Nešťastné sestry, ktoré „vystavali dom Izraela“

AKO sa blížil úsvit, Lea vedela, že bude zakrátko odhalená. Jakob, v náručí ktorého ležala, mal čoskoro zistiť, že ona nie je Ráchel, jej mladšia sestra. Na otcov príkaz si Lea večer predtým, pravdepodobne zahalená v hustom závoji, ľahla na svadobnú posteľ pripravenú pre Jakoba a Ráchel.

Predstav si, ako sa musel cítiť Jakob, keď ranné svetlo odhalilo pravdu! Pobúrený si to šiel vydiskutovať s Lábanom, Leiným otcom. Medzitým Lea musela uvažovať o svojej vlastnej úlohe, ktorú zohrala v tomto podvode, i o tom, aké dlhodobé následky to môže priniesť. Príbeh Ley a Ráchel je neoddeliteľnou súčasťou biblickej histórie. Poskytuje tiež poučenie o tom, aké múdre je monogamné manželské usporiadanie a manželská vernosť.

Cudzinec pri studni

Sedem rokov predtým Ráchel pribehla za svojím otcom, aby mu povedala, že pri studni stretla akéhosi cudzinca, ktorý tvrdí, že je ich príbuzný. Ukázalo sa, že je to jej bratranec Jakob, syn sestry jej otca a Jehovov ctiteľ. Mesiac nato Jakob požiadal Lábana o Ráchelinu ruku a ponúkol mu, že mu bude za ňu sedem rokov slúžiť. Keďže Lában videl, ako dobre jeho synovec pracuje, a vedel, že v ich ľude je zvykom uzatvárať manželstvá medzi príbuznými, prijal túto ponuku. — 1. Mojžišova 29:1–19.

Jakobova láska k Ráchel nebola nijakým chvíľkovým pobláznením. Ich zasnúbenie, ktoré trvalo sedem rokov, bolo preňho „pre lásku k nej iba ako niekoľko dní“. (1. Mojžišova 29:20) Skutočnosť, že Jakob miloval Ráchel až do jej smrti, naznačuje, že musela mať mnoho príťažlivých vlastností.

Dúfala aj Lea, že sa vydá za nejakého verného ctiteľa Jehovu? O tom Biblia nehovorí. Z biblickej správy jasnejšie vidieť to, aké predstavy mal o jej manželstve Lában. Na konci Ráchelinho zasnúbenia Lában usporiadal svadobnú hostinu. Ale počas toho večera, uvádza sa v správe, priviedol k Jakobovi Leu, ‚aby mal styk s ňou‘. — 1. Mojžišova 29:23.

Spolupracovala Lea na tomto podvode? Alebo jednoducho musela poslúchnuť svojho otca? A kde bola Ráchel? Vedela, čo sa deje? Ak áno, ako sa asi cítila? Mohla sa vzoprieť vôli svojho autoritatívneho otca? Biblia nedáva odpoveď na žiadnu z týchto otázok. Nech si už Lea a Ráchel o tejto záležitosti mysleli čokoľvek, Jakoba tento podvod rozzúril. A ten, s kým si to šiel vydiskutovať, bol Lában, nie jeho dcéry. Povedal mu: „Neslúžil som ti azda za Ráchel? Tak prečo si ma podviedol?“ Aká bola Lábanova  odpoveď? „Nie je zvykom... že dáme mladšiu ženu pred prvorodenou. Osláv plný týždeň tejto ženy. Potom dostaneš aj túto druhú ženu za službu, ktorú môžeš u mňa slúžiť ďalších sedem rokov.“ ​(1. Mojžišova 29:25–27) Tak bol Jakob vmanévrovaný do polygamného manželstva, ktoré malo zrodiť trpkú žiarlivosť.

Nešťastná rodina

Jakob miloval Ráchel. Keď Boh videl, že Lea je v porovnaní s Ráchel „nenávidená“, otvoril jej lono, zatiaľ čo Ráchel zostala neplodná. Ale Lea chcela viac ako dieťa; túžila po Jakobovej náklonnosti. Keď videla, že Jakob venuje svoju náklonnosť Ráchel, cítila sa úboho. Predsa však dúfala, že si ju Jakob zamiluje, pretože mu porodila jeho prvorodeného syna, Rúbena, ktorého meno znamená „pozrite, syn!“ Lea mala dôvod, prečo svoje dieťa takto pomenovala: „To preto, že Jehova pohliadol na moju úbohosť, takže si ma môj manžel teraz zamiluje.“ Ale Jakob si ju nezamiloval; a nestalo sa tak ani po tom, čo mu porodila ďalšieho syna. Tohto syna Lea nazvala Simeon, čo znamená „počutie“. Zdôvodnila to slovami: „To preto, že Jehova počúval, že som bola nenávidená, a tak mi dal tiež tohto.“ — 1. Mojžišova 29:30–33.

Keďže Lea povedala, že Boh počúval, naznačuje to, že sa predtým modlila v súvislosti so svojím údelom. Zdá sa, že to bola žena viery. No jej trápenie pretrvávalo aj po tom, čo porodila tretieho syna, Léviho. Jeho meno, ktoré znamená „pridržiavať sa“ alebo „pripojený“, Lea vysvetlila slovami: „Teraz, tentoraz sa môj manžel pripojí ku mne, lebo som mu porodila troch synov.“ Je však zjavné, že Jakoba to k nej nepriblížilo. Je možné, že Lea sa s tým potom zmierila, lebo vo význame mena jej štvrtého syna nie je žiadna zmienka o nádejách na zlepšenie jej vzťahu s Jakobom. To, že ho pomenovala Júda, bolo skôr vyjadrením jej vďačnosti k Bohu. Meno „Júda“ znamená „chválorečený“ alebo „predmet chválorečenia“. Lea jednoducho povedala: „Tentoraz budem chválorečiť Jehovovi.“ — 1. Mojžišova 29:34, 35.

 Lea sa cítila úboho, ale Ráchel sa necítila o nič lepšie. Naliehavo žiadala Jakoba: „Daj mi deti, lebo inak budem mŕtvou ženou.“ ​(1. Mojžišova 30:1) Ráchel mala Jakobovu lásku, ale túžila stať sa matkou. Lea mala deti, ale túžila po láske. Každá z nich túžila po tom, čo mala tá druhá, a ani jedna nebola šťastná. Obe milovali Jakoba a túžili mu porodiť deti. Každá žiarlila na tú druhú. Aká smutná rodinná situácia!

Deti pre Ráchel?

V tom čase sa neplodnosť považovala za nešťastie. Boh sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že z ich rodiny vzíde „semeno“, prostredníctvom ktorého sa budú žehnať všetky rodiny zeme. (1. Mojžišova 26:4; 28:14) Ráchel však bola neplodná. Jakob jej vysvetlil, že iba Boh jej môže dať synov, vďaka čomu by sa mohla podieľať na týchto požehnaniach. No Ráchel bola netrpezlivá. „Tu je moja otrokyňa Bilha,“ povedala mu. „Maj s ňou styk, aby porodila na moje kolená a aby som aj ja dostala deti od nej.“ — 1. Mojžišova 30:2, 3.

Pre nás môže byť ťažké pochopiť postoj Ráchel. No staroveké manželské zmluvy, ktoré boli objavené na území celého Blízkeho východu, svedčia o tom, že bolo všeobecne prijímaným zvykom, že neplodná žena dala svojmu manželovi svoju slúžku, aby tak získali dediča. * (1. Mojžišova 16:1–3) V niektorých prípadoch deti otrokyne mohli byť potom považované za deti manželky.

Keď Bilha porodila chlapca, rozradostnená Ráchel vyhlásila: „Boh konal ako môj sudca a počul aj môj hlas, takže mi dal syna.“ Pomenovala ho Dán, čo znamená „sudca“. Aj Ráchel sa modlila v súvislosti s tým, čo ju trápilo. Keď Bilha porodila druhého syna, Naftaliho, ktorého meno znamená „moje zápasenie“, Ráchel povedala: „Húževnato som zápasila so svojou sestrou. Vyšla som víťazne!“ Tieto mená poukazujú na konflikt medzi týmito rivalkami. — 1. Mojžišova 30:5–8.

Ráchel si možno myslela, že koná v súlade so svojimi modlitbami, keď dala Jakobovi Bilhu, ale to nebol spôsob, akým jej Boh chcel dať deti. V tom nachádzame poučenie. Keď  Jehovu o niečo prosíme, nemali by sme byť netrpezliví. Jehova nám môže odpovedať nečakaným spôsobom a vtedy, keď to najmenej čakáme.

Lea nechcela zaostať za Ráchel, a tak aj ona dala Jakobovi svoju slúžku, Zilpu. Tá porodila najprv Gáda a potom Ašera. — 1. Mojžišova 30:9–13.

O rivalite medzi Ráchel a Leou svedčí aj jedna udalosť, ktorá súvisela s mandragorami Leinho syna Rúbena. Plody mandragory sa považovali za prostriedok, ktorý môže prispieť k počatiu. Keď Ráchel poprosila o niekoľko mandragor, Lea jej trpko povedala: „Nie je to málo, že si mi vzala manžela, a teraz mi berieš tiež mandragory môjho syna?“ Niektorí jej slová chápu tak, že Jakob bol s Ráchel častejšie než s ňou. Ráchel možno uznala, že Leino zazlievanie je opodstatnené, lebo odpovedala: „Preto si dnes v noci ľahne s tebou výmenou za mandragory tvojho syna.“ A tak keď sa Jakob večer vrátil domov, Lea mu povedala: „So mnou budeš mať styk, lebo som ťa najala priamo za mandragory môjho syna.“ — 1. Mojžišova 30:15, 16.

Lea mala aj piateho a šiesteho syna, Jisachára a Zebulúna. Potom vyhlásila: „Konečne ma bude môj manžel znášať, lebo som mu porodila šesť synov.“ * — 1. Mojžišova 30:17–20.

Mandragory nepomohli. Keď Ráchel po šiestich rokoch manželstva konečne oťarchavela a porodila Jozefa, bolo to vďaka tomu, že Jehova si na ňu „spomenul“ a vypočul jej modlitbu. Až potom mohla Ráchel povedať: „Boh odňal moju pohanu!“ — 1. Mojžišova 30:22–24.

Smrť a dedičstvo

Pri pôrode svojho druhého syna, Benjamina, Ráchel zomrela. Jakob veľmi miloval Ráchel a jej dvaja synovia mu boli veľmi drahí. Ani po rokoch, keď sa blížila jeho smrť, sa nemohol ubrániť spomienke na predčasnú stratu svojej milovanej Ráchel. (1. Mojžišova 30:1; 35:16–19; 48:7) Čo sa týka Leinej smrti, vieme iba to, že Jakob ju pochoval v jaskyni, kde chcel byť pochovaný aj on. — 1. Mojžišova 49:29–32.

Jakob vo svojom pokročilom veku priznal, že jeho život — vrátane toho, čo sa dialo v jeho domácnosti — bol tiesnivý. (1. Mojžišova 47:9) A život bol nepochybne tiesnivý aj pre Leu a Ráchel. Ich životná skúsenosť jasne ukazuje, aké smutné následky prináša polygamia a prečo Jehova stanovil, že muž má mať iba jednu manželku. (Matúš 19:4–8; 1. Timotejovi 3:2, 12) Keď manžel či manželka neobmedzí svoj romantický a sexuálny záujem na jedného človeka — na svojho manželského partnera —, výsledkom je žiarlivosť. To je jeden z dôvodov, prečo Boh zakazuje smilstvo a cudzoložstvo. — 1. Korinťanom 6:18; Hebrejom 13:4.

V každom prípade, Boh ďalej konal — a dodnes koná — tak, aby uskutočnil svoje predsavzatie, a používa pri tom nedokonalých, ale verných ľudí, mužov i ženy. Obe tieto sestry, Ráchel i Lea, mali svoje slabosti, tak ako ich máme aj my. No prostredníctvom týchto žien Jehova začal napĺňať svoj sľub, ktorý dal Abrahámovi. Právom teda možno povedať, že Ráchel a Lea „vystavali dom Izraela“. — Rút 4:11.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Lea a Ráchel — každá túžila po tom, čo mala tá druhá, a ani jedna nebola šťastná

[Obrázok na strane 10]

Z dvanástich Jakobových synov vzišiel izraelský národ