Učte svoje deti, aby boli pokojamilovné

Osemročná Nicole, nadšená tým, že ich rodina sa má presťahovať na opačný koniec krajiny, pravidelne informovala svoju blízku priateľku Gabrielle o každom detaile, ktorý s tým súvisel. Jedného dňa Gabrielle zrazu na Nicole vyhŕkla, že ju jej odchod vôbec nezaujíma. Nicole, nahnevaná a hlboko zranená, povedala svojej matke: „Už nikdy nechcem Gabrielle vidieť!“

TAKÉTO „krízy“ medzi deťmi si často vyžadujú zásah rodičov — nielen preto, aby upokojili rozbúrené city dieťaťa, ale aj preto, aby mu ukázali, ako sa k danej záležitosti postaviť. Malé deti prirodzene prejavujú „rysy dieťaťa“ a často si neuvedomujú, ako môžu svojimi slovami či skutkami druhých zraniť. (1. Korinťanom 13:11) Potrebujú si vypestovať vlastnosti, ktoré môžu prispievať k pokojným vzťahom s inými v rodine i všade inde.

Kresťanským rodičom veľmi záleží na tom, aby svoje deti vychovali tak, aby ‚hľadali pokoj a usilovali sa oň‘. (1. Petra 3:11) Ak sa človek naučí vytvárať pokoj, prináša to nesmierne šťastie. A to stojí za všetko úsilie, ktoré je potrebné, ak chceme zvíťaziť nad pocitmi nedôvery, sklamania či podráždenosti. Ako môžete učiť svoje deti, aby boli pokojamilovné?

Rozvíjajte v deťoch túžbu páčiť sa ‚Bohu pokoja‘

Jehova je označený ako „Boh pokoja“ a je opísaný ako ten, kto „dáva pokoj“. (Filipanom 4:9; Rimanom 15:33) Preto múdri rodičia zručne používajú Božie Slovo, Bibliu, aby vo svojich deťoch rozvíjali túžbu páčiť sa Bohu a napodobňovať jeho vlastnosti. Môžete napríklad pomôcť svojim deťom predstaviť si, čo videl v jednom pozoruhodnom videní apoštol Ján — nádhernú smaragdovozelenú dúhu, obklopujúcu Jehovov trón. * (Zjavenie 4:2, 3) Vysvetlite im, že táto dúha predstavuje pokoj, ktorý je všade okolo Jehovu, a že takýmto pokojom Jehova požehná všetkých, ktorí ho poslúchajú.

 Jehova nám tiež poskytuje vedenie prostredníctvom svojho Syna, Ježiša, ktorý je označený ako „Knieža pokoja“. (Izaiáš 9:6, 7) Preto si s deťmi čítajte biblické správy, v ktorých Ježiš dal cenné poučenie, ako sa vyhýbať sporom a hádkam, a rozprávajte sa o tom. (Matúš 26:51–56; Marek 9:33–35) Vysvetlite deťom, prečo sa Pavol, ktorý bol kedysi „nehanebníkom“, zmenil a napísal, že „Pánov otrok... nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný“ a má sa ‚ovládať za zlých okolností‘. (1. Timotejovi 1:13; 2. Timotejovi 2:24) Možno budete príjemne prekvapení, ako na to vaše dieťa zareaguje.

Evan si spomína, že keď mal sedem rokov, raz sa mu v školskom autobuse vysmieval jeden chlapec. „Bol som na toho chlapca taký nahnevaný, že som sa mu chcel pomstiť!“ hovorí. „Potom som si spomenul na to, čo ma doma učili o tých, ktorí sa snažia vyvolávať spory. Vedel som, že Jehova chce, aby som ‚nikomu neodplácal zlé zlým‘ a ‚zachovával pokoj so všetkými ľuďmi‘.“ ​(Rimanom 12:17, 18) Vďaka tomu Evan našiel silu vyriešiť túto napätú situáciu s miernosťou. Chcel sa páčiť Bohu pokoja.

Buďte pokojamilovnými rodičmi

Vládne u vás doma pokojná atmosféra? Ak áno, vaše deti sa o vytváraní pokoja môžu veľa naučiť aj bez toho, aby ste povedali čo len slovo. To, nakoľko úspešní budete v úsilí učiť deti, aby boli pokojamilovné, do veľkej miery závisí od toho, nakoľko vy sami napodobňujete nášho pokojamilovného Boha a tiež Krista. — Rimanom 2:21.

Russ a Cindy sa zo všetkých síl snažia dobre vychovávať svojich dvoch synov a povzbudzujú ich, aby konali láskavým spôsobom, aj keď ich iní provokujú. Cindy hovorí: „To, aký postoj my s Russom prejavujeme voči chlapcom a iným, keď vzniknú ťažkosti, zohráva podstatnú úlohu v tom, ako naši chlapci reagujú, keď vzniknú podobné situácie.“

Dokonca aj vtedy, keď urobíte nejakú chybu, a to sa z času na čas stane každému rodičovi, môžete to využiť ako príležitosť odovzdať deťom cenné poučenie. „Občas nastali situácie, keď sme s Terry, mojou manželkou, zareagovali prehnane a potrestali sme naše tri deti skôr, než sme si zistili všetky fakty,“ priznáva Stephen. „Keď sa to stalo, ospravedlnili sme sa im.“ Terry dodáva: „Povedali sme našim deťom, že aj my máme ešte ďaleko k dokonalosti a že robíme chyby. Cítime, že to prispelo nielen k pokoju v našej rodine, ale že to deťom tiež pomohlo naučiť sa, ako sa usilovať o pokoj.“

Učia sa deti byť pokojamilovnými, keď si všímajú, ako s nimi zaobchádzate? Ježiš radil: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Môžete si byť istí, že láska a náklonnosť, ktorú prejavujete svojim deťom, prinesie dobré výsledky, bez ohľadu na vaše chyby a nedostatky. Vaše deti budú reagovať oveľa ochotnejšie, ak ich usmerňujete s láskou.

Buďte pomalí v hneve

V Prísloviach 19:11 sa píše: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“ Ako môžete  svojim deťom pomôcť, aby sa naučili prejavovať takéto pochopenie? David opisuje jeden praktický prístup, ktorý sa jemu a jeho manželke Mariann osvedčil pri výchove ich syna a dcéry. Hovorí: „Keď sa deti rozčúlia na niekoho, kto povedal alebo urobil niečo, čo ich zranilo, snažíme sa im pomôcť vžiť sa do pocitov toho človeka. Kladieme im také jednoduché otázky ako: ‚Čo ak mal ten človek ťažký deň? Nemohlo to byť tým, že žiarlil? Čo ak niekto zranil jeho?‘“ Mariann dodáva: „To obyčajne deti upokojí a pomôže im, aby neprechovávali negatívne pocity a nedohadovali sa o tom, kto je v práve.“

Takáto výchova môže priniesť úžasné výsledky. Všimnite si, ako Michelle, matka Nicole, o ktorej je zmienka v úvode tohto článku, pomohla svojej dcérke. Nezostala len pri tom, že jej pomohla vyriešiť nedorozumenie s priateľkou Gabrielle; išla hlbšie. „Prečítali sme si s Nicole 14. kapitolu z knihy Uč sa od Veľkého Učiteľa,“ hovorí Michelle. * „Potom som jej vysvetlila, čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, že by sme mali odpustiť ‚až sedemdesiatsedem ráz‘. Pozorne som si Nicole vypočula, keď vyjadrovala svoje pocity, a potom som jej pomohla vcítiť sa do Gabrielliných pocitov — predstaviť si, aký smútok a frustráciu asi pociťuje, keďže jej najlepšia priateľka sa sťahuje tak ďaleko.“ — Matúš 18:21, 22.

Keď Nicole pochopila, čo mohlo byť príčinou Gabrielliných slov, pomohlo jej to prejaviť empatiu a podnietilo ju to, aby Gabrielle zatelefonovala a ospravedlnila sa jej. „Odvtedy,“ hovorí Michelle, „nachádza Nicole radosť v tom, keď sa jej darí prejavovať ohľaduplnosť voči pocitom iných a keď pre nich urobí niečo pekné, aby ich potešila.“ — Filipanom 2:3, 4.

Pomáhajte svojim deťom, aby sa nerozčuľovali nad chybami a nedorozumeniami. Potom môžete zažiť pocit uspokojenia, keď budete vidieť, ako vaše deti prejavujú druhým pravú láskavosť a nežnú náklonnosť. — Rimanom 12:10; 1. Korinťanom 12:25.

Povzbudzujte deti k odpúšťaniu

„Je od [človeka] pekné, ak prejde ponad priestupok,“ píše sa v Prísloviach 19:11. Ježiš aj v tej najbolestnejšej chvíli napodobňoval svojho Otca a prejavil ochotu odpúšťať. (Lukáš 23:34) Vaše deti sa môžu naučiť prejavovať takýto pekný postoj — ochotu odpúšťať —, ak samy pocítia, akú úľavu to prináša, keď im odpúšťate vy.

Zamyslite sa nad príkladom päťročného Willyho. Willy si rád vyfarbuje obrázky so svojou starou mamou. Raz sa stalo, že stará mama zrazu prestala vyfarbovať, ostro Willyho pokarhala a odišla. Willyho to rozrušilo. Jeho otec Sam hovorí: „Willyho stará mama trpí Alzheimerovou chorobou. A tak sme to Willymu vysvetlili takým spôsobom, aby to dokázal pochopiť.“ Po tom, čo Sam svojmu synčekovi pripomenul, že aj jemu samému bolo mnohokrát odpustené a že by mal s inými zaobchádzať rovnako, bol prekvapený jeho reakciou. Sam hovorí: „Viete si predstaviť, čo sme s manželkou cítili, keď sme videli nášho synčeka, ako ide za svojou 80-ročnou starou mamou, ospravedlňujúcim tónom sa jej prihovára a potom ju za ruku vedie späť k stolu?“

 Je naozaj pekné, keď sa deti naučia ‚znášať‘ nedostatky a chyby druhých a odpúšťať im. (Kolosanom 3:13) Uistite svoje dieťa, že pokojná reakcia môže byť účinná dokonca aj vtedy, keď ľudia úmyselne provokujú, lebo „keď má Jehova potešenie v cestách muža, pôsobí, že sú s ním v pokoji i jeho nepriatelia“. — Príslovia 16:7.

Naďalej pomáhajte svojim deťom, aby boli pokojamilovné

Keď rodičia používajú Božie Slovo na poučovanie svojich detí „v pokojných podmienkach“ a ako tí, „ktorí pôsobia pokoj“, sú pre svoje deti skutočným požehnaním. (Jakub 3:18) Takíto rodičia dávajú svojim deťom to, čo potrebujú, aby sa naučili riešiť prípadné konflikty a boli pokojamilovné. To im veľmi pomôže, aby boli šťastné a spokojné po celý život.

Dan a Kathy majú tri dospievajúce deti, ktoré si v duchovnom ohľade počínajú veľmi dobre. „Hoci sme pri ich výchove mali určité ťažkosti, keď boli menšie,“ hovorí Dan, „sme veľmi šťastní, že teraz si počínajú dobre. Dobre vychádzajú s inými a ochotne druhým odpúšťajú, keď hrozí, že niečo naruší pokoj.“ Kathy hovorí: „To je pre nás zvlášť povzbudzujúce, keďže pokoj je súčasťou ovocia Božieho ducha.“ — Galaťanom 5:22, 23.

Vy, kresťanskí rodičia, máte teda dobrý dôvod ‚nevzdávať sa‘ a ‚neochabovať‘ v snahe vychovávať svoje deti tak, aby žili pokojamilovne — a to ani vtedy, ak sa spočiatku javí, že deti robia pokrok veľmi pomaly. Keď sa takto usilujete, môžete si byť istí, že „Boh lásky a pokoja bude s vami“. — Galaťanom 6:9; 2. Korinťanom 13:11.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 20]

POZITÍVNY VPLYV?

V jednej eseji, ktorú vydala nezisková organizácia Media Awareness Network pod názvom „Násilie v zábave v médiách“, sa písalo: „Predstava násilia ako prostriedku na riešenie problémov je vyzdvihovaná prostredníctvom zábavy, v ktorej sa tak záporné postavy, ako aj hrdinovia úplne bežne uchyľujú k násiliu.“ Iba asi 10 percent z televíznych šou, filmov a videoklipov, ktoré boli analyzované, zobrazovalo následky násilia. Väčšinou, ako sa uvádzalo v tejto eseji, „násilie bolo jednoducho predkladané ako ospravedlniteľné, prirodzené a nevyhnutné — ako ten najbežnejší spôsob riešenia problému“.

Považujete za potrebné urobiť určité úpravy, pokiaľ ide o sledovanie televízie vo vašej domácnosti? Nedovoľte, aby zábava predkladaná v médiách zmarila vaše úsilie učiť deti, aby boli pokojamilovné.

[Obrázok na strane 17]

Rozvíjajte vo svojich deťoch túžbu páčiť sa ‚Bohu pokoja‘

[Obrázok na strane 18]

Venujte čas naprávaniu svojich detí, aby rečou ani skutkami nezraňovali iných

[Obrázok na strane 19]

Vaše deti by sa mali učiť ospravedlniť sa a odpúšťať