Hlavné myšlienky z knihy Matúš
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Matúš
PRVÝM, kto napísal vzrušujúcu správu o Ježišovom živote a službe, bol Matúš — blízky spoločník Ježiša Krista a bývalý vyberač daní. Matúšovo evanjelium, ktoré bolo pôvodne napísané v hebrejčine a neskôr preložené do gréčtiny, bolo dokončené asi v roku 41 n. l. a slúži ako akési premostenie medzi Hebrejskými Písmami a Kresťanskými gréckymi Písmami.
Toto významné, podnetné evanjelium, ktoré bolo zjavne napísané hlavne pre Židov, predstavuje Ježiša ako sľúbeného Mesiáša, Božieho Syna. Keď budeme venovať sústredenú pozornosť posolstvu tohto evanjelia, posilní to našu vieru v pravého Boha, v jeho Syna i v jeho sľuby. — Hebr. 4:12.
„NEBESKÉ KRÁĽOVSTVO SA PRIBLÍŽILO“
Matúš vyzdvihuje tému Kráľovstva a Ježišovo učenie, hoci to znamená, že nepredkladá udalosti vždy v prísne chronologickom slede. Napríklad Kázeň na vrchu je v jeho knihe opísaná pomerne skoro, hoci v skutočnosti ju Ježiš predniesol až asi v polovici svojej služby.
Počas svojej služby v Galilei Ježiš robí zázraky, dáva svojim dvanástim apoštolom pokyny do služby, odsudzuje farizejov a rozpráva podobenstvá o Kráľovstve. Potom odchádza z Galiley a prichádza „na hranice Judey na druhej strane Jordána“. (Mat. 19:1) Cestou svojim učeníkom hovorí: ‚Ideme hore do Jeruzalema a Syn človeka bude odsúdený na smrť a na tretí deň bude vzkriesený.‘ — Mat. 20:18, 19.
Odpovede na biblické otázky:
3:16 — V akom zmysle ‚sa otvorili nebesia‘, keď bol Ježiš pokrstený? Zdá sa, že toto vyjadrenie sa vzťahuje na to, že Ježiš sa rozpamätal na svoju predľudskú existenciu v nebesiach.
5:21, 22 — Je vážnejším priestupkom, keď človek prejaví hnev, než keď ho prechováva? Ježiš varoval, že človek, ktorý prechováva hnev proti svojmu bratovi, sa dopúšťa vážneho hriechu. No ak niekto dá hnev najavo vyjadrením opovrhnutia, je to ešte vážnejšie a taký človek musí rátať s tým, že sa bude zodpovedať pred vyšším súdom než pred nejakým miestnym súdom.
5:48 — Je naozaj možné, aby sme boli „dokonalí, ako je dokonalý [náš] nebeský Otec“? Áno, je to možné, v relatívnom zmysle. Ježiš tu hovoril o láske a svojim poslucháčom povedal, aby napodobňovali Boha a boli dokonalí alebo úplní vo svojej láske. (Mat. 5:43–47) Ako to mohli dosiahnuť? Tak, že budú milovať aj svojich nepriateľov.
7:16 — Aké ‚ovocie‘ je znakom pravého náboženstva? Nejde len o naše správanie. K tomuto ovociu patrí aj to, čomu veríme — učenie, ktorého sa držíme.
10:34–38 — Malo by sa biblické posolstvo považovať za príčinu rozdelenia v rodine? Vôbec nie. Takéto rozdelenie skôr spôsobuje postoj, ktorý zaujímajú neveriaci členovia rodiny. Ak sa rozhodnú odmietnuť kresťanské učenie alebo odporovať mu, spôsobia tým v rodine rozdelenie. — Luk. 12:51–53.
11:2–6 — Prečo sa Ján pýtal, či je Ježiš „ten Prichádzajúci“, keď už predtým počul, ako Boží hlas uznal Ježiša, takže vedel, že on je Mesiáš? Ján sa na to možno pýtal preto, lebo chcel, aby mu to potvrdil Ježiš osobne. No okrem toho Ján chcel vedieť, či sa objaví ešte niekto iný, kto príde v kráľovskej moci a naplní všetky nádeje Židov. Z Ježišovej odpovede bolo jasné, že po ňom už nepríde nikto ďalší, žiaden jeho nástupca.
19:28 — Čo predstavuje „dvanásť kmeňov Izraela“, ktoré budú súdené? Týchto dvanásť kmeňov nepredstavuje dvanásť kmeňov duchovného Izraela. (Gal. 6:16; Zjav. 7:4–8) Apoštoli, ktorým Ježiš adresoval svoje slová, sa mali stať súčasťou duchovného Izraela, nie sudcami jeho členov. Ježiš ‚s nimi urobil zmluvu o kráľovstve‘ a mali sa stať ‚kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu‘. (Luk. 22:28–30; Zjav. 5:10) Tí, ktorí tvoria duchovný Izrael, majú „súdiť svet“. (1. Kor. 6:2) Preto „dvanásť kmeňov Izraela“, ktoré budú súdiť tí na nebeských trónoch, zjavne predstavuje svet ľudstva, ktorý nepatrí do tejto kráľovskej, kňazskej triedy, ako to bolo zobrazené dvanástimi nekňazskými kmeňmi v Deň zmierenia. — 3. Mojž., 16. kap.
Poučenie pre nás:
4:1–10 Táto správa nás učí, že Satan je skutočná osoba a nie symbolické označenie zla. Satan používa „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“, aby nás pokúšal. No ak uplatňujeme biblické zásady, pomôže nám to, aby sme zostali verní Bohu. — 1. Jána 2:16.
5:1–7:29 Uvedomuj si svoje duchovné potreby. Buď človekom, ktorý pôsobí pokoj. Zavrhni nemravné myšlienky. Dodržuj slovo. Keď sa modlíš, zameriavaj sa viac na duchovné veci ako na hmotné záujmy. Buď bohatý voči Bohu. Hľadaj najprv Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť. Nebuď voči druhým kritický. Konaj Božiu vôľu. Koľko praktického poučenia nachádzame v Kázni na vrchu!
9:37, 38 Keď prosíme Pána, aby „vyslal robotníkov do svojej žatvy“, mali by sme konať v súlade so svojou prosbou a horlivo sa zapájať do diela robenia učeníkov. — Mat. 28:19, 20.
10:32, 33 Nikdy by sme sa nemali báť hovoriť o svojej viere.
13:51, 52 Keď človek pochopí zmysel právd o Kráľovstve, prináša to so sebou zodpovednosť učiť ďalších a deliť sa s nimi o tieto poklady.
14:12, 13, 23 Chvíle samoty sú dôležité, keď sa chceme venovať zmysluplnému rozjímaniu. — Mar. 6:46; Luk. 6:12.
17:20 Potrebujeme vieru, aby sme dokázali prekonávať prekážky podobné vrchom, ktoré bránia nášmu duchovnému pokroku, a tiež aby sme sa dokázali vyrovnávať s ťažkosťami. Nemali by sme zanedbávať budovanie a posilňovanie svojej viery v Jehovu a jeho sľuby. — Mar. 11:23; Luk. 17:6.
18:1–4; 20:20–28 Ľudská nedokonalosť a náboženské prostredie, v ktorom sa kládol dôraz na postavenie, spôsobilo, že Ježišovi učeníci sa príliš zaujímali o vlastnú dôležitosť. Mali by sme si rozvíjať pokoru, dávať si pozor na hriešne sklony a zachovávať si správny pohľad na výsady a zodpovednosti.
„SYN ČLOVEKA MÁ BYŤ VYDANÝ“
Ježiš, „idúci na oslovi“, prichádza 9. nisana 33 n. l. do Jeruzalema. (Mat. 21:5) Nasledujúci deň prichádza do chrámu a očisťuje ho. Potom 11. nisana vyučuje v chráme, odsudzuje znalcov Písma a farizejov a nato svojim učeníkom opisuje, čo bude „znamením [jeho] prítomnosti a záveru systému vecí“. (Mat. 24:3) Na druhý deň im hovorí: „Viete, že o dva dni nastane pesach a Syn človeka má byť vydaný, aby bol pribitý na kôl.“ — Mat. 26:1, 2.
Je 14. nisana. Ježiš zavádza Slávnosť na pamiatku svojej smrti, potom je zradený, zatknutý, súdený a povesený na kôl. Na tretí deň je vzkriesený z mŕtvych. Predtým ako vystúpi do neba, dáva svojim nasledovníkom príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ — Mat. 28:19.
Odpovede na biblické otázky:
22:3, 4, 9 — Kedy sú predkladané tri pozvania na svadobnú hostinu? Prvé pozvanie s cieľom zhromaždiť triedu nevesty bolo predložené, keď v roku 29 n. l. Ježiš so svojimi nasledovníkmi začal zvestovateľskú činnosť, a pokračovalo až do roku 33 n. l. Druhé pozvanie bolo predkladané od času, keď bol vyliaty svätý duch na Letnice 33 n. l., až do roku 36 n. l. Obe tieto pozvania boli určené iba Židom, židovským prozelytom a Samaritánom. No tretie pozvanie bolo predložené ľuďom z ciest mimo mesta, to znamená neobrezaným pohanom. Toto pozývanie sa začalo v roku 36 n. l., keď sa na kresťanstvo obrátil rímsky dôstojník Kornélius, a pokračuje až do dnešných dní.
23:15 — Prečo bol prozelyta, čiže konvertita, ktorého urobili farizeji, „hodným gehenny dvakrát viac“ ako samotní farizeji? Niektorí z tých, ktorí sa stali prozelytmi farizejov, možno predtým žili ako veľkí hriešnici. No keď prijali extrémne názory farizejov, stali sa ešte horšími, ako boli predtým, a možno zachádzali do ešte väčších extrémov než ich učitelia, ktorých Ježiš odsúdil. Preto boli v porovnaní so židovskými farizejmi dvakrát viac ‚hodní gehenny‘.
27:3–5 — Čo vyvolalo Judášove výčitky svedomia? Nič nenaznačuje, žeby Judášove výčitky svedomia boli znakom pravého pokánia. Namiesto toho, aby prosil o odpustenie Boha, vyznal svoje nesprávne konanie pred hlavnými kňazmi a staršími mužmi. Keďže Judáš spáchal „hriech, ktorý spôsobuje smrť“, bolo namieste, že mal pocity viny a zúfalstva. (1. Jána 5:16) Výčitky svedomia v ňom vyvolalo vedomie, že už nemá žiadnu nádej.
Poučenie pre nás:
21:28–31 Pre Jehovu je dôležité to, či konáme jeho vôľu. Preto by sme sa napríklad mali horlivo zapájať do diela hlásania Kráľovstva a robenia učeníkov. — Mat. 24:14; 28:19, 20.
22:37–39 Ako stručne a výstižne dve najväčšie prikázania zhŕňajú, čo Boh vyžaduje od svojich ctiteľov!
[Obrázok na strane 31]
Zúčastňuješ sa horlivo na diele žatvy?
[Prameň ilustrácie]
© 2003 BiblePlaces.com
[Obrázok na strane 31]
Matúš vyzdvihuje tému Kráľovstva