Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi“

„Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi“

„Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi“

„Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi, aby si ju vykonal.“ — KOL. 4:17.

1, 2. Akú zodpovednosť majú kresťania voči ľuďom?

VOČI ľuďom v našom okolí máme veľkú zodpovednosť. Rozhodnutia, ktoré dnes robia, budú pre nich vo „veľkom súžení“ znamenať život alebo smrť. (Zjav. 7:14) Inšpirovaný pisateľ knihy Príslovia povedal: „Oslobodzuj tých, ktorí sú odvádzaní na smrť; a kiež by si zadržal tých, ktorí sa potácajú na zabíjanie.“ To sú skutočne silné slová! Máme zodpovednosť upozorňovať ľudí na rozhodnutie, ktoré musia urobiť. Keby sme to nerobili, mohli by sme mať vinu krvi. Túto myšlienku ešte viac zdôrazňujú ďalšie slová tejto pasáže: „Keby si snáď povedal: ‚Hľa, nevedeli sme o tom,‘ či ten, ktorý posudzuje srdcia, to nerozpozná, a ten, ktorý pozoruje tvoju dušu, sa to nedozvie a nesplatí určite pozemskému človeku podľa jeho konania?“ Je zrejmé, že Jehovovi služobníci nemôžu povedať, že ‚nevedia‘ o nebezpečenstve, ktoré ľuďom hrozí. — Prísl. 24:11, 12.

Jehova si cení život. Nabáda svojich služobníkov, aby sa všemožne usilovali pomôcť pri záchrane čo najväčšieho počtu ľudí. Každý Boží služobník musí z Božieho Slova oznamovať posolstvo, ktoré môže ľuďom zachrániť život. Máme podobnú úlohu ako strážca, ktorý varuje ľudí pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Nechceme, aby na našu hlavu prišla krv ľudí, ktorým hrozí smrť. (Ezech. 33:1–7) Preto je nesmierne dôležité, aby sme vytrvávali v úsilí ‚zvestovať slovo‘. — Prečítajte 2. Timotejovi 4:1, 2, 5.

3. O čom sa bude hovoriť v tomto a ďalších dvoch článkoch?

V tomto článku sa píše o tom, ako môžeš prekonať prekážky v službe, ktorá vedie k záchrane života, a ako môžeš pomôcť väčšiemu počtu ľudí. V nasledujúcom článku sa bude písať o tom, ako si môžeš rozvíjať umenie vyučovať životne dôležité pravdy. Tretí článok hovorí o povzbudzujúcich výsledkoch, ktoré dosahujú hlásatelia Kráľovstva na celom svete. Ale skôr ako sa budeme venovať týmto témam, bude dobré pripomenúť si, prečo sú časy, v ktorých žijeme, také ťažké.

Prečo mnohým chýba nádej

4, 5. Čo ľudia zažívajú a ako na to mnohí reagujú?

Z udalostí vo svete vidieť, že žijeme v ‚závere systému vecí‘ a že jeho koniec je veľmi blízko. Ľudstvo zažíva smutné udalosti a pomery, o ktorých Ježiš a jeho učeníci hovorili, že budú typické pre ‚posledné dni‘. Sužujú ho ‚tiesnivé bolesti‘ vrátane vojen, nedostatku potravín, zemetrasení a ďalších nešťastí. Všade vládne nezákonnosť, sebectvo a bezbožnosť. Ba aj pre ľudí, ktorí sa usilujú žiť v súlade s biblickými normami, sú to ‚kritické časy, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘. — Mat. 24:3, 6–8, 12; 2. Tim. 3:1–5.

Väčšina ľudí si však neuvedomuje skutočný význam udalostí vo svete. Mnohí si preto robia veľké starosti o bezpečnosť seba a svojej rodiny. A mnohí ďalší sú zdrvení smrťou niekoho blízkeho alebo iným osobným nešťastím. Títo ľudia nevedia presne, prečo sa dejú také veci a kde hľadať riešenie. Nemajú nijakú nádej. — Ef. 2:12.

6. Prečo „Veľký Babylon“ nedokázal pomôcť svojim členom?

6 „Veľký Babylon“, celosvetová ríša falošného náboženstva, nepriniesol ľudstvu skutočnú útechu. Naopak, „vínom [svojho] smilstva“ spôsobil, že mnoho ľudí tápe v duchovnej tme. Navyše falošné náboženstvo svojou prostitúciou zvádzalo a ovládalo ‚kráľov zeme‘. Falošnými náukami a špiritistickými praktikami udržiavalo masy v pasívnej podriadenosti politickým vládam. Tak nadobudlo moc a vplyv, ale pritom úplne zavrhlo náboženskú pravdu. — Zjav. 17:1, 2, 5; 18:23.

7. Čo čaká väčšinu ľudí, ale ako možno niektorým pomôcť?

Ježiš učil, že väčšina ľudí ide po širokej ceste vedúcej do zničenia. (Mat. 7:13, 14) Niektorí ľudia sú na tejto ceste preto, lebo vedome zavrhli, čo učí Biblia, ale mnohí boli podvedení alebo držaní v nevedomosti o tom, čo od nich Jehova v skutočnosti očakáva. Niektorí by možno zmenili spôsob života, keby na to dostali jasné biblické dôvody. Ale ľudia, ktorí zostanú vo Veľkom Babylone a ďalej odmietajú biblické normy, nebudú vo „veľkom súžení“ zachránení. — Zjav. 7:14.

Zvestuj „bez prestania“

8, 9. Ako zareagovali kresťania žijúci v prvom storočí, keď sa stretli s odporom, a prečo?

Ježiš povedal, že jeho učeníci budú kázať dobré posolstvo o Kráľovstve a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20) Preto sa praví kresťania vždy pozerali na kázanie ako na otázku vernosti Bohu a ako na základnú požiadavku, ktorú musia spĺňať a ktorá vyplýva z ich viery. Preto Ježišovi raní nasledovníci vytrvávali aj napriek odporu. Spoliehali sa na silu od Jehovu a modlili sa, aby dokázali ďalej hovoriť jeho „slovo s celou smelosťou“. Jehova vypočul ich modlitby tak, že ich naplnil svätým duchom a oni smelo hovorili Božie slovo. — Sk. 4:18, 29, 31.

Zoslablo odhodlanie Ježišových nasledovníkov kázať dobré posolstvo, keď sa odporcovia uchýlili k násiliu? Vôbec nie. „Bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi.“ A robili to napriek tomu, že ich židovskí vodcovia, ktorí boli podráždení ich kázaním, zatkli, vyhrážali sa im a zbičovali ich. Ježišovi nasledovníci jasne chápali, že ‚ako vládcu musia viac poslúchať Boha ako ľudí‘. — Sk. 5:28, 29, 40–42.

10. S akými ťažkosťami sa dnes stretávajú kresťania a k čomu môže viesť ich znamenité správanie?

10 Väčšina dnešných Božích služobníkov nemusí za zvestovateľskú činnosť znášať bitie ani väznenie. Ale všetci praví kresťania sú vystavení nejakým skúškam. Napríklad tvoje biblicky školené svedomie ťa možno vedie k tomu, že zaujmeš postoj, ktorý nie je populárny, alebo že sa správaš inak ako väčšina. Ak sa rozhoduješ na základe Biblie, kolegovia, spolužiaci a susedia ťa možno budú považovať za čudáka. No ich negatívna reakcia ťa nesmie zastrašiť. Svet leží v duchovnej tme, ale kresťania musia ‚žiariť ako zdroje svetla‘. (Fil. 2:15) Tvoje znamenité skutky možno uvidia a ocenia aj niektorí úprimní ľudia a budú za ne oslavovať Jehovu. — Prečítajte Matúša 5:16.

11. a) Ako niektorí reagujú na kázanie dobrého posolstva? b) S akým odporom sa stretol apoštol Pavol a ako sa k nemu postavil?

11 Na to, aby sme dokázali vytrvávať v kázaní posolstva o Kráľovstve, potrebujeme odvahu. Niektorí ľudia, možno dokonca príbuzní, sa ti azda vysmievajú alebo inak sa snažia odradiť ťa od služby. (Mat. 10:36) Apoštola Pavla viackrát zbili za to, že verne konal svoju službu. Všimni si, ako na taký odpor zareagoval: „Potom, keď sme najprv trpeli, a... hanebne s nami zaobchádzali,“ napísal, „pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.“ ​(1. Tes. 2:2) Iste preňho nebolo ľahké ďalej kázať po tom, čo ho chytili, vyzliekli, zbili prútmi a zavreli do väzenia. (Sk. 16:19–24) Čo mu dalo odvahu pokračovať? Neuhasiteľná túžba kázať, tak ako mu to prikázal Boh. — 1. Kor. 9:16.

12, 13. S akými ťažkosťami sa niektorí stretávajú a čo v takej situácii robia?

12 Udržať si horlivosť môže byť náročné aj vtedy, keď je v našich obvodoch málo ľudí doma alebo v nich o naše posolstvo málokto prejavuje záujem. Čo môžeme robiť v takých situáciách? Azda budeme musieť pozbierať ešte viac odvahy a využívať na vydanie svedectva akékoľvek iné príležitosti. Možno si tiež budeme musieť upraviť rozvrh alebo sa v službe sústrediť na miesta, kde stretneme viac ľudí. — Porovnaj Jána 4:7–15; Skutky 16:13; 17:17.

13 Ďalší zvestovatelia bojujú s ťažkosťami, ktoré prichádzajú s vekom alebo vyplývajú z chorôb, a tie môžu obmedzovať ich účasť na zvestovaní. Ak je to tak aj v tvojom prípade, nestrácaj radosť. Jehova dobre pozná tvoje obmedzenia a cení si, keď robíš všetko, čo môžeš. (Prečítajte 2. Korinťanom 8:12.) Nech už sú prekážky, s ktorými sa stretávaš, akékoľvek, či je to odpor, ľahostajnosť, alebo choroby, deľ sa o dobré posolstvo v takej miere, v akej ti to okolnosti umožňujú. — Prísl. 3:27; Mar. 12:41–44.

‚Stále bdej nad svojou službou‘

14. Aký príklad dal apoštol Pavol spolukresťanom a akú radu dal?

14 Apoštol Pavol bral službu veľmi vážne a spoluveriacich povzbudzoval, aby sa k nej stavali rovnako. (Sk. 20:20, 21; 1. Kor. 11:1) Jedným kresťanom, ktorého Pavol menovite povzbudil, bol Archippus. V liste Kolosanom napísal: „Povedzte tiež Archippovi: ‚Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi, aby si ju vykonal.‘“ ​(Kol. 4:17) Nevieme, kto bol Archippus a aké mal okolnosti, ale zjavne prijal úlohu kázať. Ak si aj ty oddaným kresťanom, aj ty si prijal službu. Bdieš nad ňou stále, aby si ju vykonal?

15. Čo dáva kresťan najavo, keď sa oddáva Bohu, a k akým otázkam to vedie?

15 Pred krstom sme v úprimnej modlitbe oddali svoj život Jehovovi. To znamená, že sme boli odhodlaní konať jeho vôľu. Bolo by dobré, keby sme si teraz položili otázku: ‚Je konanie Božej vôle naozaj tou najdôležitejšou vecou v mojom živote?‘ Jehova od nás očakáva, že si budeme plniť určité povinnosti, napríklad že sa budeme starať o rodinu. (1. Tim. 5:8) Ale ako využívame zvyšný čas a energiu? Aké sú naše priority? — Prečítajte 2. Korinťanom 5:14, 15.

16, 17. O akých možnostiach môžu uvažovať kresťania, ktorí sú mladí alebo majú pomerne málo povinností?

16 Si mladý pokrstený kresťan, ktorý skončil strednú školu alebo ju zakrátko skončí? Pravdepodobne ešte nenesieš veľkú zodpovednosť v rodine. Ako teda plánuješ využiť svoj život? Aké rozhodnutia ti najviac umožnia plniť sľub, že budeš konať Jehovovu vôľu? Mnohí si zariadili veci tak, aby mohli slúžiť ako priekopníci, a pociťujú z toho veľkú radosť a uspokojenie. — Žalm 110:3; Kaz. 12:1.

17 Možno si už plnoletý, pracuješ na plný úväzok a okrem starostlivosti o seba máš málo ďalších povinností. Určite máš radosť z toho, že sa zapájaš do činnosti zboru v takej miere, v akej ti to čas dovoľuje. Nechcel by si zažívať ešte väčšiu radosť? Neuvažoval si o možnosti zvýšiť účasť na službe? (Žalm 34:8; Prísl. 10:22) Na niektorých miestach treba ešte vykonať veľa práce, aby si mohol každý vypočuť životodarné posolstvo o Kráľovstve. Nemohol by si si v živote upraviť záležitosti tak, aby si mohol slúžiť na mieste, kde je potrebných viac hlásateľov Kráľovstva? — Prečítajte 1. Timotejovi 6:6–8.

18. Aké úpravy urobili istí manželia a k čomu to viedlo?

18 Zamysli sa nad príkladom Kevina a Eleny zo Spojených štátov. * Tam, kde žili, je bežné, že si mladomanželia kúpia dom, a tak si ho kúpili aj oni. Obaja pracovali na plný úväzok a nemuseli sa príliš obmedzovať v tom, čo si môžu dovoliť. Ale popri práci a starostlivosti o dom mali len veľmi málo času na zvestovateľskú službu. Uvedomovali si, že skoro všetok čas a energiu venujú práci a domácnosti. Ale keď si všimli, ako jednoducho žijú istí šťastní manželia, ktorí sú priekopníkmi, rozhodli sa sústrediť v živote na niečo iné. V modlitbách prosili Jehovu, aby ich viedol pri rozhodovaní. Potom predali dom a presťahovali sa do bytu. Elena začala pracovať na skrátený úväzok a stala sa priekopníčkou. Jej skúsenosti tak povzbudili Kevina, že aj on prestal pracovať na plný úväzok a začal slúžiť ako priekopník. O nejaký čas sa presťahovali do jednej juhoamerickej krajiny, lebo chceli slúžiť tam, kde je potrebných viac hlásateľov Kráľovstva. „Vždy sme mali šťastné manželstvo,“ hovorí Kevin, „ale keď sme sa obaja zamerali na duchovné ciele, naše šťastie sa ešte zväčšilo.“ — Prečítajte Matúša 6:19–22.

19, 20. Prečo je kázanie dobrého posolstva tou najdôležitejšou činnosťou, aká sa dnes vykonáva?

19 Kázanie dobrého posolstva je najdôležitejšia činnosť, aká sa dnes na zemi vykonáva. (Zjav. 14:6, 7) Prispieva k posväteniu Jehovovho mena. (Mat. 6:9) Každý rok prijmú posolstvo z Biblie mnohé tisíce ľudí. Tým si zlepšia život a môže to viesť k ich záchrane. Ale „ako počujú, ak nebude nikto zvestovať?“ opýtal sa apoštol Pavol. (Rim. 10:14, 15) Naozaj, bez toho by nemohli počuť. Teda nemali by sme byť odhodlaní robiť všetko preto, aby sme úplne vykonali svoju službu?

20 Pomôcť ľuďom pochopiť, aké závažné sú tieto kritické časy a aké následky budú mať ich rozhodnutia, môžeme aj tým, že skvalitníme svoju schopnosť vyučovať. Tomu, ako to môžeme robiť, sa bude venovať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

^ 18. ods. Mená boli zmenené.

Ako by si odpovedal?

• Akú zodpovednosť majú kresťania voči ľuďom?

• Ako by sme mali prekonávať prekážky, ktoré nám bránia v kázaní?

• Ako môžeme úplne vykonať službu, ktorú sme prijali?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 5]

Kázať, keď zažívame odpor, si vyžaduje odvahu

[Obrázok na strane 7]

Ako môžeš rozšíriť svoju službu, keď nachádzaš doma málo ľudí?