Budeš ‚stále chodiť duchom‘?

„Choďte stále duchom a nevykonáte nijakú telesnú žiadosť.“ — GALAŤANOM 5:16.

1. Ako možno rozptýliť strach z hriechu proti duchu?

EXISTUJE spôsob, ako rozptýliť strach z hriechu proti Jehovovmu svätému duchu. Ten spôsob je poslúchať slová apoštola Pavla: „Choďte stále duchom a nevykonáte nijakú telesnú žiadosť.“ ​(Galaťanom 5:16) Ak sa dáme viesť Božím duchom, nepodľahneme nesprávnym telesným žiadostiam. — Rimanom 8:2–10.

2, 3. Aký vplyv má na nás to, že stále chodíme duchom?

² Keď budeme ‚stále chodiť duchom‘, Božia činná sila nás bude podnecovať poslúchať Jehovu. V službe, v zbore, doma i kdekoľvek inde budeme prejavovať zbožné vlastnosti. V našom zaobchádzaní s manželským partnerom, deťmi, spoluveriacimi, ako aj s inými ľuďmi bude viditeľné ovocie ducha.

³ Keď žijeme, „pokiaľ ide o ducha, z Božieho hľadiska“, sme schopní vyhýbať sa hriechu. (1. Petra 4:1–6) Ak nás povedie duch, istotne sa nedopustíme neodpustiteľného hriechu. Ale z akých ďalších stránok má na nás dobrý vplyv to, že stále chodíme duchom?

Udrž si blízky vzťah k Bohu a ku Kristovi

4, 5. Ako ovplyvní náš názor na Ježiša to, že chodíme duchom?

⁴ Keďže chodíme svätým duchom, sme schopní udržať si blízky vzťah k Bohu a jeho Synovi. Keď Pavol písal spoluveriacim v Korinte o duchovných daroch, uviedol: „Chcel [by som], aby ste [vy, ktorí ste v minulosti uctievali modly] vedeli, že keď niekto hovorí Božím duchom, nehovorí: ‚Ježiš je prekliaty!‘, a nikto nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán!‘, jedine svätým duchom.“ ​(1. Korinťanom 12:1–3) Akýkoľvek duch, ktorý podnecuje ľudí preklínať Ježiša, musí pochádzať od Satana Diabla. My kresťania, ktorí chodíme svätým duchom, sme však presvedčení, že Jehova vzkriesil Ježiša z mŕtvych a dal mu vyššie postavenie, než má ktorýkoľvek iný tvor. (Filipanom 2:5–11) Veríme v Kristovu výkupnú obeť a prijímame Ježiša za Pána, ktorého nad nami dosadil Boh.

⁵ Určití takzvaní kresťania v prvom storočí nášho letopočtu popierali, že Ježiš prišiel v tele. (2. Jána 7–11) Niektorí z tých, ktorí prijali tento mylný názor, tým zavrhli pravdivé učenie o Ježišovi, Mesiášovi. (Marek 1:9–11; Ján 1:1, 14) Keď budeme chodiť duchom, pomôže nám to nepodľahnúť takému odpadlíctvu. Ale len ak budeme duchovne bdelí, Jehova nám bude naďalej preukazovať nezaslúženú láskavosť a my budeme schopní ‚ďalej chodiť v pravde‘. (3. Jána 3, 4) Buďme preto odhodlaní zavrhnúť každý druh odpadlíctva, aby sme si udržali silný vzťah k nášmu nebeskému Otcovi.

6. Aké vlastnosti vytvára Boží duch v ľuďoch, ktorí chodia duchom?

⁶ Pavol zaradil sekty a modlárstvo, ku ktorému sa vrátili odpadlíci, medzi také „skutky tela“, ako je smilstvo a voľné správanie. Ale vysvetlil: „Tí, čo patria Kristu Ježišovi, pribili na kôl telo spolu s jeho vášňami a žiadosťami. Ak žijeme duchom, duchom aj poriadne choďme.“ ​(Galaťanom 5:19–21, 24, 25) Aké vlastnosti vytvára Božia činná sila v ľuďoch, ktorí žijú a chodia duchom? Pavol napísal: „Ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť,  sebaovládanie.“ ​(Galaťanom 5:22, 23) Zamyslime sa nad týmito stránkami ovocia ducha.

‚Milujte sa navzájom‘

7. Čo je láska a napríklad čím je charakteristická?

⁷ Láska — jedna stránka ovocia ducha — často zahŕňa silnú náklonnosť k ľuďom a nesebecký záujem o nich spolu s blízkym vzťahom k nim. V Písme sa uvádza, že „Boh je láska“, lebo je samotným zosobnením tejto vlastnosti. Veľká láska, ktorú má Boh a jeho Syn k ľudstvu, sa prejavila najmä výkupnou obeťou Ježiša Krista. (1. Jána 4:8; Ján 3:16; 15:13; Rimanom 5:8) Ako Ježišových nasledovníkov nás poznať podľa lásky, ktorú máme medzi sebou. (Ján 13:34, 35) Veď sme aj dostali prikázanie, aby sme „milovali jeden druhého“. (1. Jána 3:23, Katolícky preklad) A Pavol píše, že láska je zhovievavá a láskavá. Nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nespráva sa neslušne ani nevyhľadáva vlastné záujmy. Láska sa nedá popudiť ani nevypočítava urážky. Raduje sa z pravdy, nie z nespravodlivosti. Láska všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva. Okrem toho nikdy nezlyháva. — 1. Korinťanom 13:4–8.

8. Prečo by sme mali prejavovať lásku ľuďom, ktorí tiež uctievajú Jehovu?

⁸ Ak dovolíme, aby v nás Boží duch vytváral lásku, potom bude prítomná tak v našom vzťahu k Bohu, ako aj vo vzťahu k blížnemu. (Matúš 22:37–39) Apoštol Ján napísal: „Kto nemiluje, zostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah, a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ ​(1. Jána 3:14, 15) Človek, ktorý niekoho zabil, našiel bezpečie v niektorom izraelskom útočištnom meste len pod tou podmienkou, že k človeku, ktorého zabil, neprechovával nenávisť. (5. Mojžišova 19:4, 11–13) Ak nás vedie svätý duch, prejavujeme lásku Bohu, spoluctiteľom i iným ľuďom.

„Jehovova radosť je vašou pevnosťou“

9, 10. Čo je radosť a napríklad aké dôvody na ňu máme?

⁹ Radosť je stav veľkého šťastia. Jehova je ‚šťastný Boh‘. (1. Timotejovi 1:11; Žalm 104:31) Jeho Syn s radosťou koná jeho vôľu. (Žalm 40:8; Hebrejom 10:7–9) A „Jehovova radosť je [našou] pevnosťou“. — Nehemiáš 8:10.

¹⁰ Radosť od Boha nám dáva pocit hlbokého uspokojenia z konania Božej vôle aj vtedy, keď zažívame ťažké časy, žiaľ či prenasledovanie. A koľko šťastia nám prináša „pravé poznanie Boha“! (Príslovia 2:1–5) Náš radostný vzťah k Bohu je založený na presnom poznaní a na viere v neho a v Ježišovu výkupnú obeť. (1. Jána 2:1, 2) Ďalším prameňom radosti je to, že patríme do jediného skutočného medzinárodného bratstva. (Sofoniáš 3:9; Haggeus 2:7) Radosť nám robí aj nádej na Kráľovstvo a veľká výsada oznamovať dobré posolstvo. (Matúš 6:9, 10; 24:14) A tiež vyhliadka na večný život. (Ján 17:3) S takou nádhernou nádejou by sme sa mali „len radovať“. — 5. Mojžišova 16:15.

Usiluj sa o pokoj a buď zhovievavý

11, 12. a) Ako by si definoval pokoj? b) Aký účinok má na nás Boží pokoj?

¹¹ Pokoj — ďalšia stránka ovocia ducha — je stav bez rušivých vplyvov a úzkosti. Náš nebeský Otec je Bohom pokoja a my dostávame uistenie, že „sám Jehova požehná svoj ľud pokojom“. (Žalm 29:11; 1. Korinťanom 14:33) Ježiš svojim učeníkom povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ ​(Ján 14:27) Ako to malo pomáhať jeho nasledovníkom?

¹² Pokoj, ktorý dal Ježiš svojim učeníkom, upokojil ich srdce a myseľ a zmiernil ich obavy. Tento pokoj mali zvlášť odvtedy, ako dostali sľúbeného svätého ducha. (Ján 14:26) Pôsobením ducha a vďaka tomu, že Boh vypočúva naše modlitby, pociťujeme aj my dnes neporovnateľný „Boží pokoj“, ktorý utišuje  naše srdce a myseľ. (Filipanom 4:6, 7) Jehovov duch nám okrem toho pomáha zachovávať a pôsobiť pokoj tak vo vzťahu k spoluveriacim, ako aj k iným ľuďom. — Rimanom 12:18; 1. Tesaloničanom 5:13.

13, 14. Čo je zhovievavosť a prečo by sme ju mali prejavovať?

¹³ S pokojom súvisí zhovievavosť alebo trpezlivosť, lebo tak sa označuje trpezlivé znášanie provokovania či nesprávneho konania s nádejou na zlepšenie situácie. V tomto zmysle je zhovievavý aj sám Boh. (Rimanom 9:22–24) Túto vlastnosť prejavuje aj Ježiš. A môže ju prejaviť aj voči nám, lebo Pavol napísal: „Bolo [mi] preukázané milosrdenstvo, aby na mne, ako na prvom, mohol Kristus Ježiš ukázať celú svoju zhovievavosť ako vzor pre tých, ktorí do neho vložia svoju vieru vo večný život.“ — 1. Timotejovi 1:16.

¹⁴ Zhovievavosť nám pomáha znášať neláskavé alebo nepremyslené slová a skutky. Pavol spolukresťanov nabádal: „Buďte zhovievaví ku všetkým.“ ​(1. Tesaloničanom 5:14) Keďže sme všetci nedokonalí a robíme chyby, iste chceme, aby mali ľudia s nami trpezlivosť a boli k nám zhovievaví, keď v zaobchádzaní s nimi urobíme chybu. Snažme sa preto ‚byť s radosťou trpezliví‘. — Kolosanom 1:9–12.

Prejavuj láskavosť a dobrotu

15. Charakterizuj láskavosť a uveď niektoré jej prejavy.

¹⁵ Láskavosť prejavujeme tak, že priateľskými a užitočnými slovami a skutkami dávame najavo záujem o ľudí. Jehova i jeho Syn sú láskaví. (Rimanom 2:4; 2. Korinťanom 10:1) Láskavosť sa očakáva od ľudí, ktorí slúžia Bohu a Kristovi. (Micheáš 6:8; Kolosanom 3:12) Aj niektorí ľudia, ktorí nemajú blízky vzťah k Bohu, dokážu prejaviť „mimoriadnu láskavosť“. (Skutky 27:3; 28:2) O čo skôr my môžeme prejavovať láskavosť, ak ‚stále chodíme duchom‘.

16. Napríklad aké okolnosti by nás mali podnietiť prejaviť láskavosť?

 ¹⁶ Láskavosť môžeme prejaviť, aj keď nás právom rozhnevali niečie zraňujúce slová či neohľaduplné konanie. Pavol povedal: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi... Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Efezanom 4:26, 27, 32) Prejavovať láskavosť je zvlášť vhodné voči tým, ktorí zažívajú skúšky. Pochopiteľne, kresťanský starší by nebol láskavý, keby niekomu, kto je v zjavnom nebezpečenstve, že prestane konať v súlade s ‚dobrom, spravodlivosťou a pravdou‘, nedal biblickú radu len preto, aby ho nezranil. — Efezanom 5:9.

17, 18. Čo je dobrota a akú úlohu by mala mať v našom živote?

¹⁷ Dobrota je cnosť, mravná znamenitosť alebo vlastnosť či stav toho, ktorý je dobrý. V absolútnom zmysle je dobrý len Boh. (Žalm 25:8; Zechariáš 9:17) Cnostný a z mravného hľadiska znamenitý je aj Ježiš. Ale keď ho nazvali ‚dobrým učiteľom‘, neprijal oslovenie „dobrý“ ako titul. (Marek 10:17, 18) Urobil to zrejme preto, lebo uznával, že najväčším príkladom dobroty je Boh.

¹⁸ Našu schopnosť robiť dobro obmedzuje zdedený hriech. (Rimanom 5:12) Jednako túto vlastnosť dokážeme prejavovať, ak sa modlíme, aby nás Boh ‚vyučoval dobrote‘. (Žalm 119:66) Spoluveriacim v Ríme Pavol povedal: „Som o vás presvedčený, moji bratia, že vy sami ste tiež plní dobroty, lebo ste boli naplnení všetkým poznaním.“ ​(Rimanom 15:14) Kresťanský dozorca musí ‚milovať dobrotu‘. (Títovi 1:7, 8) Ak nás bude viesť Boží duch, budeme známi dobrotou a Jehova bude na nás ‚v dobrom pamätať za to, čo sme urobili‘. — Nehemiáš 5:19; 13:31.

‚Nepokrytecká viera‘

19. Povedz, čo je podľa Hebrejom 11:1 viera.

¹⁹ Viera — ktorá tiež patrí medzi ovocie ducha — je „isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme“. (Hebrejom 11:1) Keď máme vieru, sme o všetkom, čo Jehova sľubuje, tak pevne presvedčení, akoby sa to už splnilo. Viera v neviditeľné skutočnosti je natoľko pevná, že sa považuje za dôkaz o týchto skutočnostiach. Napríklad existencia vytvorených vecí nás presviedča o existencii Stvoriteľa. Takúto vieru prejavujeme, keď stále chodíme duchom.

20. Čo je „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“, a ako sa môžeme vyhnúť tomuto hriechu i skutkom tela?

²⁰ Nedostatok viery je „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“. (Hebrejom 12:1) Ak sa chceme vyhnúť skutkom tela, hmotárstvu  a falošnému učeniu, ktoré môžu zničiť vieru, musíme sa spoliehať na Božieho ducha. (Kolosanom 2:8; 1. Timotejovi 6:9, 10; 2. Timotejovi 4:3–5) Boží duch vytvára v Jehovových služobníkoch dnes takú vieru, akú mali Jehovovi predkresťanskí svedkovia i ďalší ľudia, o ktorých sa píše v Biblii. (Hebrejom 11:2–40) A svojou ‚nepokryteckou vierou‘ môžeme posilňovať vieru iných ľudí. — 1. Timotejovi 1:5; Hebrejom 13:7.

Prejavuj miernosť a sebaovládanie

21, 22. Ako je miernosť definovaná a prečo by sme ju mali prejavovať?

²¹ Miernosť je schopnosť pokojne reagovať v rôznych situáciách. Je jednou z Božích vlastností. Vieme to, lebo Ježiš, ktorý bol miernym človekom, dokonale odzrkadľoval Jehovovu osobnosť. (Matúš 11:28–30; Ján 1:18; 5:19) Čo sa teda očakáva od nás ako od Božích služobníkov?

²² Od nás kresťanov sa očakáva, že budeme ‚prejavovať miernosť všetkým ľuďom‘. (Títovi 3:2) Miernosť prejavujeme v službe. Duchovne spôsobilí členovia zboru dostávajú radu, aby kresťanov, ktorí sa dopúšťajú nejakej chyby, napravili „v duchu miernosti“. (Galaťanom 6:1) A všetci môžeme podporovať jednotu a pokoj medzi kresťanmi tým, že budeme prejavovať ‚pokoru mysle a miernosť‘. (Efezanom 4:1–3) Miernosť sme schopní prejavovať, keď neprestajne chodíme duchom a prejavujeme sebaovládanie.

23, 24. Čo je sebaovládanie a ako nám pomáha?

²³ Sebaovládanie nám umožňuje mať pod kontrolou myšlienky, reč i konanie. Jehova ‚sa ovládal‘ v tom, ako zaobchádzal s Babylončanmi, ktorí zničili Jeruzalem. (Izaiáš 42:14) Jeho Syn nám ‚zanechal príklad‘ v prejavovaní sebaovládania, keď trpel. A apoštol Peter radil spolukresťanom, aby ‚k poznaniu pripojili sebaovládanie‘. — 1. Petra 2:21–23; 2. Petra 1:5–8.

²⁴ Sebaovládanie sa očakáva od kresťanských starších. (Títovi 1:7, 8) A vlastne všetci, ktorých vedie svätý duch, môžu prejavovať sebaovládanie, a tak sa vyhýbať nemravnosti, vulgárnej reči i čomukoľvek inému, čo by mohlo viesť k Jehovovej nepriazni. Ak dovoľujeme, aby v nás Boží duch vytváral ovocie v podobe sebaovládania, ľudia si to všimnú z našej reči a správania.

Ďalej choď duchom

25, 26. Aký vplyv bude mať to, že chodíme duchom, na naše vzťahy dnes a na naše vyhliadky do budúcnosti?

²⁵ Keď budeme chodiť duchom, budeme horlivo hlásať Kráľovstvo. (Skutky 18:24–26) Budeme príjemnými spoločníkmi a zvlášť ľudia, ktorí prejavujú zbožnú oddanosť, sa budú v našej prítomnosti cítiť dobre. Ako ľudia vedení svätým duchom budeme zdrojom duchovného povzbudenia pre tých, ktorí s nami uctievajú Jehovu. (Filipanom 2:1–4) Nie je to vari túžba všetkých kresťanov?

²⁶ Chodiť duchom v tomto svete, ktorý ovláda Satan, nie je ľahké. (1. Jána 5:19) Napriek tomu sa to darí miliónom ľudí. Ak budeme Jehovovi, láskavému Darcovi svätého ducha, dôverovať celým srdcom, budeme mať radosť zo života už teraz a po jeho spravodlivých cestách budeme môcť chodiť večne. — Žalm 128:1; Príslovia 3:5, 6.

Ako odpovieš?

• Ako to, že ‚chodíme duchom‘, vplýva na náš vzťah k Bohu a jeho Synovi?

• Ktoré vlastnosti patria k ovociu ducha?

• Napríklad ako môžeme prejavovať ovocie Božieho ducha?

• Ako to, že chodíme duchom, ovplyvňuje náš dnešný život a naše vyhliadky do budúcnosti?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Jehovov svätý duch posilňuje našu lásku k spoluveriacim

[Obrázok na strane 24]

Prejavuj láskavosť užitočnými slovami a skutkami