Žite s ohľadom na zajtrajšok

„NEBUĎTE ustarostení o zajtrajšok,“ povedal Ježiš Kristus v slávnej kázni na istom vrchu v Galilei. Podľa Katolíckeho prekladu Ježiš pokračoval slovami: „Zajtrajší deň sa postará sám o seba.“ — Matúš 6:34.

Čo sa podľa vás myslí slovami „zajtrajší deň sa postará sám o seba“? Máme to chápať tak, že by sme mali žiť iba pre dnešok a vôbec sa nezaoberať zajtrajším dňom? Naozaj je to v súlade s tým, čomu veril Ježiš a jeho nasledovníci?

„Prestaňte byť úzkostliví“

Prečítajte si Ježišove slová, ktoré sú zapísané v Matúšovi 6:25–32. Ježiš tu okrem iného povedal: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete... Pozorne sledujte vtáky na nebi, lebo tie nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do sýpok; a predsa ich kŕmi váš nebeský Otec... Kto z vás môže svojou úzkostlivosťou pridať jeden lakeť k dĺžke svojho života? A o odev, prečo ste úzkostliví? Poučte sa od poľných ľalií, ako rastú; nelopotia sa ani nepradú... Teda nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“

Ježiš zakončil túto časť svojej kázne dvomi radami. Prvá znie: „Stále hľadajte najprv [Božie] kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ A druhá: „Teda nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti. Každý deň má dosť svojho vlastného zla.“ — Matúš 6:33, 34.

 Váš Otec vie, čo potrebujete

Myslíte, že Ježiš odrádzal svojich učeníkov, ku ktorým patrili roľníci, od toho, aby ‚siali, žali či zhromažďovali úrodu do sýpok‘? Alebo od toho, aby sa ‚lopotili a priadli‘, a tak si zaobstarali odevy, ktoré potrebovali? (Príslovia 21:5; 24:30–34; Kazateľ 11:4) To určite nie. Keby prestali pracovať, nevyhnutne by to viedlo k tomu, že by museli „žobrať cez žatvu“, pretože by nemali čo jesť ani si čo obliecť. — Príslovia 20:4.

A ako je to s úzkostlivými starosťami? Chcel Ježiš povedať, že jeho poslucháči sa môžu úplne vyhnúť úzkosti a starostiam? To by bolo nerealistické. Aj sám Ježiš zažíval hlbokú citovú tieseň a úzkosť v noci, keď mal byť zatknutý. — Lukáš 22:44.

Ježiš jednoducho vyjadril základnú pravdu. Neprimerané úzkostlivé starosti nikdy nepomôžu vyriešiť žiadny problém. Nepomôže vám to napríklad predĺžiť si život. Úzkostlivou starosťou si nepridáte ani „jeden lakeť k dĺžke svojho života,“ povedal Ježiš. (Matúš 6:27) Intenzívna, pretrvávajúca úzkosť vám v skutočnosti môže život skôr skrátiť.

Ježišova rada bola mimoriadne praktická. Mnohé veci, pre ktoré sa trápime, sa aj tak nikdy nestanú. Britský štátnik Winston Churchill si to uvedomil, pokiaľ išlo o temné obdobie druhej svetovej vojny. V súvislosti s niektorými zo svojich úzkostlivých starostí, ktoré si robil v tom čase, napísal: „Keď spätne uvažujem o všetkých tých starostiach, príde mi na um príbeh jedného starého muža, ktorý na smrteľnej posteli povedal, že väčšinu svojho života mal množstvo starostí, z ktorých sa väčšina nikdy nestala.“ Naozaj je múdre brať každý deň tak, ako príde, zvlášť ak v nás tlaky a problémy, ktorým čelíme, môžu ľahko spôsobiť veľkú úzkosť.

„Stále hľadajte najprv Kráľovstvo“

Ježiš mal v skutočnosti na mysli omnoho viac než len telesné a citové blaho svojich poslucháčov. Vedel, že úzkostlivé starosti o to, ako si zaobstarať veci nevyhnutné pre život, ako aj stravujúca túžba po majetku a pôžitkoch  môže spôsobiť, že človek odsunie dôležitejšie veci. (Filipanom 1:10) Možno si kladiete otázku: ‚Čo by už mohlo byť dôležitejšie než zaobstarávanie vecí, ktoré sú nevyhnutné pre život?‘ Odpoveď znie — duchovné veci, ktoré súvisia s naším uctievaním Boha. Ježiš zdôrazňoval, že prvoradou vecou v našom živote by malo byť ‚stále hľadať najprv Božie kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. — Matúš 6:33.

V Ježišových dňoch sa mnohí ľudia dychtivo usilovali o hmotné veci. Zhromažďovanie bohatstva bolo ich najvyššou prioritou. No Ježiš nabádal svojich poslucháčov, aby prijali iný pohľad na veci. Keďže patrili k ľudu oddanému Bohu, ich „celá povinnosť“ spočívala v tom, aby sa ‚báli pravého Boha a dodržiavali jeho prikázania‘. — Kazateľ 12:13.

Prílišné zaoberanie sa hmotnými vecami — „úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva“ — by mohlo zničiť ich duchovnosť. (Matúš 13:22) „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť,“ napísal apoštol Pavol, „upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy.“ ​(1. Timotejovi 6:9) Aby Ježiš pomohol svojim nasledovníkom vyhnúť sa tomuto ‚osídlu‘, pripomenul im, že ich nebeský Otec vie, že to všetko potrebujú a že sa o nich postará, tak ako sa stará o „vtáky na nebi“. (Matúš 6:26, 32) Nemali dovoliť, aby ich ovládli úzkostlivé starosti. Mali robiť všetko, čo bolo v ich silách, aby si zaobstarali, čo potrebujú, a potom s dôverou nechať veci v Jehovových rukách. — Filipanom 4:6, 7.

Keď Ježiš povedal, že „zajtrajší deň sa postará sám o seba“, jednoducho tým myslel, že by sme nemali dovoliť, aby neprimerané úzkostlivé starosti o to, čo by sa mohlo stať zajtra, pridávali k našim dnešným starostiam. V inom preklade Biblie sú Ježišove slová preložené takto: „Netrápte sa o zajtrajšok; bude mať dosť vlastných starostí. Netreba pridávať k starostiam, ktoré každý deň prináša.“ — Matúš 6:34, Today’s English Version.

„Nech príde tvoje kráľovstvo“

Je však veľký rozdiel medzi tým, ak si niekto robí prehnané starosti o zajtrajšok, a tým, ak na budúcnosť nemyslí vôbec. Ježiš svojich učeníkov nikdy nepovzbudzoval, aby vôbec nemysleli na zajtrajšok. Naopak, nabádal ich, aby sa o budúcnosť dychtivo zaujímali. Bolo správne, aby sa modlili v súvislosti so svojimi momentálnymi potrebami — o chlieb na každý deň. Ale najprv sa mali modliť o veci, ktoré boli ešte len vecou budúcnosti — o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo a aby sa na zemi diala Božia vôľa. — Matúš 6:9–11.

Nemali by sme byť ako ľudia v Noachových dňoch. Tí sa natoľko venovali ‚jedeniu a pitiu, muži sa ženili a ženy sa vydávali‘, že si „nevšimli“, čo sa malo zakrátko stať. K akým následkom to viedlo? ‚Prišla potopa a všetkých ich zmietla.‘ (Matúš 24:36–42) Apoštol Peter použil túto historickú udalosť, aby nám pripomenul, aké potrebné je žiť s ohľadom na zajtrajšok. „Keďže sa všetky tieto veci majú takto rozplynúť,“ napísal, „akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa!“ — 2. Petra 3:5–7, 11, 12.

Ukladajte si poklady v nebi

Áno, stále si ‚pevne zachovávajme v mysli‘ Jehovov deň. To bude mať veľký vplyv na to, ako budeme využívať svoj čas, energiu, nadanie, schopnosti a prostriedky. Nemali by sme byť natoľko zamestnaní úsilím o hmotné veci — či už ide o veci nevyhnutné pre život, alebo o rôzne potešenia —, že by nám zostalo len málo času na skutky „zbožnej oddanosti“. Tým, ktorí sa zameriavajú iba na dnešok, to zdanlivo môže priniesť okamžité výhody, ale takéto výhody sú prinajlepšom dočasné. Ježiš povedal, že je oveľa múdrejšie  ‚ukladať si poklady v nebi‘ než na zemi. — Matúš 6:19, 20.

Túto myšlienku Ježiš zdôraznil vo svojom podobenstve o mužovi, ktorý si robil veľkolepé plány do budúcnosti. V týchto plánoch však nepamätal na Boha. Pôda tohto muža dobre zarodila, a tak sa rozhodol zbúrať svoje sýpky a postaviť si väčšie, aby mohol žiť pohodlným životom, jesť, piť a tešiť sa zo života. V čom bol problém? Zomrel skôr, než si mohol užiť výsledky svojej práce. Ale čo bolo ešte horšie, tento muž nemal vybudovaný vzťah k Bohu. Ježiš toto podobenstvo uzavrel slovami: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ — Lukáš 12:15–21; Príslovia 19:21.

Čo môžete urobiť?

Neurobte rovnakú chybu ako muž, ktorého opísal Ježiš. Preskúmajte, čo pripravuje do budúcnosti Boh, a sústreďte svoj život na to. Boh nenechal ľudstvo v tme, pokiaľ ide o to, čo urobí. Prorok Ámos v staroveku napísal: „Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom.“ ​(Ámos 3:7) To, čo Jehova zjavil prostredníctvom svojich prorokov, je vám teraz dostupné na stránkach jeho inšpirovaného Slova, Biblie. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Jednou z vecí, ktoré odhaľuje Biblia, je, že blízka budúcnosť prinesie niečo, čo v nebývalej miere ovplyvní celú zem. Ježiš povedal: „Bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ.“ ​(Matúš 24:21) Žiaden človek nemôže zabrániť tejto udalosti. V skutočnosti ani nie je dôvod, prečo by praví ctitelia mali chcieť tomu zabrániť. Prečo? Lebo táto udalosť povedie k tomu, že zem bude očistená od všetkého zla a že bude pripravená cesta pre „nové nebo a novú zem“, čiže pre novú nebeskú vládu a pre novú pozemskú spoločnosť. V tomto novom svete Boh „zotrie [ľuďom] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. — Zjavenie 21:1–4.

Nie je teda rozumné venovať teraz čas skúmaniu toho, čo Biblia hovorí o tomto vývoji udalostí? Potrebujete v tom pomoc? Požiadajte o ňu Jehovových svedkov. Alebo napíšte vydavateľom tohto časopisu. V každom prípade urobte všetko pre to, aby ste nežili len pre dnešok, ale aj pre nádherný zajtrajšok.

[Obrázky na strane 7]

„Prestaňte byť úzkostliví... Nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti“