Spoznajte tvorcu obdivuhodného plánu

PRAVDEPODOBNE ste už počuli o talianskom maliarovi a sochárovi Michelangelovi. Hoci ste možno nikdy nevideli žiaden z originálov jeho majstrovských diel, zrejme budete súhlasiť s výrokom jedného historika umenia, ktorý sa o tomto talianskom géniovi vyjadril, že to bol „skvelý a neporovnateľný umelec“. Nemožno poprieť, že Michelangelo bol nadaný. Viete si predstaviť, že by niekto obdivoval jeho diela, ale pritom by neuznal, že to bol výnimočný umelec?

Teraz sa zamyslime nad ohromujúcou zložitosťou a rozmanitosťou života, ktorým prekypuje celá zem. V novinách The New York Times bol citovaný jeden profesor biológie, ktorý sa vyjadril: „V aspektoch biológie sú viditeľné fyzikálne znaky plánu.“ A dodal: „Život nás zaplavuje dôkazmi o [inteligentnom] pláne.“ Je z intelektuálneho hľadiska čestné obdivovať plán bez toho, aby sme uznali jeho tvorcu?

Apoštol Pavol, vnímavý pozorovateľ vecí okolo seba, hovoril o ľuďoch, ktorí „zbožňovali stvorenie a preukazovali mu svätú službu radšej ako Tomu, ktorý stvoril všetko“. (Rimanom 1:25) Niektorí, ovplyvnení všade prenikajúcimi evolučnými myšlienkami, odmietajú alebo nechcú uznať, že plán jednoznačne poukazuje na tvorcu. Predstavuje však evolučná teória pravú vedu v tej najlepšej podobe? Všimnite si, k akému záveru dospel viedenský arcibiskup Christoph Schönborn, ako to bolo citované v novinách The New York Times: „Akýkoľvek systém myslenia, ktorý popiera alebo sa snaží zľahčovať to množstvo presvedčivých dôkazov o pláne, ktoré sú zjavné v biológii, je ideológiou, nie vedou.“

Zánik vedy?

Niektorí však majú pocit, že prijatie stanoviska, že existujú dôkazy o existencii Stvoriteľa, by „zabrzdilo výskum“. V jednom článku v časopise New Scientist boli vyjadrené takéto obavy s tvrdením, že „veda ako snaženie s neobmedzenými možnosťami skúmania by prestala existovať, lebo by narazila na nepreniknuteľnú prekážku s nápisom: ‚To urobil tvorca.‘“ Ale sú takéto obavy opodstatnené? Vôbec nie. V skutočnosti opak je pravdou. Prečo to môžeme povedať?

Lebo práve prijatie slepej náhody a následnej evolúcie ako príčiny vzniku nášho vesmíru a života na zemi by znamenalo vzdať sa všetkých snáh nájsť zmysluplné vysvetlenie. Na druhej strane prijatie toho, že za všetkým, čo okolo seba vidíme, je inteligentný Stvoriteľ, nás môže podnecovať k skúmaniu toho, ako sa v hmotnom vesmíre prejavuje jeho inteligencia.  Zamyslite sa: Poznanie, že „Monu Lisu“ namaľoval Leonardo da Vinci, nezastavilo historikov umenia v skúmaní toho, akú techniku a materiály používal. Podobne ani prijatie existencie Tvorcu by nás nemalo odrádzať od skúmania detailov a zložitosti jeho výtvorov.

Ani Biblia neodrádza od ďalšieho výskumu, naopak, povzbudzuje k hľadaniu odpovedí tak na vedecké, ako aj na duchovné otázky. V staroveku kráľ Dávid premýšľal o tom, akým majstrovským dielom je jeho telo. To ho podnietilo, aby Stvoriteľovi povedal: „Som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ ​(Žalm 139:14) A Biblia hovorí tiež o tom, že Stvoriteľ sa patriarchu Jóba opýtal: „Uvažoval si vnímavo o šírych priestoroch zeme?“ ​(Jób 38:18) Pripadá vám to ako brzdenie skúmania a hľadania odpovedí? Naopak, majstrovský Tvorca týmito slovami pozýva k skúmaniu jeho diel. Zamyslite sa aj nad pozvaním, ktoré zapísal prorok Izaiáš. Toto pozvanie nás podnecuje, aby sme si prehlbovali poznanie o Tvorcovi všetkého okolo nás: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci?“ Ďalšie slová v Izaiášovi 40:26 upriamujú pozornosť na skutočnosť, ktorú vyjadril Einstein v známej rovnici E = mc², totiž že na vytvorenie hmotného vesmíru bol nutný zdroj dynamickej energie a moci.

Pravdaže, odpovede na otázky týkajúce sa stvorenia nie je vždy ľahké nájsť. Čiastočne je to tak preto, že naša schopnosť porozumieť veciam je obmedzená a naše chápanie sveta, v ktorom žijeme, je neúplné. Jób si to uvedomoval. Chválil Stvoriteľa, ktorý spôsobuje, že naša zemeguľa ‚visí v priestore na ničom‘ a je zahalená do oblakov plných vody, ktoré sa vznášajú nad zemským povrchom. (Jób 26:7–9) No Jób si uvedomoval aj to, že tieto obdivuhodné veci sú „len okraje [Stvoriteľových] ciest“. (Jób 26:14) Jób sa nepochybne chcel dozvedieť viac o svete okolo seba. A Dávid uznal svoje obmedzenia, keď napísal: „Také poznanie je pre mňa príliš podivuhodné. Je tak vysoko, že ho nemôžem dosiahnuť.“ — Žalm 139:6.

Prijatie existencie Stvoriteľa neznamená brzdenie vedeckého pokroku. Hľadanie hlbšieho poznania tak hmotných, ako aj duchovných vecí je naozaj neobmedzené a večné. Jeden kráľ v staroveku, známy svojím rozsiahlym poznaním, pokorne napísal: „Do ľudskej mysle [Boh] vložil úvahy o večnosti, ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré  Boh vykonal od začiatku do konca.“ — Kazateľ 3:11, Holy Bible—New Life Version.

„Boh na vypĺňanie medzier“?

Niektorí namietajú, že Boh býva použitý „ako akési vysvetľujúce riešenie“ kedykoľvek, keď treba vyplniť medzery, na ktoré nie je k dispozícii dokázateľné vedecké vysvetlenie. Inými slovami, tvrdia, že takýto božský Tvorca sa stáva „Bohom na vypĺňanie medzier“, akoby slovo „Boh“ bolo nejakým čarovným slovíčkom, ktoré možno použiť kedykoľvek, keď si ľudia nedokážu niečo vysvetliť. Ale čo sa myslí týmito medzerami? Sú to len malé a nepodstatné medzery v našom poznaní? Nie, v skutočnosti ide o veľké trhliny, ktoré existujú v Darwinovej evolučnej teórii a narúšajú jej vierohodnosť. Ide o podstatné trhliny v aspektoch biológie, ktoré evolučná teória doteraz nedokázala vyplniť. V skutočnosti práve evolucionisti, ktorí sa opierajú o nepodložené tvrdenia, robia z Darwinovej teórie svojho „Boha na vypĺňanie medzier“.

Stvoriteľ, ktorého predstavuje Biblia, nie je žiadnym „Bohom na vypĺňanie medzier“. Skôr je to tak, že jeho činnosť je za všetkými fázami, aspektmi a detailmi stvorenia. Žalmista zdôraznil všezahŕňajúcu stvoriteľskú moc Jehovu slovami: „Ty si zdroj všetkého života a vďaka tvojmu svetlu vidíme svetlo.“ ​(Žalm 36:9, Today’s English Version) Boh je výstižne opísaný ako Ten, „ktorý vytvoril nebo a zem, more a všetko v nich“. (Skutky 4:24; 14:15; 17:24) Istý učiteľ z prvého storočia mal teda pádny dôvod napísať, že Boh „stvoril všetko“. — Efezanom 3:9.

Boh tiež stanovil „ustanovenia nebies“, fyzikálne zákony, ktoré riadia hmotu a energiu a ktoré vedci ešte stále skúmajú. (Jób 38:33) Jeho dielo je úplné a účelné, v súlade s jeho cieľom vytvoriť zem nato, aby bola obývaná živými tvormi ohromujúcej rozmanitosti.

Inteligentný plán a logika

Nakoniec je potrebné zamyslieť sa nad otázkou zdravej logiky. Keď sa vedecký spisovateľ John Horgan vo všeobecnosti vyjadroval k platnosti rôznych vedeckých teórií, povedal: „Keď dôkazy nie sú jednoznačné, nemali by sme sa hanbiť nechať sa viesť zdravým sedliackym rozumom.“

Naozaj je rozumné tvrdiť, že život vznikol jednoducho náhodou alebo pôsobením slepých síl? Napriek všeobecnej popularite evolučnej teórie sú mnohí inteligentní ľudia vrátane vedcov presvedčení, že existuje inteligentný Stvoriteľ. Jeden profesor biochémie poznamenal, že verejnosť vo všeobecnosti „si v drvivej väčšine, a to opodstatnene, myslí, že život bol vytvorený“. Prečo je to tak? Väčšina ľudí bude ochotne súhlasiť s vyjadrením apoštola Pavla, ktorý napísal: „Každý dom postavil niekto.“ ​(Hebrejom 3:4) Potom Pavol pokračuje logickým záverom: „Ten, kto postavil všetko, je Boh.“ Z hľadiska Biblie jednoducho nedáva zmysel na jednej strane uznať, že dom potrebuje projektanta a staviteľa, ale zároveň tvrdiť, že zložitá bunka začala existovať náhodou.

V Biblii nachádzame jedno vyjadrenie týkajúce sa ľudí, ktorí odmietajú existenciu  Stvoriteľa: „Nerozumný si povedal v srdci: ‚Niet Jehovu.‘“ ​(Žalm 14:1) Žalmista tu karhá ľudí, ktorí zatiaľ ešte nie sú presvedčení. Môže sa stať, že človek sa nechá viesť skôr svojím osobným názorom než objektivitou. Na druhej strane múdry človek, ktorý používa rozlišovaciu schopnosť, pokorne uzná, že Stvoriteľ existuje. — Izaiáš 45:18.

Z pohľadu mnohých premýšľajúcich ľudí sú dôkazy, ktoré svedčia o existencii neporovnateľného Tvorcu, úplne zrejmé.

Môžete spoznať Tvorcu

Ak sa považujeme za výsledok inteligentného plánu, s akým cieľom sme boli vytvorení? Čo je zmyslom nášho života? Veda nie je schopná dať uspokojujúce odpovede na takéto otázky. No tieto zásadné otázky si vyžadujú presvedčivé a uspokojujúce odpovede. V tomto smere môže byť veľkou pomocou Biblia. Táto kniha hovorí, že Jehova je nielen Stvoriteľom, ale aj Bohom predsavzatí, ktorý má rozumné dôvody na to, čo robí. Biblia odhaľuje Božie predsavzatie s ľudstvom, čím nám ponúka budúcnosť a nádej.

Ale kto je Jehova? Akým je Bohom? Jehovovi svedkovia vás povzbudzujú, aby ste spoznali tohto majstrovského Tvorcu ako skutočnú osobu. Môžete sa dozvedieť, čo znamená jeho meno, aké má vlastnosti a ako zaobchádza s ľudstvom. Z jeho Slova, Biblie, pochopíte, prečo by sme nemali len obdivovať jeho neporovnateľné dielo, ale aj oslavovať ho ako Tvorcu týchto vecí. — Žalm 86:12; Zjavenie 4:11.

[Obrázok na strane 4]

Michelangelo

[Obrázky na strane 5]

Viera v Tvorcu je zlučiteľná s pravou vedou

[Obrázok na strane 6]

Rozmanitosť a prispôsobivosť svedčia o rôznorodosti v rámci dômyselného majstrovského diela

[Obrázky na strane 7]

Inteligentný plán si vyžaduje tvorcu