Ak vytrvávame v utrpení, máme z toho úžitok

„Vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali.“ — JAKUB 5:11.

1, 2. Z čoho vidno, že Jehovovým predsavzatím nebolo, aby ľudia trpeli?

NIE je prirodzené, aby ľudia chceli trpieť, a ani náš Stvoriteľ, Jehova Boh, nechce, aby ľudia trpeli. Vidíme to, keď skúmame jeho inšpirované Slovo a keď si všímame, čo sa stalo po tom, ako stvoril muža a ženu. Prvého stvoril muža. „Boh Jehova... vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ ​(1. Mojžišova 2:7) Adam bol telesne i duševne dokonalý a nemusel ochorieť ani zomrieť.

² V akých podmienkach Adam žil? „Boh Jehova vysadil záhradu v Edene, na východ, a tam dal človeka, ktorého vytvoril. Boh Jehova dal, aby vyrástol zo zeme každý strom žiadúci na pohľad a dobrý na jedenie.“ ​(1. Mojžišova 2:8, 9) Áno, Adam mal úžasný domov. V Edene neexistovalo utrpenie.

3. Aké vyhliadky mala prvá ľudská dvojica?

³ Z 1. Mojžišovej 2:18 sa dozvedáme: „Boh Jehova ďalej povedal: ‚Pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.‘“ Nato Jehova vytvoril Adamovi dokonalú manželku, a tak mu predložil vyhliadku na život v šťastnej rodine. (1. Mojžišova 2:21–23) Biblia nás ďalej informuje: „Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju.‘“ ​(1. Mojžišova 1:28) Prvá ľudská dvojica mohla mať nádhernú výsadu rozširovať edenský raj po celej zemi, kým by netvoril celosvetový raj. A mohli privádzať na svet potomstvo, ktoré by bolo šťastné a netrpelo by. Nebol to nádherný začiatok? — 1. Mojžišova 1:31.

Začiatok utrpenia

4. Aká skutočnosť o ľudstve je zrejmá z dejín?

⁴ Keď však uvažujeme nad tým, aké pomery panovali v ľudskej rodine v celých dejinách, je nám zrejmé, že sa muselo stať niečo veľmi zlé. Ľudia zažívali zlé veci  a veľmi trpeli. Po stáročia sa žiaden z potomkov Adama a Evy nevyhol chorobe, starobe a smrti. Zem má veľmi, veľmi ďaleko k raju plnému šťastných ľudí. Táto situácia je výstižne opísaná v Rimanom 8:22: „Celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“

5. Aký podiel viny majú naši prarodičia na tom, že ľudstvo začalo trpieť?

⁵ Za to obrovské utrpenie, ktoré trvá tak dlho, nemožno viniť Jehovu. (2. Samuelova 22:31) Vinu treba sčasti pripísať ľuďom. „Konali skazonosne, konali odporne vo svojom počínaní.“ ​(Žalm 14:1) Naši prarodičia dostali na začiatok všetko dobré. Jediné, čo sa od nich očakávalo, aby mohli dobre pokračovať, bolo poslúchať Boha, ale oni sa rozhodli byť nezávislými od Jehovu. Odkedy zavrhli Jehovu, on ich prestal udržiavať v dokonalosti. Preto stále viac upadali, až kým ich nepremohla smrť. A svoju nedokonalosť odovzdali nám. — 1. Mojžišova 3:17–19; Rimanom 5:12.

6. Akú úlohu zohral pri začiatku utrpenia Satan?

⁶ Utrpenie sa začalo aj vinou jedného duchovného tvora, ktorý dostal meno Satan Diabol. Tento tvor bol obdarený slobodnou vôľou, ale zneužil ju, lebo chcel byť uctievaný. Lenže uctievaný má byť iba Jehova, a nie niekto, koho vytvoril. Satan naviedol Adama a Evu, aby sa usilovali o nezávislosť od Jehovu, akoby vďaka nej mohli byť „ako Boh a poznať dobré a zlé“. — 1. Mojžišova 3:5.

Iba Jehova má právo vládnuť

7. O čom svedčia následky vzbury proti Jehovovi?

⁷ Následky tejto vzbury svedčia o tom, že len Jehova ako Zvrchovaný Panovník má právo vládnuť a len jeho vláda je spravodlivá. Uplynulé tisícročia ukázali, že Satan, ktorý sa stal ‚vládcom tohto sveta‘, vytvoril zlú, nespravodlivú a násilnú formu vlády, ktorá je z každej stránky neuspokojivá. (Ján 12:31) Žalostné výsledky dlhej vlády ľudí pod Satanovou kontrolou tiež dokázali, že ľudia nie sú schopní vládnuť spravodlivo. (Jeremiáš 10:23) Preto akýkoľvek typ vlády, aký si len možno predstaviť, s výnimkou Jehovovej, musí zákonite zlyhať. Dejiny to dokazujú nad každú pochybnosť.

8. Aké predsavzatie má Jehova so všetkými formami ľudských vlád a ako svoje predsavzatie naplní?

⁸ Jehova má teraz po tisícročiach, počas ktorých dovolil ľuďom experimentovať s vládami nezávislými od neho, plné právo zbaviť zem všetkých takých foriem vlád a nahradiť ich vlastnou vládou. Jedno proroctvo o tom hovorí: „Za dní tých kráľov [ľudských vlád] zriadi nebeský Boh kráľovstvo [svoju nebeskú vládu na čele s Kristom], ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo... rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Daniel 2:44) Vláda démonov a ľudí sa skončí a bude existovať jediná vláda, ktorá bude vládnuť nad zemou, Božie nebeské Kráľovstvo. Jej kráľom bude Kristus a jeho spoluvládcami 144 000 verných ľudí vzatých zo zeme. — Zjavenie 14:1.

Úžitok z utrpenia

9, 10. Aký úžitok mal Ježiš z toho, čo vytrpel?

⁹ Je zaujímavé preskúmať spôsobilosť vládcov nebeského Kráľovstva. Najskôr si všimnime, ako Kristus Ježiš ukázal, nakoľko je schopný plniť si úlohu Kráľa. Nespočetné veky strávil v nebesiach spolu so svojím Otcom, Jehovom, a konal jeho vôľu ako jeho „majster v diele“. (Príslovia 8:22–31) Keď ho chcel Jehova poslať na zem, ochotne sa podriadil. Tu na  zemi bolo jeho hlavnou činnosťou hovoriť ľuďom o Jehovovej zvrchovanosti a Kráľovstve. Nám všetkým dal znamenitý príklad tým, že sa úplne podriaďoval Jehovovi ako Zvrchovanému Panovníkovi. — Matúš 4:17; 6:9.

¹⁰ Ježiša prenasledovali a napokon ho usmrtili. Počas svojej služby si všade okolo seba všímal poľutovaniahodný stav ľudstva. Mal nejaký úžitok z toho, že to všetko videl a že aj sám trpel? Áno, mal. V Hebrejom 5:8 sa píše: „Hoci bol [Božím] Synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel.“ Skúsenosti na zemi mu pomohli stať sa chápavejším a súcitnejším. Osobne zakúsil, v akých pomeroch žije ľudská rodina. Mohol cítiť s ľuďmi, ktorí trpeli, a mohol si ešte viac vážiť svoju úlohu pri ich záchrane. Všimnime si, ako to vyzdvihol apoštol Pavol v liste Hebrejom: „Musel [sa] stať v každom ohľade podobný svojim ‚bratom‘, aby sa stal vo veciach týkajúcich sa Boha milosrdným a verným veľkňazom a aby priniesol obeť na zmierenie za hriechy ľudu. Lebo v tom, v čom sám trpel, keď bol skúšaný, je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní.“ „Ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu. Približujme sa preto s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas.“ — Hebrejom 2:17, 18; 4:14–16; Matúš 9:36; 11:28–30.

11. V čom budú budúcim kráľom a kňazom užitočné skúsenosti zo zeme, keď už budú vládnuť?

¹¹ Niečo veľmi podobné možno povedať o 144 000, ktorí „boli kúpení“ zo zeme, aby spolu s Kristom vládli v nebeskom Kráľovstve. (Zjavenie 14:4) Všetci sa narodili na zemi ako ľudia, vyrástli vo svete obklopení utrpením a sami trpeli. Mnohí boli prenasledovaní, ba niektorých zabili za to, že boli rýdzi pred Jehovom a boli ochotní nasledovať Ježiša. Ale ‚nehanbili sa za svedectvo o svojom Pánovi, ale sa zúčastňovali na znášaní zla za dobré posolstvo‘. (2. Timotejovi 1:8) Ich skúsenosti na zemi im dávajú mimoriadnu spôsobilosť súdiť z neba ľudskú rodinu. Naučili ich byť súcitnejšími, láskavejšími a horlivejšími v poskytovaní pomoci ľuďom. — Zjavenie 5:10; 14:2–5; 20:6.

Šťastní sú kresťania s pozemskou nádejou

12, 13. Aký úžitok môžu mať z utrpenia kresťania s pozemskou nádejou?

¹² Môže utrpenie v súčasnosti dať niečo aj kresťanom, ktorí dúfajú, že budú žiť na rajskej zemi, kde nebudú choroby, žiaľ  ani smrť? Ľudia netúžia zažívať bolesť ani úzkosť, ktoré so sebou prináša utrpenie. Ale keď v utrpení vytrvávame, posilňujú sa naše dobré vlastnosti a my pociťujeme šťastie.

¹³ Zamyslime sa, čo sa o tom píše v inšpirovanom Božom Slove: „I keby ste mali trpieť pre spravodlivosť, ste šťastní.“ „Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní.“ ​(1. Petra 3:14; 4:14) „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ ​(Matúš 5:11, 12) „Šťastný je muž, ktorý stále vytrváva v skúške, lebo keď bude schválený, prijme korunu života.“ — Jakub 1:12.

14. V akom zmysle robí utrpenie Jehovových služobníkov šťastnými?

¹⁴ Šťastnými nás, pochopiteľne, nerobí samotné utrpenie, ktoré zažívame. Šťastie a uspokojenie pramení z vedomia, že trpíme preto, lebo konáme Jehovovu vôľu a napodobňujeme Ježiša. Napríklad v prvom storočí niektorých apoštolov uväznili, predviedli pred židovský najvyšší súd a obžalovali za kázanie o Ježišovi Kristovi. Zbičovali ich a potom prepustili. Aký postoj k tomu apoštoli zaujali? V biblickej správe sa píše, že „odišli zo Sanhedrinu radujúc sa, že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre jeho meno“. (Skutky 5:17–41) Neboli šťastní preto, lebo boli zbičovaní a pociťovali bolesť. Boli šťastní, pretože chápali, že sa tak s nimi zaobchádza preto, lebo si udržiavajú rýdzosť pred Jehovom a nasledujú Ježišove šľapaje. — Skutky 16:25; 2. Korinťanom 12:10; 1. Petra 4:13.

15. Aký úžitok môžeme mať v budúcnosti z toho, že dnes vytrvávame v utrpení?

¹⁵ Keď znášame odpor a prenasledovanie so správnym postojom, učíme sa vytrvalosti. To nám pomôže zniesť utrpenie v budúcnosti. V Písme čítame: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“ ​(Jakub 1:2, 3) Podobne z Rimanom 5:3–5 sa dozvedáme: „Jasajme, keď sme v súženiach, lebo vieme, že súženie spôsobuje vytrvalosť, vytrvalosť schválený stav, schválený stav nádej, a nádej nevedie ku sklamaniu.“ Keď budeme vytrvávať v skúškach pre svoje kresťanské správanie, budeme lepšie pripravení zniesť ďalšie skúšky v tomto zlom systéme.

Jehova nám všetko vynahradí

16. Ako Jehova vynahradí utrpenie budúcim kráľom a kňazom?

¹⁶ V dôsledku odporu alebo prenasledovania pre kresťanský spôsob života môžeme prísť o hmotné veci. Ale aj v takej situácii nás môže uspokojovať vedomie, že Jehova nás bohato odmení. Napríklad niektorým kresťanom, ktorí mali nádej ísť do neba, apoštol Pavol napísal: „S radosťou ste zniesli plienenie svojho majetku, lebo ste vedeli, že [ako vládcovia v Božom Kráľovstve] máte lepšie a trvalé vlastníctvo.“ ​(Hebrejom 10:34) A predstav si, akú radosť budú mať títo kresťania, keď sa budú pod  Jehovovým a Kristovým vedením zúčastňovať na požehnávaní pozemských obyvateľov nového sveta. Aké pravdivé sú teda slová, ktoré apoštol Pavol adresoval verným kresťanom: „Myslím [si], že utrpenia v terajšom čase nie sú ničím v porovnaní so slávou, ktorá má byť zjavená na nás“! — Rimanom 8:18.

17. Čo urobí Jehova pre kresťanov s pozemskou nádejou, ktorí mu dnes verne slúžia?

¹⁷ Podobne aj kresťanov s pozemskou nádejou Jehova veľmi bohato odmení tým, čo v budúcnosti urobí, bez ohľadu na to, o čo dnes azda pre službu Jehovovi prídu alebo čoho sa pre ňu dobrovoľne zrieknu. Dá im dokonalý, nekonečný život na rajskej zemi. V novom svete im Jehova „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:4) To je nádherný sľub! Nič, čoho by sme sa pre Jehovu v tomto svete zriekli alebo o čo by sme prišli, sa nevyrovná úžasnému životu, ktorý dá v budúcnosti Jehova svojim verným služobníkom, ktorí vytrvávali v utrpení.

18. Aký utešujúci sľub nám dáva Jehova vo svojom Slove?

¹⁸ Žiadne utrpenie, ktoré ešte azda budeme musieť zniesť, nám nijako nenaruší radosť z večného života v Božom novom svete. Všetko nám úplne vynahradia skvelé podmienky nového sveta. V Izaiášovi 65:17, 18 čítame: „Skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca. Jasajte však a navždy sa tešte z toho, čo tvorím.“ Preto bolo vhodné, že Ježišov nevlastný brat Jakub napísal: „Vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali.“ ​(Jakub 5:11) Áno, ak dnes verne vytrvávame v utrpeniach, máme z toho úžitok už teraz a budeme ho mať aj v budúcnosti.

Ako by si odpovedal?

• Ako začali ľudia trpieť?

• Aký úžitok môžu mať z utrpenia budúci vládcovia zeme a jej obyvatelia?

• Prečo môžeme byť napriek utrpeniu šťastní už dnes?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 27]

Naši prarodičia mali pred sebou nádhernú budúcnosť

[Obrázok na strane 29]

Pohľad na trpiacich pomohol Ježišovi stať sa vynikajúcim Kráľom a Veľkňazom

[Obrázok na strane 31]

Apoštoli sa ‚radovali, že boli uznaní za hodných byť zneuctení‘ za svoju vieru