Choďme za svetlom

MAJÁKY už zachránili nespočetné množstvo životov. Pre unaveného cestovateľa však svetlo v diaľke znamená viac ako len varovanie pred nebezpečnými útesmi. Je preňho aj znamením, že jeho cieľ je už blízko. Podobne kresťania sa dnes blížia k cieľu dlhej cesty cez tento temný, duchovne nebezpečný svet. V Biblii je ľudstvo vo všeobecnosti, teda masy ľudí odcudzené Bohu, pripodobnené k ‚moru, ktoré sa zmieta, keď sa nemôže upokojiť, ktorého vody víria nahor chaluhy a bahno‘. (Izaiáš 57:20) Členovia Božieho ľudu sú obklopení takýmto prostredím. Majú však žiarivú vyhliadku na záchranu, ktorá je, obrazne povedané, ich spoľahlivým svetlom. (Micheáš 7:8) Vďaka Jehovovi a jeho písanému Slovu „svetlo zažiarilo pre spravodlivého a plesanie pre priamych v srdci“. — Žalm 97:11. *

No niektorí kresťania dovolili, aby ich rôzne veci odlákali a odviedli ich pozornosť od Jehovovho svetla, takže ich viera stroskotala na niečom, čo by sme mohli prirovnať k zradným skalám — na hmotárstve, nemravnosti či dokonca na odpadlíctve. Áno, tak ako v prvom storočí, aj dnes niektorí „okúsili stroskotanie svojej viery“. (1. Timotejovi 1:19; 2. Petra 2:13–15, 20–22) Nový svet možno prirovnať k domovskému prístavu, ku ktorému smerujeme. Keďže tento prístav je teraz už tak blízko, akou tragédiou by bolo stratiť Jehovovu priazeň!

Vyhni sa ‚stroskotaniu svojej viery‘

V minulosti sa stávalo, že loď prešla bezpečne cez šíre more, ale potom, keď sa už blížila k prístavu, stroskotala. Ten najzradnejší úsek cesty často čakal loď až vtedy, keď sa blížila k pevnine. Podobne pre mnohých sú najnebezpečnejším obdobím ľudskej histórie „posledné dni“ súčasného systému vecí. Biblia ich výstižne opisuje ako časy, ‚s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, a to platí zvlášť pre oddaných kresťanov. — 2. Timotejovi 3:1–5.

Prečo sú tieto posledné dni také ťažké? Nuž Satan vie, že mu zostáva už iba „krátky čas“, počas ktorého môže bojovať proti Božiemu ľudu. Preto zintenzívňuje svoje zákerné útoky s cieľom spôsobiť stroskotanie viery Božích služobníkov. (Zjavenie 12:12, 17) No nie sme ponechaní bez pomoci a vedenia. Jehova je stále útočišťom pre tých, ktorí sa držia jeho rád. (2. Samuelova 22:31) Predkladá nám varovné príklady, ktoré odhaľujú Satanove inteligentné, ale zlomyseľné plány. Pripomeňme si dva také príklady, ktoré sa týkali izraelského národa, keď sa blížil k Zasľúbenej krajine. — 1. Korinťanom 10:11; 2. Korinťanom 2:11.

Na prahu Zasľúbenej krajiny

Pod Mojžišovým vedením izraelský ľud vyšiel z Egypta. Neprešlo veľa času a už sa blížili k južnej hranici Zasľúbenej krajiny. Mojžiš vyslal 12 mužov, aby krajinu prešpehovali. Desať vyzvedačov neprejavilo vieru a prinieslo zlú správu — hovorili, že Izrael nebude schopný poraziť Kanaančanov, lebo sú to „muži mimoriadnej veľkosti“ a vojensky silní. Ako to ovplyvnilo Izraelitov? Správa uvádza, že začali reptať proti Mojžišovi a Áronovi a hovorili: „Prečo nás privádza Jehova do tejto krajiny, aby  sme padli mečom? Naše manželky a naši maličkí sa stanú predmetom drancovania... Ustanovme si hlavu a vráťme sa do Egypta!“ — 4. Mojžišova 13:1, 2, 28–32; 14:1–4.

Len si to predstav! Títo ľudia videli, ako Jehova zrazil na kolená Egypt — svetovú veľmoc tých dní — desiatimi ranami, ako aj zázrakom pri Červenom mori, ktorý vzbudzoval bázeň. A Zasľúbená krajina bola priamo pred nimi, takže stačilo ďalej postupovať vpred, tak ako keď sa loď ďalej plaví k svetlu, ktoré označuje jej cieľ. Oni si napriek tomu všetkému mysleli, že Jehova nie je schopný poraziť tieto nevýznamné mestské kráľovstvá Kanaanu. Táto reakcia bez viery musela veľmi sklamať Boha i dvoch odvážnych vyzvedačov, Jozuu a Káleba, ktorí boli presvedčení, že Kanaan „je pre [Izrael] chlebom“. Títo dvaja vyzvedači mali spoľahlivé informácie, keďže sami prešli Kanaan. Keď ľudu nebolo dovolené vstúpiť do Zasľúbenej krajiny, aj Jozua a Káleb museli desaťročia ďalej putovať pustatinou. Ale oni dvaja nezomreli spolu s tými, ktorí neprejavili vieru. Jozua a Káleb dokonca vyviedli ďalšiu generáciu z pustatiny do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojžišova 14:9, 30) Pred týmto druhým vstupom čakala Izraelitov odlišná skúška. Ako sa im bude dariť teraz?

Moábsky kráľ Balak sa pokúsil prekliať Izrael prostredníctvom falošného proroka Balaama. Jehova však zmaril tento plán tým, že prinútil Balaama, aby namiesto kliatby vyslovil požehnanie. (4. Mojžišova 22:1–7; 24:10) Balaam sa tým  nedal odradiť a vymyslel inú zlomyseľnú taktiku, aby Boží ľud stratil Božiu priazeň, a tak sa stal nehodným dostať túto krajinu. Aká taktika to bola? Začal Izraelitov zvádzať k nemravnosti a k uctievaniu Baala. Hoci v konečnom dôsledku aj táto stratégia zlyhala, viedla k smrti 24 000 Izraelitov, ktorí sa dopustili nemravnosti s Moábčankami a pridali sa k uctievaniu Baala z Peoru. — 4. Mojžišova 25:1–9.

Len si to predstav! Mnohí z tých Izraelitov videli, ako ich Jehova bezpečne viedol cez „tú veľkú a bázeň vzbudzujúcu pustatinu“. (5. Mojžišova 1:19) Napriek tomu na hranici krajiny, ktorú mali dostať do dedičného vlastníctva, 24 000 z nich podľahlo telesným túžbam a zahynulo Jehovovou rukou. To je naozaj mocné varovanie pre dnešných Božích služobníkov, ktorí sa približujú k získaniu svojho ešte oveľa hodnotnejšieho dedičstva!

Satan pri svojich zúfalých pokusoch zabrániť novodobým Jehovovým služobníkom dosiahnuť odmenu nepotrebuje nové stratégie. Jedna jeho stratégia, ktorá nám pripomína to, čo sa stalo Izraelitom, keď sa prvý raz priblížili k Zasľúbenej krajine, je, že sa často snaží vyvolať strach a pochybnosti, či už prostredníctvom hrozieb, prenasledovania, alebo výsmechu. Niektorí kresťania podľahli takémuto zastrašovaniu. (Matúš 13:20, 21) Ďalšou ľstivou taktikou, ktorá sa Diablovi už v minulosti osvedčila, je pokaziť jednotlivcov morálne. Niektorí, ktorí sa vkradli do kresťanského zboru, sa niekedy snažia skaziť členov zboru, ktorí sú duchovne slabí a nekráčajú s dôverou v Božom svetle. — Júda 8, 12–16.

Pre duchovne zrelých a bdelých kresťanov je prudký morálny úpadok sveta silným dôkazom Satanovho zúfalstva. Áno, Satan vie, že verní Boží služobníci už zakrátko budú mimo jeho dosahu. Toto je teda rozhodne čas, keď by sme mali zostať duchovne ostražití, pokiaľ ide o Satanove snahy.

Čo nám pomôže zostať duchovne bdelými

Apoštol Peter opísal Božie prorocké slovo ako „lampu svietiacu na tmavom mieste“, lebo pomáha kresťanom, aby s porozumením sledovali spĺňanie Božieho predsavzatia. (2. Petra 1:19–21) Tí, ktorí si rozvíjajú lásku k Božiemu Slovu a stále sa ním nechávajú viesť, si uvedomujú, že Jehova urovná ich chodníky. (Príslovia 3:5, 6) Takíto vďační Boží služobníci ‚radostne kričia pre dobrý stav srdca‘, zatiaľ čo tí, ktorí nepoznajú Jehovu alebo ktorí opúšťajú jeho cesty, nakoniec zažívajú iba „bolesť srdca“ a „zrútenie ducha“. (Izaiáš 65:13, 14) Preto by sme mali usilovne študovať Bibliu a uplatňovať, čo sa učíme, a tak sa stále zameriavať na našu spoľahlivú nádej, a nie na prchavé potešenia, ktoré ponúka súčasný systém vecí.

Ak chceme zostať duchovne bdelí, životne dôležitá je aj modlitba. Keď Ježiš hovoril o konci súčasného systému, povedal: „Zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“ ​(Lukáš 21:34–36) Všimni si, že Ježiš naznačil, že budú potrebné veľmi vrúcne modlitby. Ježiš vedel, že v tomto rozhodujúcom období bude v stávke večný život. Odzrkadľujú tvoje modlitby vrúcnu túžbu po tom, aby si zostal duchovne bdelý?

Nezabúdajme, že na ceste k získaniu nášho dedičstva môže byť najnebezpečnejší práve záverečný úsek. Aké je preto dôležité, aby sme nespustili z očí svetlo, ktoré nás môže viesť k prežitiu!

Majme sa na pozore pred falošnými svetlami

V časoch, keď moria brázdili plachetnice, zvláštne nebezpečenstvo predstavovali zločinci, ktorí mali najradšej noci bez mesačného svitu, keď bolo pre námorníkov ťažké rozoznať pobrežie. Títo skazení muži niekedy  zakladali ohne pozdĺž nebezpečných úsekov pobrežia, aby pomýlili lodných kapitánov a nasmerovali ich tak, aby zmenili kurz. Tí, ktorí boli takto oklamaní, mohli stroskotať a prísť nielen o loď a náklad, ale aj o život.

Podobným spôsobom chce Satan, falošný ‚anjel svetla‘, obrať Boží ľud o vzťah k Bohu. Diabol môže použiť ‚falošných apoštolov‘ a odpadlíckych „služobníkov spravodlivosti“, aby zviedli neopatrných. (2. Korinťanom 11:13–15) Ale tak ako bdelý, skúsený kapitán a posádka sa nedali len tak ľahko oklamať falošnými svetlami, ani kresťania, ktorí „cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“, sa nedajú zviesť tými, ktorí podporujú falošné učenie a škodlivé filozofie. — Hebrejom 5:14; Zjavenie 2:2.

Námorníci mali so sebou zoznam majákov, na ktoré mali na svojej plavbe naraziť. Tento zoznam obsahoval charakteristické znaky každého majáka vrátane jeho jedinečného signálu. Dielo The World Book Encyclopedia uvádza: „Námorníci zisťovali, ktorý maják práve vidia — a podľa toho určovali aj svoju polohu —, tak, že si všímali charakteristické znaky daného majáka a porovnávali to s údajmi v zozname majákov.“ Podobne Božie Slovo pomáha ľuďom čestného srdca rozoznať pravé uctievanie a tých, ktorí ho praktizujú, zvlášť v týchto posledných dňoch, keď Jehova vyvýšil toto uctievanie vysoko nad falošné náboženstvo. (Izaiáš 2:2, 3; Malachiáš 3:18) Izaiáš 60:2, 3 opisuje ostrý kontrast medzi pravým a falošným náboženstvom slovami: „Tma pokryje zem a hustá temnota národnostné skupiny; na teba však bude žiariť Jehova a na tebe bude vidieť jeho vlastnú slávu. A národy istotne pôjdu k tvojmu svetlu a králi k jasu tvojej žiary.“

Milióny ľudí zo všetkých národov, ktorí sa naďalej nechávajú viesť Jehovovým svetlom, nečaká na poslednom úseku ich cesty stroskotanie viery. Naopak, bezpečne prejdú cez zostávajúce dni súčasného systému vecí do pokojného prístavu nového sveta.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Podobne ako námorníci, aj kresťania si dávajú pozor, aby neboli oklamaní falošnými svetlami