Prvá Biblia v portugalčine — príbeh vytrvalosti

„TEN, kto vytrvá, bude mať úspech.“ Toto motto je uvedené na titulnej strane náboženského letáka zo 17. storočia, ktorý napísal João Ferreira de Almeida. Asi ťažko by sme našli výstižnejší opis človeka, ktorý svoj život zasvätil prekladu a vydaniu Biblie v portugalčine.

Almeida sa narodil v roku 1628 v dedine Torre de Tavares v severnom Portugalsku. V detstve prišiel o oboch rodičov, a preto ho vychovával strýko, ktorý bol členom náboženského rádu a žil v hlavnom meste Lisabon. Všeobecne sa predpokladá, že Almeida dostal pri príprave na službu kňaza vynikajúce vzdelanie. To mu pomohlo rozvinúť si už v mladom veku výnimočný cit pre jazyky.

Je však nepravdepodobné, že by Almeida mohol svoj talent využiť na preklad Biblie, ak by zostal v Portugalsku. Hoci v severnej a strednej Európe vďaka reformácii pribúdalo stále viac prekladov Biblie v miestnych jazykoch ľudu, v Portugalsku mala naďalej rozhodný vplyv katolícka inkvizícia. Už len to, že človek vlastnil Bibliu vo svojom jazyku, mohlo byť dôvodom na predvedenie pred inkvizičný súd. *

Mladý Almeida možno túžil uniknúť z tohto represívneho ovzdušia, a preto už ako chlapec odišiel do Holandska. Krátko nato, keď mal len 14 rokov, sa vydal na cestu do Ázie. Cestoval cez Bataviu (teraz Jakarta, Indonézia), ktorá bola v tom čase administratívnym centrom Holandskej východoindickej spoločnosti v juhovýchodnej Ázii.

 Nezvyčajne mladý prekladateľ

Na poslednom úseku cesty do Ázie nastal v živote Almeidu zvrat. Pri plavbe z Batavie do Malakky (teraz Melaka) v západnej Malajzii sa mu náhodou dostal do rúk protestantský leták v španielčine s názvom Diferencias de la Cristiandad (Rozdiely v kresťanstve). Leták útočil na falošné náboženské doktríny. Obsahoval aj vyjadrenie, ktoré na mladého Almeidu zvlášť zapôsobilo: „Používanie neznámeho jazyka v cirkvi, hoci aj na chválu Boha, neprináša žiaden úžitok poslucháčom, ktorí mu nerozumejú.“ — 1. Korinťanom 14:9.

Almeidovi bolo jasné, čo z toho vyplýva: Kľúčom k odhaleniu náboženských omylov je urobiť Bibliu zrozumiteľnou pre všetkých. Po príchode do Malakky sa stal členom holandskej reformovanej cirkvi a ihneď začal s prekladom častí evanjelií zo španielčiny do portugalčiny. * Tieto preklady potom rozširoval medzi „tými, ktorí prejavovali úprimnú túžbu spoznať pravdu“.

O dva roky už bol Almeida pripravený na náročnejšiu úlohu — preklad celých Kresťanských gréckych Písiem z latinskej Vulgáty. Podarilo sa mu to za menej ako rok, čo bol na 16-ročného chlapca naozaj pozoruhodný výkon! Odvážne poslal kópiu svojho prekladu holandskému generálnemu guvernérovi v Batavii, aby ho dal vytlačiť. Reformovaná cirkev v Batavii jeho rukopis zjavne odoslala do Amsterdamu, ale starší duchovný, ktorému bol rukopis zverený, zomrel a Almeidovo dielo sa stratilo.

Keď bol Almeida v roku 1651 požiadaný, aby urobil kópiu svojho prekladu pre zbor reformovanej cirkvi na Cejlóne (teraz Srí Lanka), zistil, že originál prekladu sa z cirkevného archívu stratil. Nedal sa tým odradiť a nejako sa mu podarilo nájsť jednu kópiu, zrejme pracovnú verziu. Nasledujúci rok dokončil revidovaný preklad evanjelií a knihy Skutky. Konzistórium * v Batavii mu dalo odmenu 30 guldenov. Jeden z Almeidových kolegov napísal, že to bola „úbohá suma za také ohromné množstvo práce, ktoré vykonal“.

Napriek tomuto nedostatočnému uznaniu Almeida neúnavne pokračoval v úsilí o dosiahnutie svojho cieľa a v roku 1654 predložil revidovaný úplný Nový zákon. Opäť sa objavila možnosť, že by jeho preklad mohol byť publikovaný. Nedošlo však k ničomu konkrétnemu, okrem toho, že bolo pripravených niekoľko ručne písaných kópií na použitie v niektorých kostoloch.

Odsúdený inkvizíciou

Nasledujúcich desať rokov bol Almeida zaneprázdnený pastierskou a misionárskou činnosťou pre reformovanú cirkev. V roku 1656 bol vysvätený za pastora. Najprv slúžil na Cejlóne, kde ho raz takmer udupal slon, a neskôr v Indii ako jeden z prvých protestantských misionárov.

Almeida bol protestantský konvertita v službách cudzej mocnosti. V komunitách, v ktorých sa hovorilo portugalsky, sa preto mnohí naňho pozerali ako na odpadlíka a zradcu. Keďže otvorene odsudzoval morálnu  skazenosť duchovenstva a odhaľoval falošnosť cirkevných náuk, často sa tiež dostával do potýčok s katolíckymi misionármi. Tieto konflikty vyvrcholili v roku 1661, keď inkvizičný súd v indickej oblasti Goa odsúdil Almeidu na smrť za kacírstvo. V jeho neprítomnosti bola verejne upálená jeho figurína. Krátko nato holandský generálny guvernér znova povolal Almeidu do Batavie, zrejme v obave pred následkami jeho bojovnej povahy.

Almeida bol horlivý misionár, ale nikdy nestratil zo zreteľa potrebu Biblie v portugalčine. Zjavná neznalosť Biblie medzi duchovenstvom i laikmi len posilnila jeho odhodlanie. Almeida v predslove náboženského traktátu z roku 1668 svojim čitateľom oznámil: „Dúfam... že vás čoskoro poctím úplnou Bibliou vo vašom jazyku, tým najväčším a najvzácnejším pokladom, aký vám môže niekto dať.“

Almeida a revízna komisia

V roku 1676 Almeida predložil konzistóriu v Batavii na revíziu konečnú podobu pracovnej verzie svojho Nového zákona. Vzťahy medzi ním a revízormi boli od začiatku napäté. Životopisec Jan L. Swellengrebel vysvetľuje, že Almeidovi holandsky hovoriaci kolegovia mali možno ťažkosti s chápaním niektorých významových a štylistických nuáns. Vznikol spor aj o to, ktorý jazyk v preklade použiť. Miestnu portugalčinu alebo vycibrenejšiu portugalčinu, ktorá by bola pre mnohých ťažko zrozumiteľná? Almeida dychtivo túžil, aby bolo dielo čo najskôr dokončené, čo bolo zdrojom nepretržitých nezhôd.

Práca postupovala veľmi pomaly, možno pre hašterenie alebo pre nedostatok záujmu revízorov. Po štyroch rokoch boli ešte len na úvodných kapitolách Lukáša. Almeida bol z tohto zdržania frustrovaný a bez vedomia revízorov poslal kópiu svojho rukopisu na publikovanie do Holandska.

Napriek snahám konzistória, ktoré chcelo zabrániť publikovaniu jeho Nového zákona, sa v roku 1681 toto dielo dostalo do tlače v Amsterdame a prvé výtlačky prišli do Batavie nasledujúci rok. Predstavte si, aký musel byť Almeida sklamaný, keď zistil, že revízori v Holandsku urobili v preklade zmeny! Keďže nevedeli po portugalsky, do prekladu sa dostali, ako si to Almeida všimol, „nešikovné a vzájomne si odporujúce preklady, ktoré zahmlili posolstvo Svätého Ducha“.

Holandská vláda bola tiež nespokojná a nariadila, aby bol celý náklad tejto Biblie zničený. Napriek tomu Almeida presvedčil vládu, aby ušetrila niekoľko výtlačkov pod podmienkou, že najvážnejšie chyby budú opravené ručne. Tieto výtlačky sa mali používať, až kým nebude pripravená revízia prekladu.

Revízori v Batavii sa opäť zišli, aby pokračovali v práci na Kresťanských gréckych Písmach, a začali pripravovať aj knihy Hebrejských Písiem, keď ich Almeida dokončil. Konzistórium zo strachu pred tým, že by prekladateľ opäť stratil trpezlivosť, rozhodlo, že podpísané finálne kópie budú uschované v cirkevnom trezore. Almeida, pochopiteľne, proti tomuto rozhodnutiu protestoval.

Desaťročia namáhavej práce a drsný život v tropickom podnebí si na Almeidovom zdraví vyžiadali svoju daň. Bol si vedomý svojho zhoršujúceho sa zdravia, a tak sa v roku 1689 stiahol z cirkevného života a naplno sa oddal prekladaniu Hebrejských Písiem. Žiaľ, zomrel v roku 1691 pri práci na poslednej kapitole Ezechiela.

Druhé vydanie Nového zákona, ktoré bolo dokončené krátko pred jeho smrťou, išlo do tlače v roku 1693. No zdá sa, že jeho dielo opäť utrpelo zásahmi nekompetentných revízorov. Guilherme L. Santos Ferreira vo svojej knihe A Biblia em Portugal (Biblia v portugalčine) uviedol: „Revízori... urobili v Almeidovej  vynikajúcej práci podstatné zmeny, čím zohavili a skazili aj tú krásu originálu, ktorú sa nepodarilo skaziť pri revízii prvého vydania.“

Dokončenie portugalskej Biblie

Smrťou Almeidu sa stratila hybná sila, ktorá poháňala revíziu a vydanie portugalskej Biblie v Batavii. Tretie vydanie Almeidovho Nového zákona financovala v roku 1711 londýnska Spoločnosť pre podporu kresťanského vzdelávania na žiadosť dánskych misionárov pracujúcich v Tranquebare v južnej Indii.

Táto spoločnosť sa rozhodla začať v Tranquebare s tlačiarenskou činnosťou. No loď prepravujúcu materiál na tlačenie a zásielku portugalských Biblií cestou do Indie zajali francúzski piráti a nakoniec ju nechali v brazílskom prístave Rio de Janeiro. Santos Ferreira píše: „Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu a za okolností, ktoré mnohí považovali za nadprirodzené, sa debny s materiálom na tlačenie našli nedotknuté naspodku nákladného priestoru a pokračovali v ceste do Tranquebara na tej istej lodi.“ Dánski misionári starostlivo zrevidovali a vydali Almeidov preklad zostávajúcich biblických kníh. Konečná verzia portugalskej Biblie v jednom zväzku bola vydaná v roku 1751, takmer 110 rokov po tom, čo sa Almeida dal na dráhu prekladateľa Biblie.

Trvalé dedičstvo

Almeida vo veľmi mladom veku pochopil, aká potrebná je Biblia v portugalčine, aby bežní ľudia mohli rozpoznať pravdu vo svojom jazyku. Húževnato sa o tento cieľ usiloval počas celého svojho života napriek odporu katolíckej cirkvi, ľahostajnosti ľudí vo svojom okolí, zdanlivo nekonečným problémom s revíziou a svojmu zhoršujúcemu sa zdraviu. Jeho vytrvalosť bola odmenená.

Mnohé portugalské komunity, v ktorých Almeida kázal, sa zmenšovali a nakoniec zanikli, ale jeho Biblia prežila dodnes. V 19. storočí Britská a zahraničná biblická spoločnosť a Americká biblická spoločnosť rozšírili tisícky výtlačkov Almeidovho prekladu v Portugalsku a pobrežných mestách Brazílie. Vďaka tomu Biblie založené na jeho pôvodnom texte patria dodnes medzi najobľúbenejšie a veľmi rozšírené v krajinách, kde sa hovorí portugalsky.

Mnohí sú nepochybne zaviazaní vďačnosťou dávnym biblickým prekladateľom, ako bol Almeida. Ale ešte vďačnejší by sme mali byť Jehovovi, komunikatívnemu Bohu, ktorého „vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:3, 4) Napokon, veď je to On, kto zachoval svoje Slovo a sprístupnil ho na náš úžitok. Kiež si vždy ceníme a usilovne študujeme tento ‚najvzácnejší poklad‘ od nášho nebeského Otca.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 21]

BOŽIE MENO

Pozoruhodným príkladom Almeidovej poctivosti ako prekladateľa je to, že na miestach, kde bol hebrejský tetragramaton, použil Božie meno.

[Prameň ilustrácie]

Cortesia da Biblioteca da Igreja de Santa Catarina (Igreja dos Paulistas)

[Mapa na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ATLANTICKÝ OCEÁN

PORTUGALSKO

Lisabon

Torre de Tavares

[Obrázok na strane 18]

Batavia v 17. storočí

[Prameň ilustrácie]

Z Oud en Nieuw Oost-Indiën, Franciscus Valentijn, 1724

[Obrázok na stranách 18, 19]

Titulná strana prvého Nového zákona v portugalčine, vydaného v roku 1681

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Biblioteca Nacional, Portugalsko