Ľudia, ktorí sú „správne naklonení“, prijímajú pravdu

„Všetci, ktorí boli správne naklonení k večnému životu, uverili.“ — SK. 13:48.

1, 2. Ako raní kresťania zareagovali na Ježišovo proroctvo, že dobré posolstvo sa bude zvestovať po celej obývanej zemi?

V BIBLICKEJ knihe Skutky je zaznamenaná správa o tom, ako raní kresťania zareagovali na Ježišovo proroctvo, že dobré posolstvo o Kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi. (Mat. 24:14) Horliví zvestovatelia dali príklad všetkým, ktorí prídu po nich. Vďaka tomu, že Ježišovi učeníci v Jeruzaleme usilovne vydávali svedectvo, prišlo do kresťanského zboru tisíce ľudí vrátane „veľkého zástupu kňazov“. — Sk. 2:41; 4:4; 6:7.

² Prví kresťania pomohli prijať kresťanstvo aj mnohým ďalším ľuďom. Napríklad Filip išiel do Samárie a tam jeho slovám venovali pozornosť zástupy ľudí. (Sk. 8:5–8) Pavol podnikol s viacerými spoločníkmi mnoho ciest a kázal kresťanské posolstvo na Cypre, v niektorých častiach Malej Ázie, v Macedónii, Grécku a Itálii. V mestách, v ktorých kázal, uverilo mnoho Židov i Grékov. (Sk. 14:1; 16:5; 17:4) Títus slúžil na Kréte. (Tít. 1:5) Peter horlivo slúžil v Babylone a v čase, keď napísal prvý list, čo bolo asi v rokoch 62 – 64 n. l., bola činnosť kresťanov už dobre známa v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii i Bitýnii. (1. Petra 1:1; 5:13) Boli to vzrušujúce časy! Kresťania v prvom storočí boli takí horliví, že ich nepriatelia tvrdili, že „prevrátili obývanú zem“. — Sk. 17:6; 28:22.

3. Aké výsledky dnes dosahujú hlásatelia Kráľovstva svojím kázaním a aké pocity to v tebe vyvoláva?

³ Aj v dnešných časoch je kresťanský zbor požehnaný pozoruhodným vzrastom. Nepovzbudzuje ťa, keď čítaš výročnú správu Jehovových svedkov a vidíš, čo sa dosahuje na celom svete? Neteší ťa vedomie, že hlásatelia Kráľovstva viedli v služobnom roku 2007 viac ako šesť miliónov biblických štúdií? Okrem toho z počtu prítomných na minuloročnej Slávnosti na pamiatku smrti Ježiša Krista vidieť, že asi desať miliónov ľudí, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, prejavilo záujem o dobré posolstvo do takej miery, že prišlo na túto dôležitú spomienkovú slávnosť. Z toho vidieť, že ešte stále máme pred sebou veľa práce.

4. Kto prijíma posolstvo o Kráľovstve?

⁴ V prvom storočí prijímali pravdu „všetci, ktorí boli správne naklonení k večnému životu“, a podobne je to aj dnes. (Sk. 13:48) Týchto ľudí priťahuje do organizácie Jehova. (Prečítajte Haggea 2:7.) Aký postoj ku kresťanskej službe si musíme udržiavať, aby sme  mohli ďalej spolupracovať na tomto zhromažďovaní?

Nemaj v službe predsudky

5. Ktorí ľudia majú Jehovovu priazeň?

⁵ Kresťania v prvom storočí chápali, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. (Sk. 10:34, 35) Človek môže mať dobrý vzťah k Jehovovi len vtedy, keď prejavuje vieru v Ježišovu výkupnú obeť. (Ján 3:16, 36) A Jehovovou vôľou je, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. — 1. Tim. 2:3, 4.

6. Čoho sa musia hlásatelia Kráľovstva vyvarovať a prečo?

⁶ Bolo by veľmi nesprávne, keby hlásatelia dobrého posolstva mali voči ľuďom predsudky pre rasu, spoločenské postavenie, výzor, náboženstvo alebo pre niečo iné, v čom sa odlišujú od väčšiny. Pouvažuj chvíľu nad týmito otázkami: Si vďačný za to, že človek, ktorý sa s tebou prvý rozprával o biblických pravdách, nemal voči tebe predsudky? Teda prečo neodovzdať posolstvo, ktoré môže zachrániť život, niekomu, kto by si ho možno vypočul? — Prečítajte Matúša 7:12.

7. Prečo nesmieme súdiť ľudí, ktorým kážeme?

⁷ Sudcom, ktorého dosadil Jehova, je Ježiš, preto nemáme právo nikoho súdiť. A je to správne, lebo — na rozdiel od Ježiša — my môžeme súdiť len podľa „zdania svojich očí“ alebo podľa „toho, čo počujú [naše] uši“, zatiaľ čo Ježiš vie čítať aj skryté myšlienky a úvahy srdca. — Iz. 11:1–5; 2. Tim. 4:1.

8, 9. a) Akým človekom bol Saul, kým sa nestal kresťanom? b) Čo by sme sa mali naučiť z Pavlovej skúsenosti?

⁸ Služobníkmi Jehovu sa stávajú ľudia prakticky z každého prostredia. Dôkazom toho je aj Saul z Tarzu, ktorý sa stal známym ako apoštol Pavol. Farizej Saul bol zarytým nepriateľom kresťanov. Úprimné presvedčenie, že sa mýlia, ho viedlo k tomu, že prenasledoval kresťanský zbor. (Gal. 1:13) Z ľudského hľadiska sa mohlo zdať, že je ten posledný, ktorý by sa mohol stať kresťanom. Napriek tomu Ježiš videl v jeho srdci niečo dobré a vybral si ho, aby ho poveril zvláštnou úlohou. A tak sa zo Saula stal jeden z najaktívnejších a najhorlivejších členov kresťanského zboru v prvom storočí.

⁹ Čo sa zo skúsenosti apoštola Pavla učíme? V obvode možno máme viacero ľudí, ktorí sa javia nepriateľsky zameraní voči nášmu posolstvu. I keď sa môže zdať nepravdepodobné, že by sa niektorý z nich stal pravým kresťanom, nemali by sme sa prestať snažiť viesť s nimi rozhovory. Niekedy nás môžu počúvať dokonca ľudia, od ktorých by sme to nikdy nečakali. Našou úlohou je kázať všetkým „bez prestania“. — Prečítajte Skutky 5:42.

Tí, ktorí kážu „bez prestania“, zažívajú požehnania

10. Prečo by sme sa pri kázaní nemali vyhýbať ľuďom, ktorí vzbudzujú strach? Porozprávaj miestnu skúsenosť.

¹⁰ To, ako človek pôsobí, nás môže viesť k nesprávnemu záveru. Napríklad Ignacio *, ktorý bol v jednej juhoamerickej krajine vo väzení, začal s Jehovovými svedkami študovať Bibliu. Mal násilnícku povahu a ľudia sa ho báli. To využívali spoluväzni, ktorí vyrábali rôzne veci a predávali ich ostatným väzňom. Keď niekto nezaplatil načas, požiadali ho, aby to vybavil. Ako však robil duchovné pokroky a uplatňoval to, čo sa učil, menil sa z násilníka na láskavého človeka. Dnes ho už nikto nežiada, aby vymáhal dlhy. Je rád, že biblické pravdy a Boží duch  zmenili jeho osobnosť. Je tiež vďačný za to, že zvestovatelia, ktorí s ním študovali, boli nestranní.

11. Prečo chodíme za ľuďmi opakovane?

¹¹ Jeden dôvod, prečo stále chodíme aj za ľuďmi, s ktorými sme sa už o dobrom posolstve rozprávali, je ten, že ich okolnosti a postoje sa môžu zmeniť, a niekedy sa naozaj aj zmenia. Od našej poslednej návštevy mohla niektorých postihnúť vážna choroba, mohli prísť o prácu alebo im mohol niekto blízky zomrieť. (Prečítajte Kazateľa 9:11.) Aj udalosti vo svete môžu ľudí priviesť k tomu, aby sa vážne zamysleli nad svojou budúcnosťou. Keď sa stane niečo vážne, môže aj človek, ktorý bol predtým ľahostajný — ba dokonca odporca —, prejaviť o posolstvo záujem. Preto by sme nemali váhať deliť sa o dobré posolstvo s ľuďmi pri každej vhodnej príležitosti.

12. Ako by sme sa mali pozerať na ľudí, ktorým kážeme, a prečo?

¹² Zdá sa, že ľudia všeobecne majú sklon škatuľkovať ľudí a súdiť ich. Ale Jehova sa pozerá na ľudí ako na jednotlivcov. V každom vidí možnosť rozvinúť si dobré vlastnosti. (Prečítajte 1. Samuelovu 16:7.) My by sme sa mali v službe usilovať o to isté. Mnoho skúseností dosvedčuje, že keď máme na ľudí v službe pozitívny pohľad, vedie to k dobrým výsledkom.

13, 14. a) Prečo istá priekopníčka prestala navštevovať ženu, ktorú našla v službe? b) Čo sa učíme z tejto skúsenosti?

¹³ Priekopníčka Sandra slúžila na jednom ostrove v Karibskej oblasti. V službe z domu do domu stretla Ruth, ktorá sa aktívne zúčastňovala na karnevaloch. Dvakrát ju korunovali za kráľovnú karnevalu. O to, čo jej Sandra hovorila, prejavila nezvyčajný záujem, a tak s ňou Sandra zaviedla biblické štúdium. Sandra spomína: „Keď som vošla do jej obývačky, privítala ma veľká fotografia, na ktorej bola ako kráľovná karnevalu. Mylne som predpokladala, že ak je niekto taký populárny a tak obľubuje karnevaly, nemôže mať trvalý záujem o pravdu. A tak som k nej prestala chodiť.“

¹⁴ O nejaký čas Ruth nečakane prišla do sály Kráľovstva a po zhromaždení sa Sandry opýtala: „Prečo ste so mnou prestali študovať?“ Sandra sa jej ospravedlnila a dohodli sa, že budú pokračovať v štúdiu. Ruth veľmi rýchle napredovala, odstránila karnevalové fotografie, zapojila sa do všetkých činností zboru a oddala svoj život Jehovovi. Pochopiteľne, Sandra si neskôr uvedomila, že predtým urobila chybu.

15, 16. a) Čo dosiahla istá zvestovateľka, keď vydávala svedectvo príbuznému? b) Prečo by nám spôsob života našich príbuzných nemal brániť zvestovať im?

¹⁵ Pozitívne výsledky zažili aj mnohí zvestovatelia, ktorí vydávali svedectvo neveriacim  členom rodiny, hoci sa zdalo nepravdepodobné, že by mohli prijať pravdu. Všimnime si napríklad skúsenosť Joyce zo Spojených štátov. Jej švagor bol odmlada každú chvíľu vo väzení. „Ľudia vraveli, že jeho život nestojí za nič,“ hovorí Joyce, „lebo obchodoval s drogami, kradol a robil veľa ďalších zlých vecí. Aj keď sa to zdalo zbytočné, 37 rokov som s ním hovorila o pravde.“ Jej vytrvalé úsilie pomôcť mu bolo odmenené, keď začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a urobil v živote veľké zmeny. Nedávno bol na oblastnom zjazde v Kalifornii vo veku 50 rokov pokrstený. Joyce hovorí: „Plakala som od radosti. Som veľmi šťastná, že som to nevzdala!“

¹⁶ Možno váhaš hovoriť s niektorými príbuznými o biblických pravdách, lebo poznáš ich spôsob života. Ale také uvažovanie nezabránilo Joyce rozprávať sa s jej švagrom. Napokon, ako by mohol niekto vedieť, čo je v srdci druhého človeka? Možno úprimne hľadá pravdu v duchovných otázkach. Teda neober ho o príležitosť nájsť ju. — Prečítajte Príslovia 3:27.

Účinná pomôcka na štúdium Biblie

17, 18. a) Čo vyplýva zo správ z rôznych častí sveta o hodnote knihy Čo učí Biblia? b) Aké dobré skúsenosti si mal s touto knihou ty?

¹⁷ Zo správ z rôznych častí sveta vyplýva, že mnohým úprimným ľuďom sa páči študijná pomôcka Čo učí Biblia? Penni, ktorá slúži ako priekopníčka v Spojených štátoch, zaviedla pomocou tejto publikácie viacero štúdií. Dve z nich boli so staršími ľuďmi, ktorí boli horlivými členmi svojej cirkvi. Penni mala obavy, ako budú reagovať na biblické pravdy predložené v knihe Čo učí Biblia? Ale teraz píše: „Vďaka tomu, že informácie sú v nej predložené jasne, logicky a stručne, to, čo sa učili, ľahko prijali ako pravdu. A neprišlo ani k prudkým výmenám názorov.“

¹⁸ Pat z Británie začala študovať Bibliu s jednou utečenkou z Ázie. Žena musela utiecť zo svojej domoviny, lebo vzbúrenci jej odvliekli manžela a synov. Už ich nikdy nevidela. A jej samej sa vojaci vyhrážali zabitím, podpálili jej dom a viacerí ju znásilnili. Po tom všetkom už nemala chuť žiť a viackrát uvažovala o samovražde. Ale pri štúdiu Biblie nadobudla nádej. „Jednoduché vysvetlenia a prirovnania v knihe Čo učí Biblia? na ňu veľmi zapôsobili,“ píše Pat. Rýchlo napredovala, stala sa nepokrstenou zvestovateľkou a vyjadrila túžbu dať sa na najbližšom zjazde pokrstiť. Pomáhať úprimným ľuďom porozumieť nádeji z Písma a ceniť si ju, je niečo, čo nám prináša obrovskú radosť!

 ‚Nevzdávajme sa v konaní toho, čo je znamenité‘

19. Prečo je také naliehavé kázať?

¹⁹ Každým uplynutým dňom je úloha kázať a robiť učeníkov naliehavejšia. Na našu službu každý rok priaznivo reaguje tisíce ľudí. Lenže „Jehovov veľký deň je blízko“, čo znamená, že ľudia, ktorí zostávajú v duchovnej tme, „sa potácajú na zabíjanie“. — Sof. 1:14; Prísl. 24:11.

20. Čo by mal byť každý z nás odhodlaný robiť?

²⁰ Takým ľuďom ešte stále môžeme pomôcť. Ale aby sme to mohli robiť, musíme napodobňovať kresťanov žijúcich v prvom storočí, ktorí „bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi“. (Sk. 5:42) Napodobňuj ich príklad tým, že budeš vytrvalý napriek nepriaznivým okolnostiam, že budeš venovať pozornosť svojmu ‚umeniu vyučovať‘ a že budeš kázať všetkým bez predsudkov. „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité“, lebo ak vytrváme, zožneme vďaka Božiemu schváleniu bohaté požehnania. — 2. Tim. 4:2; prečítajte Galaťanom 6:9.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Akí ľudia prijímajú dobré posolstvo?

• Prečo nesmieme mať predsudky voči ľuďom, ktorým kážeme?

• Aké výsledky sa dosahujú knihou Čo učí Biblia?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 13]

Dobré posolstvo o Kráľovstve prijímajú tisíce úprimných ľudí

[Obrázky na strane 15]

Čo sa učíme z toho, aké zmeny urobil apoštol Pavol?

[Obrázok na strane 16]

Hlásatelia dobrého posolstva nemajú voči ľuďom predsudky