Spomínaš si?

Mal si radosť z čítania posledných čísel Strážnej veže? Ak áno, vyskúšaj sa, či vieš odpovedať na nasledujúce otázky:

• V akých štyroch významoch je v Kresťanských gréckych Písmach použité slovo „zbor“?

V základnom význame sa pod týmto slovom chápe mnohočlenná skupina pomazaných kresťanov (v niektorých textoch k nim patrí aj Kristus). V ďalších prípadoch sa „Boží zbor“ vzťahuje na všetkých kresťanov žijúcich v určitom čase. V treťom význame označuje všetkých kresťanov na určitom území. A v štvrtom význame možno týmto slovom označiť kresťanov, ktorí tvoria nejaký miestny zbor. — 15. apríla, strany 21 – 23.

• Kedy sa skončí povolávanie kresťanov s nebeskou nádejou?

Biblia nedáva na túto otázku presnú odpoveď. Toto povolávanie sa začalo v roku 33 n. l. a pokračovalo až do novej doby. Po roku 1935 sa hlavný dôraz v diele robenia učeníkov začal klásť na zhromažďovanie veľkého zástupu. No aj niektorí kresťania pokrstení po roku 1935 dostali svedectvo svätého ducha, že majú nebeskú nádej, a tak nemôžeme presne povedať, kedy sa toto povolávanie skončí. Praví pomazaní kresťania nemajú viac Božieho ducha ako iné ovce ani neočakávajú zvláštne zaobchádzanie. Kresťania bez ohľadu na to, akú majú nádej, musia byť verní a vytrvávať v konaní Božej vôle. — 1. mája, strany 30 – 31.

• Bol Jefta ochotný obetovať svoju dcéru ako zápalnú obeť, keď dával slávnostný sľub?

Nie. Jefta mal na mysli to, že osobu, ktorú stretne, zasvätí pre výlučnú službu Bohu. Mojžišovský Zákon umožňoval takéto zasvätenie. (1. Samuelova 2:22) Aby mohol byť tento sľub splnený, Jeftova dcéra trvale slúžila pri svätostánku, čo bola z jej strany veľká obeť, pretože to znamenalo, že sa nikdy nevydá. — 15. mája, strany 9 – 10.

• Akú úlohu zohral kódex v ranom období kresťanstva?

Zdá sa, že kresťania používali hlavne zvitok, aspoň približne do konca prvého storočia n. l. Počas nasledujúceho storočia prebiehal zápas medzi zástancami kódexu na jednej strane a zástancami zvitku na druhej strane. Odborníci sú presvedčení, že kresťania svojím používaním kódexu zohrali významnú úlohu v jeho všeobecnom prijatí. — 1. júna, strany 14 – 15.

• Čo je Gezerský kalendár?

Je to malá vápencová tabuľka, ktorá bola objavená v roku 1908 na mieste biblického mesta Gezer. Mnohí si myslia, že túto tabuľku napísal nejaký školák ako časť svojej domácej úlohy. Je na nej zjednodušená verzia roľníckeho kalendára. Začína sa zberom úrody v mesiaci, ktorý zodpovedá časti septembra a časti októbra, a zmieňuje sa o viacerých plodinách a poľnohospodárskych činnostiach. — 15. júna, strana 8.

• Čo znamená zhrešiť proti svätému duchu?

Zhrešiť proti Jehovovmu svätému duchu, čo je hriech, ktorý nebude odpustený, je možné. (Matúš 12:31) Boh určuje, či sme sa dopustili neodpustiteľného hriechu, a môže nám svojho ducha odobrať. (Žalm 51:11) Ak nás hriech, ktorého sme sa dopustili, hlboko zarmucuje, je veľmi pravdepodobné, že sa naozaj kajáme, a teda že sme nezhrešili proti Božiemu duchu. — 15. júla, strany 16 – 17.

• Prečo sa kráľ Saul pýtal, čí syn je Dávid, keď s ním bol už predtým v kontakte? (1. Samuelova 16:22; 17:58)

Saul sa nechcel dozvedieť len meno Dávidovho otca. Keďže sa na Dávida začal pozerať ako na človeka s veľkou vierou a odvahou, ktorý práve porazil Goliáta, chcel vedieť, aký človek vychoval takého chlapca. Možno uvažoval o tom, že by Izaiho alebo iných členov jeho rodiny zobral do svojho vojska. — 1. augusta, strana 31.