„Kittimské lode“ brázdia moria

VÝCHODNÁ časť Stredozemného mora bola svedkom mnohých námorných bitiek. Skúste si predstaviť jednu z nich, ktorá sa odohrala päť storočí pred Kristom. Triréma, loď s veľmi dobrou manévrovacou schopnosťou, sa rúti plnou rýchlosťou vpred. Na troch úrovniach sedí asi 170 veslárov, ktorí pri veslovaní napínajú mocné svaly. K telu majú pripevnené kožené podušky, na ktorých sa po laviciach posúvajú vpred a vzad.

Loď si rýchlosťou sedem až deväť uzlov preráža cestu vlnami a rúti sa na nepriateľské plavidlo. To sa snaží uniknúť. V kritickom momente však urobí zlý manéver a odkrýva útočiacej lodi svoj bok. Zobák trirémy, okovaný bronzom, vráža do ľahkého trupu plavidla. Veslári nepriateľského plavidla sú vydesení rachotom praskajúcich dosiek a hukotom vody valiacej sa cez rozrazený bok. Na triréme sa malá skupina ťažko ozbrojených bojovníkov hrnie na lávku umiestnenú v strede trirémy a útočia na zasiahnuté plavidlo. Niektoré staroveké lode boli skutočne impozantné!

Študentov Biblie vždy veľmi zaujímali zmienky o ‚kittimských lodiach‘ a ‚Kittime‘, z ktorých niektoré sú prorocké. (4. Mojžišova 24:24; Daniel 11:30; Izaiáš 23:1) Ale kde sa nachádzal Kittim? Čo vieme o jeho lodiach? A prečo by vás mali zaujímať odpovede na tieto otázky?

Židovský historik Josephus sa zmieňuje o Kittime ako o „Chethimose“ a stotožňuje ho s ostrovom Cyprus. Na súvislosť medzi Kittimom a Cyprom poukazuje aj mesto Kition (čiže Citium) v juhovýchodnej časti ostrova. Cyprus  mal ideálnu polohu, z ktorej mohol ťažiť, pretože sa nachádzal na križovatke starovekých obchodných ciest a v blízkosti dôležitých prístavov východnej časti Stredozemného mora. V konfliktoch národov bol Cyprus vzhľadom na svoje geopolitické postavenie často nútený pridať sa na jednu z bojujúcich strán, a tak sa mohol stať silným spojencom alebo nepríjemnou prekážkou.

Cyperčania a more

Predstavu o tom, ako asi vyzerali lode z Cypru, nám pomáhajú vytvoriť si archeologické nálezy z podmorských vykopávok, hrobky, ako aj staroveké nápisy a výjavy namaľované na keramike. Raní Cyperčania boli zručnými staviteľmi lodí. Ich ostrov bol husto zalesnený a zálivy sa stali prirodzenými prístavmi poskytujúcimi ochranu. Stromy sa stínali nielen na stavbu lodí, ale tiež na tavenie medenej rudy — prírodného bohatstva, ktorým sa Cyprus preslávil v starovekom svete.

Dynamický vývozný obchod Cyperčanov neunikol pozornosti Feničanov, ktorí pozdĺž svojich obchodných ciest zakladali kolónie. Jednou z nich bolo aj mesto Kition na Cypre. — Izaiáš 23:10–12.

Po dobytí Týru hľadali zjavne niektorí jeho obyvatelia útočište v Kittime. Je pravdepodobné, že fenickí kolonizátori so svojimi námornými skúsenosťami do veľkej miery prispeli k technickému pokroku Cyperčanov v stavbe lodí. Strategická poloha Kitionu tiež poskytovala lodiam Feničanov výbornú ochranu.

Čulý medzinárodný obchod

V tomto období staroveku sa na východe Stredomoria obchodovalo s rozmanitým tovarom. Vzácny tovar z Cypru sa dopravoval loďami na Krétu, Sardíniu a Sicíliu, ako aj na ostrovy Egejského mora. Na týchto miestach sa našli krčahy a vázy pochádzajúce z Cypru a na Cypre zase bolo objavené veľké množstvo kvalitnej mykénskej (gréckej) keramiky. Niektorí odborníci po preskúmaní medených ingotov objavených na Sardínii došli k presvedčeniu, že pochádzajú z Cypru.

 V roku 1982 bol blízko pobrežia južného Turecka objavený vrak lode z konca 14. storočia pred n. l. Podmorský archeologický výskum viedol k objaveniu rôznorodého pokladu — našli sa medené ingoty, o ktorých sa predpokladá, že pochádzajú z Cypru, jantár, krčahy z Kanaanu, eben, slonie kly, zbierka zlatých a strieborných šperkov z Kanaanu a šperky v tvare skarabea a iné predmety pochádzajúce z Egypta. Po preskúmaní hliny z keramiky, ktorá sa našla na lodi, niektoré zdroje došli k záveru, že ide pravdepodobne o cyperskú loď.

Čo sa týka predpokladaného času stroskotania lode, teda koniec 14. storočia pred n. l., je zaujímavé, že už Balaam sa vo svojich ‚prísloviach‘ zmienil o lodiach z Kittimu. (4. Mojžišova 24:15, 24) Je teda zjavné, že cyperské lode boli na Blízkom východe dobre známe. Ako vyzerali tieto lode?

Obchodné lode

V starovekom cyperskom meste Amathus boli v pohrebných komorách objavené mnohé hlinené modely lodí a člnov. Niektoré sú vystavené v múzeách. Tieto modely sú zdrojom cenných informácií, pokiaľ ide o to, ako vyzerali cyperské lode.

Z modelov vidieť, že prvé lode boli zjavne používané na nevojenské, obchodné účely. Menšie lode mali zvyčajne 20 veslárov. Široké a vysoké trupy lodí boli určené na prepravu tovaru a cestujúcich na krátke cesty popri cyperskom pobreží. Plínius Starší spomína, že Cyperčania postavili malú, ľahkú loď poháňanú veslami, ktorá mala nosnosť až 90 ton.

Boli tu aj väčšie obchodné lode, ako napríklad tá, ktorá sa našla pri pobreží Turecka. Niektoré mohli prevážať až 450 ton nákladu po otvorenom mori. Veľké lode mohli mať až 50 veslárov, 25 na každej strane, boli dlhé 30 metrov a ich sťažeň bol vysoký okolo 10 metrov.

„Kittimské“ vojnové lode v biblických proroctvách

Jehovov duch inšpiroval k tomuto vyhláseniu: „A budú tam lode z kittimského pobrežia  a istotne budú trápiť Asýriu.“ ​(4. Mojžišova 24:2, 24) Splnila sa táto predpoveď? Akú úlohu zohrali lode z Cypru v tomto splnení? „Lode z kittimského pobrežia“ neboli obchodnými loďami, ktoré pokojne brázdili vody Stredozemného mora. Boli to vojnové lode prinášajúce pohromu.

Ako sa postupne menil spôsob boja, menila sa aj základná konštrukcia lodí a stavali sa rýchlejšie a mocnejšie plavidlá. Na maľbe objavenej v Amathe sú pravdepodobne zobrazené prvé vojnové lode Cyperčanov. Loď na maľbe je dlhá, štíhla a kormu má zahnutú smerom dovnútra, čím veľmi pripomína fenickú vojnovú loď. Vpredu má zobák a po bokoch od kormy až po provu okrúhle štíty.

V ôsmom storočí pred n. l. sa v Grécku začali objavovať prvé birémy (lode z dvoma radmi vesiel). Boli dlhé 24 metrov a široké 3 metre. Tieto lode spočiatku iba prevážali bojovníkov, zatiaľ čo samotný boj sa odohrával na pevnine. Zanedlho sa ukázalo ako výhodné pridať tretí rad vesiel a na provu bol upevnený zobák, ktorý bol okovaný bronzom. Táto nová loď sa stala známou ako triréma, ako bolo uvedené v úvode článku. Tento druh lode sa preslávil počas bitky pri Salamíne (480 pred n. l.), keď Gréci porazili perzské loďstvo.

Neskôr Alexander Veľký pri svojom boji o nadvládu zmobilizoval svoju flotilu trirém a viedol ju smerom na východ. Tieto lode boli určené na boj, a nie na dlhé plavby na otvorenom mori, pretože mali obmedzený priestor na uskladnenie zásob. A tak sa počas cesty museli viackrát zastaviť na ostrovoch Egejského mora, kde doplnili zásoby a urobili potrebné opravy. Alexandrovým cieľom bolo zničiť perzskú flotilu. No najprv bolo potrebné dobyť Týrus — impozantnú ostrovnú pevnosť. Predtým sa Alexandrova flotila zastavila na Cypre.

Cyperčania sa počas obliehania Týru (332 pred n. l.) postavili na stranu Alexandra Veľkého a poskytli mu flotilu 120 lodí. Traja cyperskí králi viedli svoje flotily a pripojili sa k Alexandrovi. Zúčastnili sa obliehania Týru, ktoré trvalo sedem mesiacov. Týrus padol, a tým sa splnilo biblické proroctvo. (Ezechiel 26:3, 4; Zechariáš 9:3, 4) Alexander ako prejav svojej vďaky udelil cyperským kráľom zvláštnu právomoc.

Pozoruhodné splnenie

Historik Strabón z prvého storočia hovorí o tom, že Alexander na svoju vojenskú výpravu do Arábie povolal lode z Cypru a Fenície. Tieto lode mali nízku hmotnosť a boli ľahko rozoberateľné, takže do Thapsacu (Tifsach) v severnej Sýrii sa dostali len za sedem dní. (1. Kráľov 4:24) Odtiaľ bolo možné plaviť sa po prúde rieky do Babylona.

Zdanlivo nejasný biblický výrok v 4. Mojžišovej 24:24 sa pozoruhodne splnil približne o desať storočí! V súlade so slovami tohto proroctva vojenská mašinéria Alexandra Veľkého neúnavne postupovala z Macedónie na východ a dobyla Asýriu a napokon porazila mocnú Médo-perzskú ríšu.

Aj to obmedzené množstvo informácií, ktoré máme o ‚kittimských lodiach‘, nepochybne poukazuje na fascinujúce splnenie biblických proroctiev. Takéto svedectvo histórie posilňuje naše presvedčenie, že môžeme dôverovať predpovediam, ktoré sa nachádzajú v Biblii. Mnohé takéto proroctvá sa týkajú našej budúcnosti. Preto urobíme dobre, ak ich budeme brať vážne.

[Mapa na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

TALIANSKO

Sardínia

Sicília

Egejské more

GRÉCKO

Kréta

LÍBYA

TURECKO

CYPRUS

Kition

Týrus

EGYPT

[Obrázok na strane 16]

Model gréckej vojnovej lode, trirémy

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 17]

Model starovekej fenickej vojnovej lode, birémy

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 17]

Váza so zobrazením cyperskej lode

[Prameň ilustrácie]

Uverejnené s dovolením riaditeľa Antiquities and the Cyprus Museum

[Obrázok na strane 18]

Staroveké nákladné lode, aké sa spomínajú napríklad v Izaiášovi 60:9