Máte nesmrteľnú dušu?

Je človek bytosťou iba z mäsa a krvi? Alebo je niečím viac ako len zoskupením prvkov, z ktorých sa skladá ľudské telo? Je to tak, že dnes sme tu a zajtra nás už niet? Alebo nejaká neviditeľná časť z nás žije ďalej aj po smrti?

HOCI náboženstvá sveta vypracovali ohromujúce množstvo mätúcich náuk o živote po smrti, väčšina z nich sa zhoduje v jednej základnej myšlienke: vnútri človeka je niečo nesmrteľné, čo po jeho smrti žije ďalej. Mnohí ľudia veria, že to „niečo“ je duša. Čomu veríte vy? Máme telo a dušu? Čo je duša? Majú ľudia nesmrteľnú dušu? Poznať pravdu o tom, ako to s nami naozaj je, je veľmi dôležité!

„Človek sa stal živou dušou“

Je „duša“ časťou človeka, ktorá sa pri smrti oddelí od tela a žije ďalej? Podľa diela Holman Illustrated Bible Dictionary „duša je často stotožňovaná s celým človekom“. Napríklad 1. Mojžišova 2:7 uvádza: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Prvý človek, Adam, bol dušou.

Aj ďalšie biblické texty podporujú záver, že slovo „duša“ môže znamenať celého človeka. Biblia napríklad hovorí o tom, že duša koná prácu. (3. Mojžišova 23:30) O duši sa tiež hovorí, že znetrpezlivela, že môže byť podráždená, že nemohla spať, že pociťovala strach alebo že môže byť skľúčená. (Sudcovia 16:16; Jób 19:2; Žalm 119:28; Skutky 2:43; 1. Tesaloničanom 5:14) V Rimanom 13:1 sa o duši píše ako o osobe: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam.“ A v 1. Petra 3:20 čítame: „V Noachových dňoch... bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší, bezpečne prenesených cez vodu.“ Nič v týchto biblických textoch nenaznačuje, že by duša bola nejakou nehmotnou entitou, ktorá prežíva smrť človeka.

 A ako je to so zvieratami a rastlinami? Sú to duše? Pouvažujme, ako je v Biblii opísané stvorenie zvierat. Boh prikázal: „Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší.“ Nasledujúci stvoriteľský deň Boh povedal: „Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa živočícha a divé zemské zviera podľa svojho druhu.“ ​(1. Mojžišova 1:20, 24) Teda všetky živé tvory — tak ľudia, ako aj zvieratá — sú duše. Rastliny nie sú v Biblii označené ako duše.

Slovo „duša“ sa používa aj v inom zmysle. V Jóbovi 33:22 čítame: „Jeho duša sa približuje k jame a jeho život k tým, ktorí spôsobujú smrť.“ Tu sú slová „duša“ a „život“ použité ako synonymá, pričom jedno zosilňuje význam druhého. Slovo „duša“ sa preto môže vzťahovať aj na život, ktorý má živá duša, teda osoba. Preto Biblia o Mojžišových nepriateľoch, ktorí mu chceli vziať život, hovorí ako o ‚mužoch, ktorí lovili jeho dušu‘. (2. Mojžišova 4:19) A o Ježišovi Kristovi sa v Biblii píše: „Syn človeka [prišiel, aby]... dal svoju dušu [čiže život] ako výkupné na výmenu za mnohých.“ — Matúš 20:28.

Biblická definícia slova „duša“ je jednoduchá a logická. Toto slovo sa môže vzťahovať na človeka alebo na zviera, alebo na život, z ktorého sa daný tvor teší ako živá duša. Ako uvidíme, toto porozumenie je v súlade s biblickým učením o tom, čo sa s dušou deje pri smrti.

‚Duša, ktorá hreší, zomrie‘

Biblia hovorí: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ ​(Ezechiel 18:4) Skľúčený prorok Eliáš „začal prosiť, aby jeho duša zomrela“. (1. Kráľov 19:4) Podobne aj Jonáš „prosil, aby jeho duša zomrela“. (Jonáš 4:8) Áno, keď zomiera človek, zomiera duša; duša nie je nesmrteľná. Keďže človek je duša, povedať, že niekto zomrel, je to isté ako povedať, že zomrela jeho duša.

Ale ako je to s biblickými textami, ktoré hovoria o tom, že duša vychádzala alebo sa vrátila? V súvislosti s tým, čo sa stalo s Ráchel, keď porodila syna, Biblia hovorí: „Ako jej duša vychádzala (pretože zomrela), pomenovala ho Ben-oni; ale jeho otec ho nazval Benjamin.“ ​(1. Mojžišova 35:18) A v správe o vzkriesení syna vdovy v 1. Kráľov 17:22 sa  píše: „Jehova vypočul Eliášov hlas [keď sa modlil], takže sa duša dieťaťa vrátila doň, a ono ožilo.“ Naznačujú tieto biblické pasáže, že duša je nejaká neviditeľná, nehmotná časť človeka, ktorá môže uniknúť z tela alebo doň vstúpiť?

Pripomeňme si, že jeden z významov slova „duša“ je „život“. A tak to, že z Ráchel vychádzala duša, znamenalo, že z nej vyprchával život. V niektorých prekladoch Biblie je spojenie „jej duša vychádzala“ preložené ako „jej život vyhasínal“ ​(Katolícky preklad) alebo „jej život unikal“ ​(Evanjelický preklad). Podobne aj v správe o vzkriesení syna vdovy sa chlapcovi vrátil život. — 1. Kráľov 17:23.

Pravda o človeku

Biblia jasne ukazuje, ako je to s človekom. Človek nemá dušu; on sám je duša. Preto akákoľvek nádej, že mŕtvi budú môcť opäť žiť, závisí od vzkriesenia. V Biblii nachádzame tento sľub: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť [Ježišov] hlas a vyjdú, tí, ktorí konali dobro, na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu.“ ​(Ján 5:28, 29) Teda základom pravej nádeje pre mŕtvych je tento zaručený sľub, že nastane vzkriesenie, a nie náuka o nesmrteľnosti duše.

Aké je preto dôležité získať presné poznanie o tom, čo je vzkriesenie a aký význam má pre ľudstvo! Nevyhnutné je tiež poznanie o Bohu a o Kristovi, lebo Ježiš v modlitbe k Bohu povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) Jehovovi svedkovia, ktorí žijú vo vašom okolí, vám radi pomôžu pri štúdiu Biblie, aby ste mohli získať hlbšie poznanie o Bohu, o jeho Synovi a o jeho sľuboch. Povzbudzujeme vás, aby ste sa skontaktovali so svedkami alebo napísali vydavateľom tohto časopisu.

[Obrázky na strane 4]

Toto všetko sú duše

[Prameň ilustrácie]

Koza: CNPC—Centro Nacional de Pesquisa de Caprinos (Sobral, CE, Brasil)