Staňte sa „plnými nežného súcitu“

NIKDY predtým toľko ľudí tak zúfalo nepotrebovalo súcitnú pomoc ako dnes, keď ich postihuje hlad, choroby, chudoba, trpia následkom zločinnosti, občianskych nepokojov a prírodných katastrof. Súcit je úprimné porozumenie, pochopenie pre utrpenie alebo nešťastie druhého človeka, spolu s túžbou poskytnúť mu úľavu. Ako hrejivé lúče žiarivého slnka môže súcit utešiť skľúčenú dušu, utíšiť bolesť a pozdvihnúť ducha trpiaceho človeka.

Súcit môžeme prejaviť svojimi slovami a skutkami — záujmom o druhých a tým, že sme pri nich, keď nás potrebujú. Prejavy súcitu by sme nemali obmedzovať len na rodinu, priateľov a známych. Môžeme sa rozšíriť a prejavovať súcit aj ľuďom, ktorých vôbec nepoznáme. „Ak milujete tých, ktorí milujú vás, akú odmenu máte?“ povedal Ježiš Kristus v Kázni na vrchu. Tento súcitný človek tiež povedal: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ — Matúš 5:46, 47; 7:12.

Tieto slová — označované aj ako Zlaté pravidlo — si môžete prečítať v Biblii. Mnohí súhlasia s tým, že táto kniha je tým najlepším vodidlom v prejavovaní súcitu. Biblia nám opakovane pripomína, že je našou povinnosťou pomáhať tým, ktorí si z nejakého dôvodu nemôžu pomôcť sami. Biblia predstavuje svojho Autora a nášho Stvoriteľa, Jehovu Boha, ako toho, kto prejavuje súcit v tej najvyššej miere.

Čítame napríklad: „[Boh] vykonáva súd chlapcovi bez otca a vdove a miluje cudzieho usadlíka, takže mu dáva chlieb a plášť.“ ​(5. Mojžišova 10:18) Jehova Boh je opísaný ako ten, kto „vykonáva súd pre podvedených... [a] dáva chlieb hladným“. (Žalm 146:7) V súvislosti so znevýhodnenými prisťahovalcami Jehova vyhlásil: „Cudzí usadlík... sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba.“ — 3. Mojžišova 19:34.

No možno nie vždy je nám prirodzené prejaviť súcit. Kresťanom v Kolosách apoštol Pavol napísal: „Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním podľa obrazu Toho, ktorý ju stvoril. Ako Boží vyvolení,  svätí a milovaní, si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu.“ — Kolosanom 3:9, 10, 12.

Preto ak si človek chce rozvíjať súcitný postoj, vyžaduje si to úsilie. Od kresťanov sa očakáva, že si oblečú „novú osobnosť“, a súcit je jej súčasťou. Pavol žil v neľútostnom svete starovekého Ríma. Svojich spoluveriacich povzbudzoval, aby urobili radikálne zmeny vo svojej osobnosti, aby sa stali empatickejšími, súcitnejšími.

Sila súcitu

Niektorí ľudia sa na tých, ktorí prejavujú súcit, pozerajú ako na slabých alebo zraniteľných. Je takýto pohľad správny?

Vôbec nie! Silou, ktorá sa v skutočnosti skrýva za pravým súcitom, je hlboká láska, ktorej zdrojom je Boh. „Boh je láska“, je zosobnením tejto vlastnosti. (1. Jána 4:16) Jehova je právom nazvaný „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy“. (2. Korinťanom 1:3) Výraz, ktorý je tu preložený ako ‚nežné milosrdenstvo‘, v podstate znamená „ľútosť, súcit voči ľuďom, ktorí majú ťažkosti“. Áno, Jehova je dokonca „láskavý k nevďačným a zlým“. — Lukáš 6:35.

Náš Stvoriteľ očakáva, že aj my budeme prejavovať také príjemné vlastnosti, ako je súcit. V Micheášovi 6:8 čítame: „Povedal ti, ó, pozemský človek, čo je dobré. A čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť?“ V Prísloviach 19:22 čítame: „Žiadúcou vecou pozemského človeka je jeho milujúca láskavosť.“ Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý dokonale odzrkadľoval osobnosť svojho Otca, podobne nabádal svojich nasledovníkov: „Staňte sa milosrdnými, ako je milosrdný váš Otec.“ ​(Lukáš 6:36) V Jeruzalemskej Biblii je toto nabádanie preložené ako: „Buďte súcitní, tak ako je súcitný váš Otec.“

Máme dobrý dôvod byť súcitní, lebo prejavovanie súcitu nám môže priniesť mnoho požehnaní. Často vidíme, aké pravdivé sú slová z Prísloví 11:17: „Muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre.“ Keď prejavíme súcit niekomu, kto to potrebuje, Boh sa na to pozerá tak, akoby sme túto priazeň prejavili jemu. A zaväzuje sa, že za každý prejav súcitu zo strany svojich ctiteľov sa odplatí láskavosťou. Kráľ Šalamún pod inšpiráciou napísal: „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi  a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ ​(Príslovia 19:17) A Pavol napísal: „Viete, že každý, kto robí niečo dobré, dostane to späť od Jehovu.“ — Efezanom 6:8.

Súcit má moc zachovať pokoj a súlad a prispieva k riešeniu konfliktov či nezhôd. Pomáha vyjasniť nedorozumenia a pripravuje cestu odpusteniu. Nedorozumenia môžu vzniknúť preto, že nie vždy dokážeme vyjadriť svoje myšlienky či pocity tak, ako by sme si priali, alebo naše skutky môžu byť nesprávne pochopené. V takej situácii môže súcit pomôcť zachovať pokoj. Je ľahké odpustiť človeku, ktorý je známy tým, že je súcitný. Súcit nám pomáha konať podľa toho, čo Pavol radil kresťanom: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“ — Kolosanom 3:13.

Súcit podnecuje k skutkom

Súcit má tiež moc zmierniť utrpenie. Ako bolo uvedené, súcit odzrkadľuje ducha empatie voči tým, ktorí sú v tiesni, a vedie k tomu, že trpíme spolu s tými, ktorí trpia. Súcit znamená tiež to, že prejavujeme nežný ohľad voči ľuďom v nešťastí a snažíme sa im poskytnúť praktickú pomoc.

Keď kresťania prejavujú súcit, napodobňujú tým Ježiša. Ježiš nikdy nebol natoľko zaneprázdnený, že by nemohol pomôcť iným, či už v telesnom, alebo v duchovnom ohľade. Vždy prejavil súcit a našiel spôsob, ako druhým pomôcť, keď videl, že to potrebujú.

Zamyslime sa nad tým, ako Ježiš reagoval, keď videl zástupy duchovne zbedačených ľudí: „Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera.“ ​(Matúš 9:36) O slove, ktoré je tu preložené ako „bolo mu ich ľúto“, jeden biblický učenec hovorí, že znamená „cit, ktorý človeka pohne až do hĺbky jeho bytia“. Toto slovo bolo v skutočnosti označené za jedno z najsilnejších gréckych slov na vyjadrenie súcitu.

Podobne aj súcitní kresťania pohotovo reagujú na hmotné a duchovné potreby iných. Apoštol Pavol napísal: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu.“ ​(Efezanom 4:32) Napríklad keď sa jedna chudobná kresťanská rodina musela zo zdravotných dôvodov presťahovať do inej oblasti, spoluveriaci na tomto novom mieste im umožnili bývať v jednom dome šesť mesiacov zadarmo. Manžel hovorí: „Každý deň sa prišli pozrieť, ako sa máme, a vďaka ich povzbudzujúcim slovám sme sa cítili naozaj ako doma.“

Praví kresťania sa zaujímajú aj o potreby cudzích ľudí. Ochotne venujú svoj čas, energiu i prostriedky v prospech ľudí, ktorých nepoznajú. Dobrovoľníci spomenutí v predošlom článku, ktorí pomáhali úplne cudzím ľuďom, boli Jehovovi svedkovia.

V kresťanskom zbore vládne atmosféra súcitu a láskavosti. Členovia zboru, motivovaní láskou, sú povzbudzovaní, aby hľadali spôsoby, ako slúžiť iným. Náš záujem a empatiu môžu vzhľadom na rôzne osobné problémy potrebovať siroty a vdovy v zbore. Mohli by sme pomôcť takýmto jednotlivcom, ktorí zápasia s chudobou, nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou, nevyhovujúcim bývaním či s inými osobnými ťažkosťami?

Zamyslime sa nad skúsenosťou istej manželskej dvojice z Grécka. Manžel utrpel mozgovú príhodu. Spolu s jeho manželkou ho vzali do nemocnice stovky kilometrov od domova. No z ich pomarančovníkového sadu bolo treba obrať úrodu, od ktorej závisel ich skromný príjem. Kto to urobí, keď obaja budú v nemocnici? Iniciatívy sa ujal miestny zbor. Členovia zboru obrali a predali pomaranče, a tak táto chudobná dvojica neprišla o zdroj príjmu a nestratila pokoj mysle.

 Súcit možno prejaviť mnohými spôsobmi. Napríklad súcitní kresťania si uvedomujú, že niekedy tou hlavnou vecou, ktorú trpiaci potrebujú, je návšteva láskavého človeka, ktorý si ich so súcitom vypočuje, prejaví empatiu a poskytne útechu z Písiem. — Rimanom 12:15.

Nájdite oázu súcitu

Celosvetový kresťanský zbor je oázou pokoja a útechy, miestom, kde si ľudia prejavujú súcit a láskavosť. Praví kresťania si uvedomujú, že súcit priťahuje, zatiaľ čo bezcitnosť odpudzuje. Preto sa usilujú napodobňovať svojho nebeského Otca a snažia sa prejavovať ‚nežný súcit‘ praktickým spôsobom.

Jehovovi svedkovia vás vrúcne pozývajú, aby ste sa sami presvedčili, aká atmosféra súcitu, lásky a záujmu vládne v ich kresťanskom spoločenstve. Sme si istí, že sa v tomto prostredí budete cítiť príjemne a vítaní. — Rimanom 15:7.

[Obrázok na strane 5]

Pavol kresťanov v Kolosách nabádal, aby si obliekli nežnú náklonnosť súcitu

[Obrázky na strane 7]

Ježiš vždy prejavil súcit a našiel spôsob, ako pomôcť, keď videl, že je to potrebné