„Múdrosť je na ochranu“

„O KOĽKO lepšie je získať múdrosť ako zlato! A získať porozumenie je hodnotnejšie ako striebro,“ píše sa v Prísloviach 16:16. Prečo je múdrosť taká cenná? „Lebo múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“ ​(Kazateľ 7:12) Ale ako múdrosť zachováva nažive tých, ktorí ju majú?

Keď získavame zbožnú múdrosť, čo znamená získať presné poznanie Božieho Slova, Biblie, a konať v súlade s ním, pomáha nám to kráčať cestou, ktorú Jehova schvaľuje. (Príslovia 2:10–12) Šalamún, kráľ starovekého Izraela, hovorí: „Cestou priamych je odvrátiť sa od zlého. Ten, kto ochraňuje svoju cestu, zachováva svoju dušu.“ ​(Príslovia 16:17) Áno, múdrosť chráni tých, ktorí ju majú, pred zlými cestami a zachováva ich nažive. Výstižné, múdre výroky v Prísloviach 16:16–33 ukazujú, aký pozitívny vplyv môže mať zbožná múdrosť na naše povahové sklony, reč a skutky. *

„Byť ponížený v duchu“

Zosobnená múdrosť je opísaná, ako hovorí: „Sebavyvyšovanie a pýchu... nenávidím.“ ​(Príslovia 8:13) Pýcha a múdrosť sú dve diametrálne odlišné vlastnosti. Je potrebné, aby sme konali múdro a dávali si pozor, aby sa v nás nevyvinul sklon k povýšenectvu alebo k arogancii. Zvlášť by sme si mali dávať pozor, ak v živote dosiahneme v niečom úspech alebo ak nám je zverené zodpovedné postavenie v kresťanskom zbore.

„Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie,“ varujú Príslovia 16:18. Zamysli sa nad najväčším zrútením v celom vesmíre — nad pádom jedného dokonalého duchovného Božieho syna, ktorý zo seba urobil Satana Diabla. (1. Mojžišova 3:1–5; Zjavenie 12:9) Neprejavil azda tento tvor pred svojím pádom povýšeneckého ducha? Práve na to poukazuje Biblia, keď hovorí, že novoobrátený muž by nemal byť vymenovaný  do úradu dozorcu v kresťanskom zbore, „aby nespyšnel a nedostal sa pod rozsudok vynesený nad Diablom“. (1. Timotejovi 3:1, 2, 6) Aké dôležité je dávať si pozor, aby sme neživili pýchu u iných a ani nedovolili, aby sa vyvinula v nás samých!

„Lepšie je byť ponížený v duchu s miernymi ako rozdeľovať korisť s tými, ktorí sa sami vyvyšujú,“ píše sa v Prísloviach 16:19. Praktickosť tejto rady sa jasne ukázala v prípade Nabuchodonozora, kráľa starovekého Babylona. Tento kráľ vo svojej pýche postavil na nížine Dúra obrovskú sochu, ktorá možno zobrazovala jeho samého. Socha bola zrejme postavená na veľmi vysokom podstavci, takže sa týčila do výšky 27 metrov. (Daniel 3:1) Tento vysoký monument mal byť pôsobivým symbolom Nabuchodonozorovej ríše. Hoci také vysoké a impozantné veci — ako táto socha alebo obelisky, kostolné veže a mrakodrapy — možno pôsobia na ľudí, na Jehovu dojem nerobia. Žalmista spieval: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného; ale povýšeného pozná iba z diaľky.“ ​(Žalm 138:6) Áno, v skutočnosti to, „čo je u ľudí povýšené, je v Božích očiach ohavné“. (Lukáš 16:15) Je pre nás lepšie dať „sa viesť nízkymi vecami“ než ‚myslieť na vysoké veci‘. — Rimanom 12:16.

Hovorme s ‚pochopením‘ a ‚presvedčivo‘

Ako múdrosť ovplyvňuje našu reč? Múdry kráľ Šalamún hovorí: „Kto preukazuje pochopenie v nejakej veci, nájde dobro, a šťastný je ten, kto dôveruje Jehovovi. Kto má múdre srdce, toho nazvú porozumením, a kto má sladké pery, pridáva presvedčivosti. Pochopenie je studňou života svojim majiteľom; a kázniť pochabých je pochabosťou. Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie, a jeho perám to pridáva presvedčivosti.“ — Príslovia 16:20–23.

Múdrosť nám pomáha hovoriť s pochopením a presvedčivo. Prečo je to tak? Lebo človek, ktorý je v srdci múdry, sa snaží v danej veci ‚nájsť dobro‘ a „dôveruje Jehovovi“. Keď sa snažíme hľadať v druhých to dobré, je pravdepodobnejšie, že o nich budeme hovoriť v dobrom. Potom naše slová nebudú drsné a nebudú vyvolávať hádky, ale naopak, budú sladké a presvedčivé. Pochopenie okolností iných nám pomáha porozumieť tomu, aké veľké ťažkosti asi zažívajú a ako sa s nimi vyrovnávajú.

Reč vyznačujúca sa múdrosťou je tiež dôležitá v diele hlásania Kráľovstva a robenia učeníkov. Keď iných vyučujeme z Božieho Slova, nechceme iba odovzdať informácie z Biblie. Naším cieľom je zapôsobiť na srdce jednotlivcov. To si vyžaduje, aby sme našim perám ‚pridali presvedčivosti‘. Apoštol Pavol povzbudzoval svojho spoločníka Timoteja, aby pokračoval v tom, o čom bol „presvedčený, aby... uveril“. — 2. Timotejovi 3:14, 15.

 Grécke slovo prekladané ako „presviedčať“ znamená „spôsobovať zmenu myslenia vplyvom rozumových alebo morálnych úvah,“ uvádza dielo An Expository Dictionary of New Testament Words od W. E. Vina. Ak máme predložiť presvedčivé argumenty, ktoré povedú k zmene zmýšľania u nášho poslucháča, vyžaduje si to, aby sme spoznali a pochopili jeho zmýšľanie, záujmy, okolnosti a prostredie, z ktorého pochádza. Ako môžeme získať takéto pochopenie? Učeník Jakub odpovedá: „[Buď] rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ ​(Jakub 1:19) Keď budeme svojho poslucháča podnecovať, aby sa vyjadroval, a potom pozorne počúvať, čo hovorí, môžeme spoznať, akým človekom je v srdci.

Apoštol Pavol mal výnimočnú schopnosť presviedčať druhých. (Skutky 18:4) Dokonca aj striebrotepec Demetrius, ktorý bol jedným z jeho odporcov, uznal: „Nielen v Efeze, ale takmer v celej oblasti Ázie tento Pavol presvedčil značný zástup a zmenil ich názor.“ ​(Skutky 19:26) Pripísal Pavol zásluhu za svoju účinnosť vo zvestovateľskej službe sebe? Vôbec nie. Svoje zvestovanie považoval za ‚prejav Božieho ducha a moci‘. (1. Korinťanom 2:4, 5) Aj my máme pomoc Jehovovho svätého ducha. Keďže sa spoliehame na Jehovu, dôverujeme, že nám pomôže, keď sa v našej službe usilujeme hovoriť s pochopením a presvedčivo.

Nie div, že v Prísloviach 16:21 je ten, „kto má múdre srdce“, označený za „rozumného“ ​(Katolícky preklad), „inteligentného“ ​(An American Translation) alebo „bystrého“ ​(New International Version). Áno, „pochopenie je studňou života“ pre tých, ktorí ho majú. Ale ako je to s pochabými? Tí „pohŕdli múdrosťou a kázňou“. (Príslovia 1:7) K čomu to vedie, keď odmietajú usmerňovanie od Jehovu? Šalamún hovorí: „Káznenie pochabých je pochabosťou.“ ​(Príslovia 16:22, Reference Bible) Pochabí dostanú ďalšie usmernenie, často vo forme prísneho trestu. Môžu si tiež sami privodiť ťažkosti, hanbu, chorobu, ba dokonca aj predčasnú smrť.

Izraelský kráľ Šalamún ďalej poukazuje na to, aký pozitívny vplyv má múdrosť na našu reč, keď hovorí: „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti.“ ​(Príslovia 16:24) Tak ako med je sladký a rýchlo osvieži hladného človeka, podobne aj príjemné reči sú povzbudzujúce a osviežujúce. Med je tiež zdravý a má liečivé účinky, a tak je pre človeka prospešný. Rovnako je to s príjemnými slovami; tie posilňujú duchovné zdravie. — Príslovia 24:13, 14.

Dávaj si pozor na ‚cestu, ktorá sa javí ako priama‘

„Je cesta, ktorá je pred mužom priama,“ hovorí Šalamún, „ale jej koniec sú potom cesty smrti.“ ​(Príslovia 16:25) To je varovanie pred mylným uvažovaním a pred spôsobom konania, ktorý je v rozpore s Božím zákonom. Určitá cesta sa z ľudského pohľadu môže javiť ako správna, ale v skutočnosti môže byť  v rozpore so spravodlivými zásadami Božieho Slova. Okrem toho Satan môže podporovať takéto mylné uvažovanie, aby podnietilo človeka vydať sa cestou, ktorá sa mu zdá správna, ale ktorá v skutočnosti vedie k smrti.

Proti takémuto sebaklamu neexistuje lepšia ochrana než múdre a rozumné srdce a svedomie, ktoré je školené poznaním Božieho Slova. Pokiaľ ide o rozhodnutia v živote — či sa to týka morálky, uctievania, alebo čohokoľvek iného —, najlepšou ochranou pred sebaklamom je konať podľa Božích noriem toho, čo je dobré a čo zlé.

„Duša tvrdo pracujúceho pre neho tvrdo pracovala“

„Duša tvrdo pracujúceho pre neho tvrdo pracovala,“ hovorí ďalej Šalamún, „pretože jeho ústa ho pobádali.“ ​(Príslovia 16:26) Tento múdry kráľ ukazuje, že pracujúceho človeka môže pobádať alebo motivovať túžba po jedle. Normálna túžba, akou je chuť do jedla, nás môže motivovať k usilovnej práci. Taká túžba je konštruktívna. No čo sa stane, ak hoci aj správnej túžbe dovolíme, aby prerástla do chamtivosti? Následky môžu byť podobné, ako keď malý táborový oheň, ktorý bol založený na prípravu jedla, prerastie do veľkého lesného požiaru. Chamtivosť je túžba, ktorá sa vymkla spod kontroly a je deštruktívna. Múdry človek si uvedomuje toto nebezpečenstvo, a preto aj svoje správne túžby udržiava pod kontrolou.

Nechoď „cestou, ktorá nie je dobrá“

Slová, ktoré vychádzajú z našich úst, môžu byť rovnako deštruktívne ako ničivý požiar. Šalamún opisuje, aké ničivé účinky to má, keď niekto hľadá u druhých chyby a potom ich zverejňuje, slovami: „Naničhodník vykopáva to, čo je zlé, a na jeho perách je akoby spaľujúci oheň. Intrigán stále vyvoláva spor a ohovárač rozdeľuje dobrých známych.“ — Príslovia 16:27, 28.

Človek, ktorý sa snaží zničiť povesť svojho blížneho, je „naničhodník“. Mali by sme sa snažiť hľadať v druhých to dobré a hovoriť to, čo buduje úctu k nim. A ako je to s počúvaním tých, ktorí šíria škodlivé reči? Slová takýchto ľudí môžu ľahko vyvolať nepodložené podozrenia, narušiť dôveru medzi priateľmi a spôsobiť rozdelenie v zbore. Múdrosť nás vedie k tomu, aby sme ľuďom šíriacim takéto reči nevenovali žiadnu pozornosť.

Šalamún varuje pred istou zvodnou mocou, ktorá by mohla spôsobiť, že sa človek vydá nesprávnou cestou, keď hovorí: „Násilník zvedie svojho blížneho a určite spôsobí, aby šiel cestou, ktorá nie je dobrá.  Žmurká očami, aby úkladne plánoval intrigy. Zviera svoje pery a určite dovršuje darebáctva.“ — Príslovia 16:29, 30.

Mohlo by násilie zlákať a ovládnuť aj pravých Božích ctiteľov? Mnohí ľudia sú dnes zvádzaní, aby ‚úkladne plánovali intrigy‘. Podporujú alebo páchajú násilie. Pokiaľ ide o priame páchanie násilia, zrejme pre nás nie je ťažké zavrhnúť ho. Ale ako je to so zvodnou mocou násilia prostredníctvom menej nápadných prostriedkov? Či nevidíme, že milióny ľudí sa nechávajú zviesť k zábave alebo športom, ktoré sú oslavou násilia? Biblické varovanie je jasné: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ ​(Príslovia 13:20) Akú ochranu nám poskytuje zbožná múdrosť!

Čo možno povedať o človeku, ktorý sa celý život usiloval o múdrosť a porozumenie a ‚nešiel cestou, ktorá nie je dobrá‘? Keď človek celý život kráča po ceste spravodlivosti, je to z Božieho pohľadu niečo krásne a taký človek si zaslúži úctu. „Šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti,“ píše sa v Prísloviach 16:31.

Na druhej strane na neovládanom hneve nie je nič pekné. Prvorodený syn Adama a Evy, Kain, „sa rozpálil veľkým hnevom“ na svojho brata Ábela a ‚napadol ho a zabil ho‘. (1. Mojžišova 4:1, 2, 5, 8) Hoci z času na čas môžeme oprávnene pociťovať hnev, musíme si dávať pozor, aby sa náš hnev nevymkol spod kontroly. Príslovia 16:32 jasne hovoria: „Kto je pomalý do hnevu, je lepší ako nejaký mocný, a kto ovláda svojho ducha, ako ten, kto sa zmocňuje mesta.“ Neovládaný hnev nie je znakom sily ani cnosti. Je to slabosť, ktorá môže spôsobiť, že človek ‚pôjde cestou, ktorá nie je dobrá‘.

Keď je ‚každé rozhodnutie od Jehovu‘

„Lós sa hádže do lona,“ hovorí izraelský kráľ Šalamún, „ale každé rozhodnutie jeho prostredníctvom je od Jehovu.“ ​(Príslovia 16:33) V starovekom Izraeli Jehova dal niekedy najavo svoju vôľu prostredníctvom lósov. Ako lósy sa používali okrúhle kamienky alebo drevené či kamenné tabuľky. Najprv bola Jehovovi predložená prosba, aby o danej veci rozhodol. Nato boli lósy hodené do záhybov nejakého rúcha, z ktorého sa potom ťahali. Výsledok bol prijatý ako odpoveď od Boha.

Jehova už neinformuje svoj ľud o svojej vôli prostredníctvom lósov. Svoju vôľu odhalil vo svojom Slove, Biblii. Presné poznanie toho, čo sa píše v Biblii, je základom na získanie zbožnej múdrosti. Preto by sme nemali nechať uplynúť ani jediný deň bez toho, aby sme si niečo neprečítali z inšpirovaných Písiem. — Žalm 1:1, 2; Matúš 4:4.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 8]

Prečo je múdrosť oveľa lepšia ako zlato?

[Obrázok na strane 9]

Čo pridáva našim perám presvedčivosti, keď sme v službe?

[Obrázok na strane 10]

„Naničhodník vykopáva to, čo je zlé“

[Obrázok na strane 11]

Neovládaný hnev môže spôsobiť, že človek ‚pôjde cestou, ktorá nie je dobrá‘

[Obrázok na strane 12]

Násilie má moc zviesť k nesprávnemu konaniu