Prečo zlo ďalej trvá

„JEHOVA [BOH] je spravodlivý na všetkých svojich cestách,“ hovorí Biblia. (Žalm 145:17; Zjavenie 15:3) Prorok Mojžiš o ňom povedal: „Dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ ​(5. Mojžišova 32:4) „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný,“ píše sa v Jakubovi 5:11. Boh nespôsobuje zlo; nie je možné, aby ho spôsoboval.

Učeník Jakub napísal: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Pokúša ma Boh.‘ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ ​(Jakub 1:13) Jehova Boh nepokúša ľudí zlom ani ich nezvádza, aby konali zlé skutky. Kto teda nesie vinu za zlo a utrpenie, ktoré zlo spôsobuje?

Kto nesie vinu?

Biblický pisateľ Jakub pripisuje časť viny za zlo ľuďom. Hovorí: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech; a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ ​(Jakub 1:14, 15) Jednotlivci môžu konať na základe svojich nesprávnych túžob. Do úvahy treba vziať aj zdedený ľudský hriech. Moc hriechu môže zintenzívniť nesprávne túžby a priniesť veľmi zlé následky. (Rimanom 7:21–23) Naozaj, zdedený hriech ‚vládne nad ľudstvom ako kráľ‘; zotročuje ľudí tým, že ich podnecuje k páchaniu zlých skutkov, ktoré spôsobujú veľké utrpenie. (Rimanom 5:21) A zlí ľudia môžu ovplyvniť aj ďalších, aby sa skazili. — Príslovia 1:10–16.

Ale hlavnou príčinou zla je Satan Diabol. On vniesol do sveta zlo. Ježiš Kristus označil Satana za „toho zlého“ a za ‚vládcu sveta‘, čiže nespravodlivej ľudskej spoločnosti. Ľudstvo vo všeobecnosti poslúcha Satana tým, že koná v súlade s jeho podnetmi, aby odmietalo správne cesty Jehovu Boha. (Matúš 6:13; Ján 14:30; 1. Jána 2:15–17) „Celý svet leží v moci toho zlého,“ píše sa v 1. Jána 5:19. Satan so svojimi anjelmi v skutočnosti „zvádza celú obývanú zem“ a spôsobuje samé utrpenie. (Zjavenie 12:9, 12) Preto hlavnú časť viny za zlo treba pripísať priamo Satanovi Diablovi.

 Ďalšia príčina nešťastia a utrpenia je odhalená v Kazateľovi 9:11: „Čas a nepredvídaná udalosť postihujú [nás] všetkých.“ Ježiš Kristus hovoril o jednom nešťastí, pri ktorom zahynulo 18 ľudí, keď na nich spadla veža. (Lukáš 13:4) Toto nešťastie ich postihlo preto, že boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Podobné veci sa stávajú aj dnes. Napríklad zvrchu vysokej budovy sa môže uvoľniť tehla a padnúť na nejakého chodca. Je za to vinný Boh? Nie. Bola to náhodná, nepredvídaná udalosť. To isté možno často povedať aj v prípadoch, keď niekto v rodine ochorie alebo keď niekto náhle zomrie a zostanú po ňom siroty a vdova.

Je teda jasné, že Boh nie je zodpovedný za zlo ani nespôsobuje utrpenie. Naopak, Jehovovým predsavzatím je odstrániť zlo i tých, ktorí ho spôsobujú. (Príslovia 2:22) V skutočnosti Jehova urobí ešte niečo viac. Biblia ukazuje, že Božím predsavzatím je prostredníctvom Krista ‚zničiť Diablove diela‘. (1. Jána 3:8) Súčasný systém vecí — založený na chamtivosti, nenávisti a zlých skutkoch — bude potom navždy vecou minulosti. Boh dokonca „zotrie každú slzu [zo všetkých] očí“ a ukončí utrpenie. (Zjavenie 21:4) Ale možno si kladiete otázky: ‚Prečo to Boh už neurobil? Prečo dovolil, aby zlo a utrpenie ďalej trvalo až dodnes?‘ Kľúč k odpovediam sa nachádza v biblickej správe o Adamovi a Eve.

Dôležitá sporná otázka

Dôvod, prečo Boh pripúšťa, aby zlo existovalo až do dnešných dní, súvisí s udalosťami, ktoré sa odohrali na úsvite ľudských dejín. Tým, čo sa vtedy stalo, bola vznesená dôležitá sporná otázka, ktorá súvisí so samotným Stvoriteľom — otázka, ktorú nebolo možné vyriešiť rýchlo a ľahko. Pozrime sa teraz bližšie na to, čo sa vtedy stalo.

Jehova Boh stvoril prvého muža a ženu dokonalých a umiestnil ich do raja. Adam a Eva boli obdarení istým darom, ktorý ich odlišoval od zvierat — darom slobodnej vôle. (1. Mojžišova 1:28; 2:15, 19) Ako bytosti so schopnosťou slobodne sa rozhodovať mohli použiť svoj intelekt tak, že by sa rozhodli milovať a poslúchať svojho Stvoriteľa a slúžiť mu. Alebo si mohli zvoliť cestu nezávislosti od Boha a úmyselne mu prejaviť neposlušnosť.

Aby pravý Boh dal Adamovi a Eve príležitosť dať najavo svoju lásku k nemu, dal im jedno obmedzenie. Adamovi povedal: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:16, 17) Ak si Adam a Eva chceli udržať Božiu priazeň, na svoj vlastný úžitok i na úžitok celého svojho budúceho potomstva mali poslúchnuť tento príkaz a nejesť ovocie z toho konkrétneho stromu. Poslúchli?

Biblia nám hovorí, čo sa stalo. Satan Diabol prostredníctvom hada položil Eve otázku: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Keď Eva zopakovala Boží príkaz, Satan jej povedal: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ A tak sa ten strom začal Eve zdať taký žiaduci, že „si začala brať z jeho ovocia a jedla ho“. Správa pokračuje: „Potom z toho dala aj svojmu manželovi, keď bol s ňou, a on ho začal jesť.“ ​(1. Mojžišova 3:1–6) Tak Adam i Eva zneužili svoju slobodnú vôľu a zhrešili tým, že neposlúchli Boha.

Chápete závažnosť toho, čo sa odohralo? Diabol hovoril v rozpore s tým, čo predtým povedal Adamovi Boh. Satanove slová  naznačovali, že Adam a Eva nepotrebujú Jehovu na to, aby sa mohli rozhodovať, čo je pre nich dobré a čo zlé. Sporná otázka, ktorú tým Satan vzniesol, spochybnila oprávnenosť a opodstatnenosť Jehovovej vlády nad človekom. Táto nanajvýš dôležitá otázka, ktorú Satan nastolil, bola teda spornou otázkou oprávnenosti Jehovovej zvrchovanosti. Ako pravý Boh reagoval na túto spornú otázku?

Je potrebný dostatok času

Jehova mal moc zničiť tých troch vzbúrencov — Satana, Adama a Evu. Boh bol nepochybne silnejší než oni. Satan však nespochybnil Božiu moc. Spochybnil Jehovovo právo vládnuť. Táto sporná otázka sa týkala všetkých tvorov, ktorí majú slobodnú vôľu. Všetci títo tvorovia potrebovali pochopiť, že dar slobodnej vôle musí byť používaný správne — v rámci hraníc, ktoré určujú Božie meradlá, a to tak v oblasti fyzikálnych zákonov, ako aj v morálnej a duchovnej oblasti. V opačnom prípade zákonite prídu bolestné následky — práve tak ako je isté, že človek utrpí vážne zranenie, ak skočí zo strechy vysokej budovy a neberie do úvahy zákon gravitácie. (Galaťanom 6:7, 8) Všetci inteligentní tvorovia mali mať úžitok z toho, že by na vlastné oči videli, k akým zlým následkom to vedie, keď si niekto zvolí cestu nezávislosti od Boha. Na to bol potrebný čas.

Skutočnosť, že na vyriešenie určitých sporných otázok je potrebný čas, možno znázorniť takto: Predstavte si, že otec jednej rodiny vyzve otca inej rodiny na súťaž, aby sa ukázalo, ktorý z nich je silnejší. Takáto otázka sa dá vyriešiť rýchlo. Silu možno zmerať napríklad dvíhaním skál. Otec, ktorý zdvihne najťažšiu skalu, bude ten silnejší. Ale teraz si predstavte, že je nastolená otázka, ktorý otec naozaj miluje svojich synov a dcéry a či aj oni milujú jeho. Alebo čo ak by bola vznesená otázka, ktorý otec vedie svoju rodinu tým najlepším spôsobom? Na vyriešenie takýchto otázok by nestačilo prejaviť silu a nestačili by ani samotné slová. Vyžadovalo by si to dostatok času, ako aj dôkladné pozorovanie a vyvodenie správnych záverov.

Čo ukázal čas

Odvtedy, čo Satan spochybnil Božie právo vládnuť, uplynulo asi 6 000 rokov. Čo ukázali dejiny? Zamyslite sa nad dvomi aspektmi Satanovho obvinenia. Satan trúfalo povedal Eve: „Určite nezomriete.“ ​(1. Mojžišova 3:4) Svojím tvrdením, že Adam a Eva nezomrú, ak si vezmú zo zakázaného ovocia, vlastne označil Jehovu za luhára. To bolo naozaj vážne obvinenie! Ak by Boh nehovoril pravdu v tejto veci, ako by mu bolo možné dôverovať v čomkoľvek inom? Čo však ukázal čas?

Adam a Eva začali trpieť chorobami, bolesťou, začali starnúť a nakoniec zomreli. „Všetky Adamove dni, ktoré žil, dosiahli deväťstotridsať rokov, a zomrel,“ čítame v Biblii. (1. Mojžišova 3:19; 5:5) A toto smutné dedičstvo hriechu a smrti bolo z Adama prenesené na celé ľudstvo. (Rimanom 5:12) Čas ukázal, že Satan je „luhár a otec lži“ a že Jehova je ‚Boh pravdy‘. — Ján 8:44; Žalm 31:5.

Satan Eve tiež povedal: „Boh totiž vie, že v ten deň, keď [zo zakázaného stromu] zjete, celkom istotne sa vám [Adamovi a Eve] otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ ​(1. Mojžišova 3:5) Týmito ľstivými slovami Satan predložil ľuďom ponuku, ktorou vyvolal falošnú predstavu, že si môžu vládnuť sami. Podvodne naznačil, že ľuďom by bolo lepšie, keby boli nezávislí od Boha. Bola to pravda? Čo sa ukázalo?

V priebehu histórie veľmoci prichádzali a odchádzali. Ľudia vyskúšali už všetky formy  vlády, aké len dokázali vymyslieť. No ľudskú rodinu znova a znova postihovali hrozné veci. „Človek panoval nad človekom na jeho škodu,“ múdro uzavrel jeden biblický pisateľ asi pred 3 000 rokmi. (Kazateľ 8:9) „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok,“ napísal prorok Jeremiáš. (Jeremiáš 10:23) Ani vedecký a technický pokrok v nedávnych rokoch nevyvrátil pravdivosť týchto výrokov. Plynúci čas len potvrdzuje, že tieto výroky sú pravdivé.

Čo urobíte vy?

Tým, že Boh dovolil, aby uplynul istý čas, sa ukázalo, že Satan nemal pravdu, keď spochybnil oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti. Jehova Boh je absolútnym Zvrchovaným Panovníkom celého vesmíru. Má právo vládnuť nad svojím stvorením a jeho spôsob vlády je najlepší. Nebeskí tvorovia, ktorí dôverne poznajú, aký je život pod Božou vládou, uznávajú túto skutočnosť a ohlasujú: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ — Zjavenie 4:11.

Na ktorej strane stojíte v otázke Božej vlády vy? Súhlasíte s tým, že Boh je hoden vládnuť nad vami? Ak áno, musíte uznať Jehovovu zvrchovanosť. To môžete urobiť tým, že budete v každej oblasti života uplatňovať obdivuhodné pravdy a rady, ktoré sa nachádzajú v jeho Slove, Biblii. „Boh je láska“ a jeho zákony a prikázania sú založené na láske, ktorú má k svojim tvorom. (1. Jána 4:8) Jehova nikomu z nás neodopiera, čo je pre nás dobré. Preto si môžeme vziať k srdcu biblické nabádanie: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ — Príslovia 3:5, 6.

[Obrázok na strane 7]

Môžete si zvoliť Božiu vládu tým, že budete študovať Bibliu a uplatňovať v živote to, čo sa v nej píše

[Prameň ilustrácie na strane 4]

© Jeroen Oerlemans/​Panos Pictures