame v Rimanom 12:19?

¹⁵ Pavol udáva aj ďalší dôvod, prečo sa neodplácať. Je to prejav skromnosti. Uvádza: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte  miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ ​(Rimanom 12:19) Kresťan, ktorý sa snaží pomstiť, je opovážlivý. Nárokuje si niečo, čo patrí Bohu. (Matúš 7:1) Navyše tým, že berie záležitosti do vlastných rúk, prejavuje nedostatok viery v Jehovovo uistenie „ja odplatím“. Naproti tomu praví kresťania dôverujú, že Jehova ‚zabezpečí právo svojim vyvoleným‘. (Lukáš 18:7, 8; 2. Tesaloničanom 1:6–8) Pomstu za zlo zo skromnosti nechávajú v Božích rukách. — Jeremiáš 30:23, 24; Rimanom 1:18.

16, 17. a) Čo znamená ‚zhrnúť žeravé uhlie‘ na niečiu hlavu? b) Bol si svedkom toho, ako láskavosť obmäkčila srdce neveriaceho? Ak áno, uveď príklad.

¹⁶ Pomsta by nepriateľa pravdepodobne len zatvrdila, ale láskavé zaobchádzanie môže obmäkčiť jeho srdce. Prečo to môžeme povedať? Všimnime si Pavlove slová kresťanom v Ríme: „Keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; keď je smädný, daj sa mu niečoho napiť; veď týmto konaním zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.“ ​(Rimanom 12:20; Príslovia 25:21, 22) Čo to znamená?

¹⁷ ‚Zhrnúť žeravé uhlie na niečiu hlavu‘ je obrazné vyjadrenie založené na spôsobe, akým sa v biblických časoch tavili kovy. Ruda sa vložila do pece a vrstva uhlia sa dávala nielen pod ňu, ale aj na ňu. Žeravé uhlie nahrnuté na rude zvyšovalo teplotu do takej miery, že tvrdý kov v rude sa roztavil a oddelil od nečistoty. Podobne aj naše láskavé skutky preukázané odporcovi môžu „roztaviť“ to tvrdé, čo je v ňom, a vyplaviť lepšie vlastnosti. (2. Kráľov 6:14–23) Mnohých členov kresťanského zboru naozaj pritiahli k pravému uctievaniu najprv láskavé skutky, ktoré im preukázali Jehovovi služobníci.

Prečo sa neodplácame

18. Prečo konáme správne, láskavo a skromne, keď sa neodplácame?

¹⁸ V tejto krátkej úvahe o 12. kapitole Rimanom sme videli viacero závažných dôvodov, prečo ‚nikomu neodplácame zlé zlým‘. Po prvé, neodplácať sa je správne. Vzhľadom na súcit, ktorý nám Boh prejavil, je správne a rozumné predkladať sa Jehovovi ako obeť a ochotne poslúchať jeho prikázania — vrátane prikázania milovať svojich nepriateľov. Po druhé, neodplácať sa je prejav lásky. Keď sa nepomstíme, ale podporujeme pokoj, dávame najavo nádej, že aj niektorým silným odporcom to pomôže stať sa Jehovovými ctiteľmi. Po tretie, neopätovať zlo je prejav skromnosti. Pomstiť sa by bolo opovážlivé, lebo Jehova hovorí: „Moja je pomsta.“ Božie Slovo okrem toho varuje: „Prišla opovážlivosť? Potom príde potupa; ale múdrosť je u skromných.“ ​(Príslovia 11:2) Keď múdro nechávame pomstu za zlo v Božích rukách, prejavujeme skromnosť.

19. O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Rozbor toho, ako sa máme správať k ľuďom, zhrňuje Pavol nabádaním: „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rimanom 12:21) Akým zlým silám sme dnes vystavení? Ako im môžeme odolávať? Odpovede na tieto a podobné otázky sa budú rozoberať v nasledujúcom článku.

Vieš vysvetliť?

• Aké nabádanie opakovane nachádzame v 12. kapitole Rimanom?

• Čo nás podnecuje, aby sme sa neodplácali?

• Aký úžitok budeme mať my aj iní ľudia, keď nebudeme ‚odplácať zlé zlým‘?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 22]

Dvanásta kapitola Rimanom opisuje vzťah kresťana:

• k Jehovovi

• k spoluveriacim

• k neveriacim

[Obrázok na strane 23]

V Pavlovom liste Rimanom nachádzajú kresťania praktické rady

[Obrázok na strane 25]

Čo sa môžeme naučiť z príkladu učeníka Štefana?