‚Oblečte si pokoru mysle‘

SAUL pochádzal z významného mesta a zrejme sa narodil vo významnej rodine. Od narodenia mal práva rímskeho občana. Získal vzdelanie, ktoré patrilo k najlepším, aké bolo v prvom storočí n. l. dostupné. Hovoril najmenej dvomi jazykmi a patril k známej židovskej náboženskej skupine farizejov.

Saul bol určite vyučovaný, aby sa na obyčajných ľudí pozeral zhora a aby bol hrdý na svoju vlastnú spravodlivosť. (Lukáš 18:11, 12; Skutky 26:5) Jeho spoločníci spomedzi farizejov mali pocit, že sú nadradení ostatným, a milovali významné postavenie a lichotivé tituly. (Matúš 23:6, 7; Lukáš 11:43) Keďže Saul trávil čas s takýmito ľuďmi, je pravdepodobné, že aj on sa stal arogantným. Vieme, že bol horlivým prenasledovateľom kresťanov. Po rokoch, už ako apoštol Pavol, sám o sebe povedal, že v mladosti bol „rúhačom a prenasledovateľom a nehanebníkom“. — 1. Timotejovi 1:13.

Áno, Saul sa stal kresťanom, apoštolom Pavlom, a úplne zmenil svoju osobnosť. Ako kresťanský apoštol pokorne o sebe povedal, že je „menší než najmenší zo všetkých svätých“. (Efezanom 3:8) Bol schopným zvestovateľom, no nepripisoval si za to žiadnu zásluhu. Naopak, za všetko vzdával česť Bohu. (1. Korinťanom 3:5–9; 2. Korinťanom 11:7) A práve Pavol nabádal svojich spolukresťanov: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ — Kolosanom 3:12.

Platí táto rada aj dnes, v 21. storočí? Oplatí sa byť pokorný? Naozaj môže byť pokora znakom sily?

 Je Všemohúci Stvoriteľ pokorný?

Keď uvažujeme o pokore, je potrebné vziať do úvahy Boží názor. Prečo? Lebo on je naším Zvrchovaným Pánom a Stvoriteľom. Na rozdiel od neho my máme obmedzenia, ktoré si musíme uznať. Sme od neho závislí. „Všemohúceho — toho sme neodhalili; je vyvýšený v moci,“ povedal v staroveku múdry muž Elíhu. (Jób 37:23) Veď už len keď uvažujeme o obrovskom vesmíre okolo nás, či nás to nevedie k pokore? „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte,“ povzbudzuje prorok Izaiáš. „Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena. Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je aj silný v moci, ani jedna z nich nechýba.“ — Izaiáš 40:26.

Jehova Boh je všemohúci, a predsa je pokorný. Kráľ Dávid sa k nemu modlil: „Dáš mi svoj štít záchrany, a tvoja pokora ma robí veľkým.“ ​(2. Samuelova 22:36) Boh je pokorný v tom zmysle, že prejavuje záujem o ponížených ľudí, ktorí sa mu snažia páčiť, a prejavuje im milosrdenstvo. Jehova sa, obrazne povedané, skláňa z nebies, aby láskavo venoval pozornosť bohabojným ľuďom. — Žalm 113:5–7.

Okrem toho, Jehova si cení pokoru svojich služobníkov. Apoštol Peter napísal: „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5) O tom, ako sa Boh pozerá na pýchu, jeden biblický pisateľ poznamenal: „Každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečím odporným.“ ​(Príslovia 16:5) Ale v akom zmysle je pokora znakom sily?

Čo pokora neznamená

V niektorých starovekých kultúrach bol za typický príklad pokorného človeka považovaný otrok — zotročený, biedny, poľutovaniahodný človek. Biblia však zdôrazňuje, že keď niekto prejavuje pokoru mysle, nakoniec sa mu dostane cti. Napríklad múdry pisateľ Prísloví napísal: „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život.“ ​(Príslovia 22:4) A v Žalme 138:6 čítame: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného; ale povýšeného pozná iba z diaľky.“

 Keď je človek pokorný, neznamená to, že nemá žiadne schopnosti alebo že nič nedosiahol. Ježiš Kristus sa nikdy netajil tým, že je Jehovovým jednosplodeným Synom, ani nikdy netvrdil, že by jeho služba tu na zemi nebola dôležitá. (Marek 14:61, 62; Ján 6:51) No prejavoval pokoru tým, že zásluhu za svoje skutky pripisoval svojmu Otcovi, a tým, že používal svoju moc na to, aby slúžil a pomáhal iným, nie na to, aby ich ovládal či utláčal.

Znak sily

Je nesporné, že Ježiš Kristus sa medzi svojimi súčasníkmi stal známym „mocnými skutkami“. (Skutky 2:22) Napriek tomu v očiach niektorých bol ‚najponíženejší z ľudstva‘. (Daniel 4:17) Ježiš žil jednoduchým spôsobom života a nesnažil sa zapôsobiť na iných. Aj vo svojom vyučovaní opakovane poukazoval na hodnotu pokory. (Lukáš 9:48; Ján 13:2–16) No jeho pokora ho nerobila slabým. Odvážne obhajoval meno svojho Otca a vykonával svoju službu. (Filipanom 2:6–8) Ježiš je v Biblii opísaný ako nebojácny lev. (Zjavenie 5:5) Jeho príklad ukazuje, že pokora je zlučiteľná s morálnou silou a silným charakterom.

Uvedomujeme si, že keď chceme, aby sa pokora mysle stala charakteristickou črtou nášho spôsobu života, musíme vynakladať vážne úsilie. Vyžaduje si to vždy sa podriaďovať Božej vôli, a nie ísť cestou najmenšieho odporu či poddávať sa telesným sklonom. Keď si chceme rozvíjať pokoru, vyžaduje si to morálnu silu, lebo je potrebné, aby sme dokázali nesebecky odsunúť vlastné záujmy a uprednostniť službu Jehovovi a záujmy iných.

Prečo sa oplatí byť pokorný

Pokora znamená neprítomnosť pýchy a namyslenosti. Pokora mysle je výsledkom realistického zhodnotenia samého seba — svojich silných i slabých stránok, svojich úspechov i zlyhaní. V tomto ohľade dal vynikajúcu radu Pavol, keď napísal: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba, ale aby myslel tak, ako to zodpovedá zdravej mysli.“ ​(Rimanom 12:3) Každý, kto sa drží tejto rady, prejavuje pokoru.

Pokoru prejavujeme aj vtedy, keď ochotne kladieme záujmy iných pred vlastné. Pavol pod inšpiráciou nabádal kresťanov: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ ​(Filipanom 2:3) To bolo v súlade s príkazom, ktorý dal Ježiš svojim nasledovníkom: „Najväčší medzi vami bude vaším služobníkom. Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený, a ktokoľvek sa ponižuje, bude povýšený.“ — Matúš 23:11, 12.

Áno, pokora mysle vedie k vyvýšeniu v Božích očiach. Učeník Jakub zdôraznil túto myšlienku, keď napísal: „Pokorte sa v Jehovových očiach, a on vás vyvýši.“ ​(Jakub 4:10) A kto by nechcel, aby ho Boh vyvýšil?

Nedostatok pokory už spôsobil mnoho nepríjemností a konfliktov medzi skupinami ľudí i medzi jednotlivcami. Na druhej strane, keď sme pokorní, prináša to pozitívne výsledky. Môže nás tešiť vedomie, že máme Božie schválenie. (Micheáš 6:8) Môžeme sa tešiť z pokoja mysle, lebo pokorní ľudia sú často šťastnejší a spokojnejší než pyšní. (Žalm 101:5) Budeme tiež mať lepšie vzťa hy s členmi rodiny, priateľmi, spolupracovníkmi i ďalšími ľuďmi a budeme s nimi lepšie vychádzať. Pokorní ľudia sa vyhýbajú tomu, že by boli k iným nepríjemní a požadovační, čo môže ľahko viesť k hnevu, ochladnutiu vzťahov, prechovávaniu negatívnych pocitov či k roztrpčenosti. — Jakub 3:14–16.

Áno, rozvíjanie si pokory mysle je jedna z kľúčových vecí, keď si chceme udržiavať dobré vzťahy s inými. Môže nám to pomôcť prekonávať problémy v tomto sebeckom, súperivom svete. Apoštol Pavol sa s Božou pomocou dokázal zbaviť arogancie a pýchy, ktorú predtým prejavoval. Podobne aj my konáme múdro, ak nedovolíme, aby nás ovládol akýkoľvek sklon k povýšenectvu, a dávame si pozor, aby sme si nezačali myslieť, že sme lepší ako iní. „Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie,“ varuje Biblia. (Príslovia 16:18) Keď sa budeme držať príkladu a rád Pavla, sami na sebe pocítime, aké múdre je ‚obliecť si pokoru mysle‘. — Kolosanom 3:12.

[Obrázok na strane 4]

Pavol sa dokázal zbaviť arogancie a pýchy

[Obrázok na strane 7]

Pokora mysle nám pomáha udržiavať si dobré vzťahy s inými

[Prameň ilustrácie na strane 5]

Anglo-Australian Observatory/​David Malin Images