Zhrešil si proti svätému duchu?

„Je hriech, ktorý spôsobuje smrť.“ — 1. JÁNA 5:16.

1, 2. Ako vieme, že je možné hrešiť proti Božiemu svätému duchu?

„SOM posadnutá myšlienkou, že som zhrešila proti svätému duchu.“ Toto napísala istá žena z Nemecka, i keď slúžila Bohu. Môže kresťan naozaj hrešiť proti Božiemu duchu, čiže Božej činnej sile?

² Áno, hrešiť proti Jehovovmu svätému duchu je možné. Ježiš Kristus povedal: „Každý druh hriechu a rúhania bude ľuďom odpustený, ale rúhanie proti duchu nebude odpustené.“ ​(Matúš 12:31) Dostávame takúto výstrahu: „Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy, ale je tu akési strašné očakávanie súdu.“ ​(Hebrejom 10:26, 27) A apoštol Ján napísal: „Je hriech, ktorý spôsobuje smrť.“ ​(1. Jána 5:16) Ale je to na človeku, ktorý vážne zhrešil, aby posudzoval, či sa dopustil ‚hriechu, ktorý spôsobuje smrť‘?

Pokánie prináša odpustenie

3. Čo je pravdepodobné, ak nás hlboko zarmucuje hriech, ktorého sme sa dopustili?

³ Najvyšším Sudcom previnilcov je Jehova. Jemu bude každý z nás skladať účty a on vždy urobí to, čo je správne. (1. Mojžišova 18:25; Rimanom 14:12) On určuje, či sa niekto dopustil neodpustiteľného hriechu, a môže nám odobrať svojho ducha. (Žalm 51:11) Ak nás však hriech, ktorého sme sa dopustili, hlboko zarmucuje, je veľmi pravdepodobné, že sa naozaj kajáme. Ale čo je pravé pokánie?

4. a) Ako by si definoval pokánie? b) Prečo nás veľmi utešujú slová Žalmu 103:10–14?

⁴ Kajať sa znamená zmeniť postoj k uskutočnenému alebo zamýšľanému nesprávnemu konaniu. Znamená to pociťovať ľútosť alebo žiaľ a odvrátiť sa od hriešneho konania. Ak sme vážne zhrešili, ale urobili sme potrebné kroky, z ktorých vidno naše ozajstné pokánie, môžu nás utešovať žalmistove slová: „[Jehova] nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení. Veď ako sú nebesia vyššie od zeme, jeho milujúca láskavosť je vyvýšená nad tými, ktorí sa ho boja. Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — Žalm 103:10–14.

5, 6. Povedz hlavnú myšlienku 1. Jána 3:19–22 a vysvetli apoštolove slová.

⁵ Utešujúce sú aj slová apoštola Jána: „Podľa toho budeme vedieť, že pochádzame z pravdy, a uistíme pred ním svoje srdce vzhľadom na to, z čohokoľvek by nás mohlo naše srdce odsúdiť, lebo Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Milovaní, ak nás naše srdce neodsudzuje, máme voľnosť reči k Bohu; a o čokoľvek prosíme, dostávame od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme to, čo sa páči jeho očiam.“ — 1. Jána 3:19–22.

 ⁶ To, že „pochádzame z pravdy“, vieme z toho, že prejavujeme bratskú lásku a zámerne nehrešíme. (Žalm 119:11) Keď sa z nejakého dôvodu cítime odsúdení, mali by sme pamätať na to, že „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“. Jehova nám preukazuje milosrdenstvo, lebo vie o našej ‚nepokryteckej bratskej náklonnosti‘, o našom boji proti hriechu i o našej snahe konať jeho vôľu. (1. Petra 1:22) Ak budeme dôverovať Jehovovi, prejavovať lásku našim kresťanským bratom a sestrám a nebudeme sa vedome a opakovane dopúšťať nejakého hriechu, naše srdce nás ‚nebude odsudzovať‘. Budeme ‚mať voľnosť reči k Bohu‘ v modlitbe a on nás bude vypočúvať, lebo zachovávame jeho prikázania.

Zhrešili proti duchu

7. Čo určuje, či je hriech odpustiteľný, alebo nie?

⁷ Aké hriechy nie sú odpustené? Nájsť odpoveď na túto otázku nám pomôže niekoľko biblických príkladov. Uvažovanie o nich by nás malo utešiť, ak sa kajáme a napriek tomu nás veľmi trápia naše vážne chyby. Uvidíme, že nejde ani tak o to, akého hriechu sa človek dopustil, ako skôr o jeho pohnútky, stav jeho srdca a o to, nakoľko úmyselne zhrešil. Tieto činitele určujú, či je hriech odpustiteľný, alebo nie.

8. Ako niektorí židovskí náboženskí vodcovia v prvom storočí hrešili proti svätému duchu?

 ⁸ V prvom storočí hrešili proti svätému duchu židovskí náboženskí vodcovia, ktorí zlomyseľne protirečili Ježišovi Kristovi. Videli, ako prostredníctvom neho pôsobí Boží duch, keď na Jehovovu chválu konal zázraky. Títo Kristovi nepriatelia však napriek tomu pripísali Ježišovu moc Satanovi Diablovi. Podľa Ježiša sa ľudia, ktorí sa takto rúhali Božiemu svätému duchu, dopúšťali hriechu, ktorý nemal byť odpustený ani v prítomnom „systéme vecí, ani v prichádzajúcom“. — Matúš 12:22–32.

9. Čo je rúhanie a čo o ňom povedal Ježiš?

⁹ Rúhanie je hanlivá, urážlivá alebo znevažujúca reč. Keďže Zdrojom svätého ducha je Boh, hovoriť proti tomuto duchu je to isté ako hovoriť proti Jehovovi. Nekajúcne to robiť je neodpustiteľný hriech. Z Ježišových slov o takom hriechu vidieť, že Ježiš poukazoval na ľudí, ktorí úmyselne vystupovali proti pôsobeniu Božieho svätého ducha. Keďže prostredníctvom Ježiša pôsobil Jehovov duch, ale odporcovia pripísali toto pôsobenie Diablovi, rúhali sa duchu. Preto Ježiš vyhlásil: „Ktokoľvek sa... rúha proti svätému duchu, nikdy nedostane odpustenie, ale je vinný večným hriechom.“ — Marek 3:20–29.

10. Prečo Ježiš nazval Judáša ‚synom zničenia‘?

¹⁰ Zamyslime sa aj nad tým, čo urobil Judáš Iškariotský. Konal nepoctivo tým, že kradol peniaze z pokladničky, ktorú mu zverili. (Ján 12:5, 6) Neskôr išiel za židovskými vládcami a dohodol sa s nimi, že za 30 kúskov striebra im zradí Ježiša. Po zrade síce mal pocit viny, ale zo svojho úmyselného hriechu sa nikdy nekajal. Z toho dôvodu nie je hodný vzkriesenia. Ježiš ho preto nazval ‚synom zničenia‘. — Ján 17:12; Matúš 26:14–16.

 Nezhrešili proti svätému duchu

11 – 13. Ako zhrešil kráľ Dávid v súvislosti s Bat-šebou a ako nás utešuje Boží spôsob zaobchádzania s nimi?

¹¹ Niekedy sa stáva, že kresťanov, ktorí vyznali vážny hriech a dostali duchovnú pomoc od zborových starších, stále veľmi sužujú výčitky svedomia pre minulé priestupky proti Božiemu zákonu. (Jakub 5:14) Ak zažívame niečo podobné aj my, potom je veľmi pravdepodobné, že budeme mať úžitok z úvahy o biblických príkladoch ľudí, ktorým boli hriechy odpustené.

¹² Kráľ Dávid vážne zhrešil s Bat-šebou, manželkou Urijaha. Keď ju z neďalekej strechy svojho paláca videl pri kúpaní, všimol si, že je krásna, a tak si ju dal priviesť do paláca a mal s ňou pohlavný styk. Neskôr sa dozvedel, že otehotnela, a tak všetko naplánoval tak, aby s ňou jej manžel Urijah strávil noc, čím by sa zakrylo ich cudzoložstvo. Keď plán zlyhal, zariadil, aby Urijaha zabili v boji. Potom si vzal Bat-šebu za manželku a ona mu porodila dieťa, ktoré neskôr zomrelo. — 2. Samuelova 11:1–27.

¹³ Jehova riešil prípad Dávida a Bat-šeby. Dávidovi odpustil, a to zjavne preto, lebo vzal do úvahy také činitele ako jeho pokánie a zmluvu o Kráľovstve, ktorú s ním uzavrel. (2. Samuelova 7:11–16; 12:7–14) Bat-šeba mala zrejme kajúcny postoj, lebo dostala výsadu stať sa matkou kráľa Šalamúna a pramatkou Ježiša Krista. (Matúš 1:1, 6, 16) Ak sme zhrešili, je dobré pamätať na to, že Jehova berie do úvahy náš kajúcny postoj.

14. Ako na prípade kráľa Manašeho vidno rozsah, v akom Boh odpúšťa?

¹⁴ Rozsah, v akom Jehova odpúšťa, vidno tiež z prípadu judského kráľa Manašeho. Tento kráľ robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach. Nastaval oltáre Baalovi, uctieval ‚celé nebeské vojsko‘ a dokonca postavil oltáre falošným bohom aj na dvoch chrámových nádvoriach. Svojich synov nechal prejsť ohňom, podporoval špiritistické praktiky a spôsobil, že obyvatelia Judska a Jeruzalema „robili horšie ako národy, ktoré vyhladil Jehova pred synmi Izraela“. Nepočúval výstrahy Božích prorokov. Napokon padol do zajatia asýrskeho kráľa. Tam sa kajal a pokorne sa modlil k Bohu, ktorý mu odpustil a vrátil mu trón v Jeruzaleme. Odvtedy Manaše podporoval pravé uctievanie. — 2. Paralipomenon 33:2–17.

15. Aká príhoda zo života apoštola Petra dosvedčuje, že Jehova odpúšťa „vo veľkej miere“?

¹⁵ O niekoľko storočí ťažko zhrešil apoštol Peter, keď zaprel Ježiša. (Marek 14:30, 66–72) No Jehova mu odpustil „vo veľkej miere“. (Izaiáš 55:7) Prečo? Lebo Peter sa úprimne kajal. (Lukáš 22:62) To, že mu Boh odpustil, sa jasne ukázalo o 50 dní, v deň Letníc, keď mal výsadu odvážne vydať svedectvo o Ježišovi. (Skutky 2:14–36) Máme nejaký dôvod myslieť si, že dnes Boh prejavuje menšiu ochotu odpustiť kresťanom, ktorí sa skutočne kajajú? Žalmista spieval: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť? Veď u teba je pravé odpustenie.“ — Žalm 130:3, 4.

Ako zmierniť strach z hriechu

16. Kedy Boh odpúšťa hriechy?

¹⁶ Uvedené príklady by mali zmierniť náš strach z toho, že sme zhrešili proti svätému duchu. Vidieť z nich, že kajúcnym hriešnikom Jehova naozaj odpúšťa. Prvoradá je úprimná modlitba k Bohu. Ak sme zhrešili, môžeme prosiť o odpustenie na základe Ježišovej výkupnej obete, Jehovovho milosrdenstva, zdedenej nedokonalosti a doterajšej vernej služby. Keďže vieme, v akom rozsahu Jehova prejavuje nezaslúženú láskavosť,  môžeme prosiť o odpustenie s dôverou, že nám odpustí. — Efezanom 1:7.

17. Čo by sme mali robiť, keď sme zhrešili a potrebujeme duchovnú pomoc?

¹⁷ Čo však v prípade, že sme zhrešili a nemôžeme sa modliť, lebo sme zo svojho hriechu duchovne ochoreli? O takej situácii učeník Jakub napísal: „Nech si [taký človek] k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne. A ak hrešil, bude mu odpustené.“ — Jakub 5:14, 15.

18. Prečo ani hriech niekoho, kto bol vylúčený zo zboru, nemusí byť neodpustiteľný?

¹⁸ Aj keď previnilec neprejavuje pokánie a je vylúčený zo zboru, ešte to nemusí znamenať, že jeho hriech je neodpustiteľný. Pavol o jednom vylúčenom pomazanom previnilcovi z Korintu napísal: „Toto pokáranie dané od väčšiny je dostatočné pre takého človeka, aby ste mu naopak teraz láskavo odpustili a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom.“ ​(2. Korinťanom 2:6–8; 1. Korinťanom 5:1–5) Ale ak sa má človek, ktorý urobil chybu, duchovne uzdraviť, musí prijať duchovnú pomoc kresťanských starších založenú na Biblii a dokázať, že sa naozaj kajá. Musí ‚prinášať ovocie, ktoré zodpovedá pokániu‘. — Lukáš 3:8.

19. Čo nám pomôže, aby sme zostali „zdraví vo viere“?

¹⁹ Čo by mohlo prispieť k pocitu, že sme zhrešili proti svätému duchu? Napríklad precitlivenosť alebo zdravotné ťažkosti. V takom prípade môže byť užitočná modlitba a dlhší odpočinok. Hlavne nesmieme Satanovi dovoliť, aby nás odradil od služby Bohu. Jehova nemá radosť ani zo smrti zlých, a tak ho určite neteší strata niektorého jeho služobníka. Preto ak máme strach, že sme zhrešili proti duchu, mali by sme sa ďalej sýtiť Božím Slovom vrátane takých utešujúcich častí, ako sú Žalmy. Musíme ďalej navštevovať zhromaždenia a zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. To nám pomôže, aby sme zostali „zdraví vo viere“ a nepociťovali úzkostlivé obavy z toho, že sme sa azda previnili neodpustiteľným hriechom. — Títovi 2:2.

20. Aké otázky pomôžu človeku pochopiť, že nehrešil proti svätému duchu?

²⁰ Každý, kto sa obáva, že zhrešil alebo hreší proti svätému duchu, sa môže sám seba opýtať: ‚Rúhal som sa svätému duchu? Kajal som sa úprimne zo svojho hriechu? Verím tomu, že Boh odpúšťa hriechy? Som odpadlík, ktorý zavrhuje duchovné svetlo?‘ Jednotlivci, ktorí majú také obavy, si s veľkou pravdepodobnosťou uvedomia, že sa nerúhali Božiemu svätému duchu ani sa nestali odpadlíkmi. Kajali sa a stále veria, že Jehova odpúšťa hriechy. V takom prípade nehrešili proti Jehovovmu svätému duchu.

21. Akým otázkam sa venuje nasledujúci článok?

²¹ Akým požehnaním je mať istotu, že sme nezhrešili proti svätému duchu! S touto témou však súvisia otázky, ktoré sa budú rozoberať v nasledujúcom článku. Mohli by sme sa napríklad zamyslieť: ‚Naozaj ma vedie Boží svätý duch? Vidno v mojom živote jeho ovocie?‘

Ako odpovieš?

• Prečo môžeme povedať, že je možné hrešiť proti svätému duchu?

• Čo znamená kajať sa?

• Kto hrešil proti duchu, keď bol na zemi Ježiš?

• Ako možno prekonať úzkostlivú obavu z toho, že sme sa previnili neodpustiteľným hriechom?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 17]

Ľudia, ktorí hovorili, že Ježišova moc konať zázraky pochádza od Satana, hrešili proti Božiemu svätému duchu

[Obrázok na strane 18]

I keď Peter zaprel Ježiša, neprevinil sa neodpustiteľným hriechom