Choď po Jehovových cestách

„Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto chodí po jeho cestách.“ — ŽALM 128:1.

1, 2. Prečo si môžeme byť istí, že je možné byť šťastný?

KAŽDÝ túži po šťastí. Ale určite budeš súhlasiť s tým, že túžiť po ňom alebo aj usilovať sa oň ešte neznamená aj zažívať ho.

² Biblia nás však uisťuje, že šťastie je možné dosiahnuť. „Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto chodí po jeho cestách,“ píše sa v Žalme 128:1. Šťastní môžeme byť, ak uctievame Boha a chodíme po jeho cestách tým, že konáme jeho vôľu. Ako sa to prejaví na našom správaní a vlastnostiach?

Dokáž, že si hodný dôvery

3. Ako súvisí dôveryhodnosť s našou oddanosťou Bohu?

³ Ľudia, ktorí sa boja Jehovu, sú dôveryhodní rovnako ako on. Jehova splnil každý sľub, ktorý dal starovekému Izraelu. (1. Kráľ. 8:56) Najvýznamnejší sľub, aký sme kedy dali, je sľub oddanosti Bohu a pri jeho plnení nám pomôže úprimná modlitba. Môžeme sa modliť tak ako žalmista Dávid: „Ty sám, ó, Bože, si počúval moje slávnostné sľuby... Chcem navždy hrať melódie tvojmu menu, aby som plnil svoje slávnostné sľuby deň čo deň.“ ​(Žalm 61:5, 8; Kaz. 5:4–6) Ak chceme byť Božími priateľmi, musíme byť hodní dôvery. — Žalm 15:1, 4.

4. Ako sa Jefta s dcérou pozerali na sľub daný Jehovovi?

⁴ Za čias izraelských sudcov Jefta sľúbil Jehovovi, že ak mu dá víťazstvo nad Ammónčanmi, obetuje mu ako „zápalnú obeť“ toho, kto mu prvý vyjde v ústrety pri návrate z boja. V ústrety mu vyšla dcéra — jeho jediné dieťa. Jefta i jeho slobodná dcéra s vierou v Jehovu  tento sľub splnili. Jeftova dcéra zostala dobrovoľne slobodná a s radosťou prijala výsadu slúžiť v Jehovovom svätostánku napriek tomu, že v Izraeli sa na manželstvo a rodenie detí kládol veľký dôraz. — Sud. 11:28–40.

5. Ako Anna dokázala, že je dôveryhodná?

⁵ Aj bohabojná Anna bola dôveryhodná. Žila s manželom Elkánom a jeho druhou manželkou Peninnou v hornatom kraji Efraim. Peninna porodila šesť detí a posmievala sa neplodnej Anne, a to zvlášť v čase, keď celá rodina išla do svätostánku. Pri jednej takej príležitosti Anna sľúbila Jehovovi, že ak porodí syna, dá mu ho. Zakrátko otehotnela a neskôr porodila syna, ktorý dostal meno Samuel. Keď ho odstavila, priviedla ho Jehovovi do Šíla a požičala mu ho „na všetky dni jeho života“. (1. Sam. 1:11) Tak splnila svoj sľub, hoci nevedela, že bude mať aj ďalšie deti. — 1. Sam. 2:20, 21.

6. Ako prejavil dôveryhodnosť Tychikus?

⁶ V prvom storočí patril k dôveryhodným mužom a ‚verným služobníkom‘ Tychikus. (Kol. 4:7) S apoštolom Pavlom cestoval z Grécka cez Macedóniu do Malej Ázie a možno aj do Jeruzalema. (Sk. 20:2–4) Možno práve on bol tým ‚bratom‘, ktorý pomáhal Títovi doručiť dar judským bratom v núdzi. (2. Kor. 8:18, 19; 12:18) Počas prvého uväznenia v Ríme poslal Pavol dôveryhodného vyslanca Tychika, aby odniesol listy do Efezu a do Kolos. (Ef. 6:21, 22; Kol. 4:8, 9) Keď bol Pavol v rímskom väzení druhýkrát, poslal Tychika do Efezu. (2. Tim. 4:12) Ak budeme dôveryhodní, aj my budeme v službe Jehovovi zažívať požehnania.

7, 8. Prečo môžeme povedať, že Dávid a Jonatán boli praví priatelia?

⁷ Boh od nás očakáva, že budeme dôveryhodnými priateľmi. (Prísl. 17:17) Jonatán, syn kráľa Saula, sa spriatelil s Dávidom. Keď počul, že Dávid zabil Goliáta, „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši, a Jonatán si ho zamiloval ako svoju dušu“. (1. Sam. 18:1, 3) Dokonca Dávida varoval, že ho Saul chce zabiť. Po jeho úteku sa s ním stretol a uzavrel s ním zmluvu. Keď sa o ňom so Saulom rozprával, Saul sa tak rozhneval, že ho skoro zabil. Jonatán sa so svojím priateľom napriek tomu opäť stretol a potvrdili si priateľstvo. (1. Sam. 20:24–41) Pri poslednom stretnutí posilnil Dávidovu ruku „vzhľadom na Boha“. — 1. Sam. 23:16–18.

⁸ Jonatán zomrel v boji proti Filištíncom. (1. Sam. 31:6) Dávid v žalospeve spieval: „Som strápený nad tebou, môj brat Jonatán, bol si mi veľmi príjemný. Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšia ako láska žien.“ ​(2. Sam. 1:26) Láska, o ktorej spieval, vyjadrovala náklonnosť medzi priateľmi a nemala žiadny sexuálny podtón. Dávid a Jonatán boli praví priatelia.

Vždy si zachovávaj „pokoru mysle“

9. Ako 9. kapitola Sudcov poukazuje na dôležitosť pokory?

⁹ Ak chceme byť Božími priateľmi, musíme mať „pokoru mysle“. (1. Petra 3:8; Žalm 138:6)  Dôležitosť pokory vidieť z 9. kapitoly Sudcov. Gedeonov syn Jotám povedal: „Raz nad sebou stromy pomazávali kráľa.“ Hovoril o olivovníku, figovníku a viniči. Tieto rastliny symbolizovali ľudí s dobrými morálnymi vlastnosťami, ktorí sa nesnažili vládnuť nad ostatnými Izraelitmi. Ale ostružina, vhodná len ako palivo, symbolizovala pyšného Abimelecha, vraha, ktorý túžil panovať nad ľuďmi. I keď „zo seba robil tri roky knieža nad Izraelom“, zomrel predčasnou smrťou. (Sud. 9:8–15, 22, 50–54) O čo lepšie je mať „pokoru mysle“!

10. Čo si sa naučil z toho, že Herodes „nevzdal Bohu slávu“?

¹⁰ V prvom storočí nášho letopočtu vznikla napätá situácia medzi judským kráľom Herodesom Agrippom a obyvateľmi Týru a Sidonu. Títo obyvatelia sa snažili dosiahnuť s kráľom mier. Keď sa im raz kráľ prihovoril vo verejnom prejave, zvolali: „To je boží hlas, a nie ľudský!“ Herodes toto pochlebovanie neodmietol. Jehovov anjel ho udrel, takže zomrel strašnou smrťou, „lebo nevzdal Bohu slávu“. (Sk. 12:20–23) Čo ak sme dobrí rečníci alebo učitelia biblickej pravdy? Potom pripisujme Bohu zásluhu za to, čo nám dovoľuje robiť. — 1. Kor. 4:6, 7; Jak. 4:6.

Buď odvážny a silný

11, 12. Ako nás Enochova skúsenosť uisťuje o tom, že Jehova nám dá odvahu a silu?

¹¹ Ak pokorne chodíme po Jehovových cestách, Jehova nám dá odvahu a silu. (5. Mojž. 31:6–8, 23) Enoch, siedmy muž v rodovej línii od Adama, odvážne chodil s Bohom tým, že uprostred zlých ľudí žil spravodlivo. (1. Mojž. 5:21–24) Jehova mu dal silu odovzdávať im mocné posolstvo, ktorým odsúdil ich bezbožnú reč i skutky. (Prečítajte Júdu 14, 15.) Máš aj ty odvahu oznamovať rozsudky, ktoré vyniesol Boh?

¹² Jehova vykonal rozsudok nad bezbožnými ľuďmi, keď za Noachových čias spôsobil celosvetovú potopu. Enochovo proroctvo je pre nás povzbudením, lebo aj dnešných bezbožných ľudí zničia Božie sväté myriady. (Zjav. 16:14–16; 19:11–16) Keď sa modlíme k Jehovovi o odvahu, on nás vypočuje a dá nám ju, či už na oznamovanie rozsudkov, alebo požehnaní, ktoré prinesie Božia vláda.

13. Prečo si môžeme byť istí, že Boh nám dá odvahu a silu zvládnuť skľučujúce situácie?

¹³ Odvahu a silu od Boha potrebujeme aj na to, aby sme zvládli skľučujúce situácie. Keď si Ezau vzal za manželky dve ženy spomedzi Chetitov, tie „boli Izákovi a Rebeke [jeho rodičom] zdrojom horkosti ducha“. Nešťastná Rebeka sa ponosovala: „Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta. Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako sú tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?“ ​(1. Mojž. 26:34, 35; 27:46) Izák sa rozhodol vyriešiť to tak, že poslal Jakoba hľadať si manželku medzi ctiteľmi Jehovu. Izák a Rebeka síce nemohli zmeniť to, čo Ezau urobil, ale Boh im dal múdrosť, odvahu a silu, aby dokázali zostať verní. A to isté urobí aj pre nás, ak sa k nemu budeme modliť o pomoc. — Žalm 118:5.

14. Ako jedno izraelské dievčatko prejavilo odvahu?

¹⁴ Stáročia neskôr záškodnícka tlupa zajala jedno izraelské dievčatko, ktoré sa potom stalo slúžkou v dome sýrskeho veliteľa Naamana postihnutého malomocenstvom. A keďže počulo o zázrakoch, ktoré Jehova vykonal prostredníctvom proroka Elizea, odvážne povedalo Naamanovej manželke: ‚Keby len môj pán išiel do Izraela, Jehovov prorok by ho uzdravil z jeho malomocenstva.‘ A Naaman išiel do Izraela a bol zázračne uzdravený. (2. Kráľ. 5:1–3) Toto dievčatko dalo nádherný príklad mladým, ktorí  sa spoliehajú na to, že Jehova im dá odvahu vydávať svedectvo učiteľom, spolužiakom a ďalším ľuďom.

15. Aký odvážny skutok vykonal správca Achabovej domácnosti Obadiáš?

¹⁵ Odvaha od Boha nám pomáha znášať prenasledovanie. Zamyslime sa nad Obadiášom, správcom Achabovej domácnosti, ktorý bol súčasníkom proroka Eliáša. Keď Jezábel nariadila pozabíjať Jehovových prorokov, Obadiáš sto z nich skryl „po päťdesiatich v jaskyni“. (1. Kráľ. 18:13; 19:18) Prejavil by si odvahu a pomohol by si prenasledovaným spolukresťanom, tak ako Obadiáš pomohol Jehovovým prorokom?

16, 17. Ako Aristarchus a Gájus zareagovali na prenasledovanie?

¹⁶ Ak sme prenasledovaní, môžeme mať istotu, že Jehova je s nami. (Rim. 8:35–39) V efezskom divadle stáli Aristarchus a Gájus zoči-voči davu, v ktorom mohlo byť tisíce ľudí, lebo striebrotepec Demetrius vyvolal veľké pobúrenie. Demetrius spolu s ostatnými striebrotepcami vyrábal strieborné napodobeniny chrámu bohyne Artemis. Ich výnosné remeslo bolo ohrozené, lebo vďaka Pavlovmu kázaniu mnoho Efezanov prestávalo uctievať modly. Ľudia z rozzúreného davu sa zmocnili Aristarcha a Gája, vovliekli ich do divadla a neprestajne vykrikovali: „Veľká je Artemis Efezanov!“ Aristarchus i Gájus pravdepodobne očakávali, že zomrú, ale mestský pisár dav upokojil. — Sk. 19:23–41.

¹⁷ Ako by si zareagoval ty, keby si zažil niečo také? Snažil by si sa žiť pokojnejším životom? Nič nenaznačuje, že by Aristarchus a Gájus stratili odvahu. Aristarchus bol z Tesaloniky, a tak vedel, že hlásanie dobrého posolstva môže vyvolať prenasledovanie. Totiž nejaký čas predtým v tomto meste kázal Pavol a vzniklo tam pobúrenie. (Sk. 17:5; 20:4) Keďže Aristarchus i Gájus chodili po Jehovových cestách, mali od Boha odvahu a silu zniesť prenasledovanie.

Úprimne sa zaujímaj o druhých

18. Ako Priska a Akvila prejavovali ‚osobný záujem‘ o druhých?

¹⁸ Či už sme dnes prenasledovaní, alebo nie, mali by sme sa zaujímať o spolukresťanov. Priska a Akvila prejavovali o druhých ‚osobný záujem‘. (Prečítajte Filipanom 2:4.) Títo znamenití kresťania možno ubytovali Pavla v Efeze, kde striebrotepec Demetrius vyvolal pobúrenie, o ktorom sa písalo v predchádzajúcich odsekoch. Možno práve v tejto situácii Akvila a Priska „vydali [za Pavla] do nebezpečenstva vlastný krk“. (Rim. 16:3, 4; 2. Kor. 1:8) Dnes nás záujem o prenasledovaných bratov podnecuje, aby sme boli „obozretní ako hady“. (Mat. 10:16–18) Keď nás prenasledovatelia žiadajú o mená našich bratov alebo o iné informácie, ktoré sa ich týkajú, sme obozretní a odmietame takto zradiť našich bratov.

19. Čo dobré robila Dorkas pre druhých?

¹⁹ Prejavovať záujem o druhých je možné rôznymi spôsobmi. Niektorí kresťania azda niečo potrebujú a my im v tom môžeme pomôcť. (Ef. 4:28; Jak. 2:14–17) V prvom storočí  bola v zbore v Joppe kresťanka menom Dorkas. (Prečítajte Skutky 9:36–42.) „Oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva“, k čomu zjavne patrilo to, že pre vdovy v núdzi šila odevy. V roku 36 n. l. však zomrela a jej smrť tieto vdovy veľmi zarmútila. Boh ju prostredníctvom apoštola Petra vzkriesil a je veľmi pravdepodobné, že zvyšok života na zemi využila na to, aby radostne kázala dobré posolstvo a robila dobré veci pre iných. Sme nesmierne šťastní, že aj dnes máme medzi sebou také nesebecké kresťanky.

20, 21. a) Ako súvisí povzbudzovanie s prejavovaním záujmu o druhých? b) Ako môžeš byť pre druhých povzbudením?

²⁰ Záujem o druhých prejavujeme tým, že ich povzbudzujeme. (Rim. 1:11, 12) Zdrojom povzbudenia bol napríklad Pavlov spolupracovník Sílas. Keď bola asi v roku 49 n. l. vyriešená otázka obriezky, vedúci zbor v Jeruzaleme vyslal bratov, aby list s riešením tejto otázky doručili aj na iné miesta. Sílas, Judáš, Barnabáš a Pavol ho zaniesli do Antiochie. Tam Sílas s Judášom „povzbudili bratov mnohými rozhovormi a posilnili ich“. — Sk. 15:32.

²¹ Neskôr sa Pavol i Sílas dostali vo Filipi do väzenia, ale zemetrasenie im umožnilo vydať svedectvo žalárnikovi a potom vidieť, ako sa spolu s ostatnými členmi domácnosti stáva veriacim. Pred odchodom z mesta povzbudili bratov. (Sk. 16:12, 40) Aj ty sa podobne ako Pavol a Sílas snaž povzbudzovať bratov svojimi komentármi, prejavmi a úlohami na zhromaždení, ako aj horlivou službou. A keď máš nejaké „slovo povzbudenia“, rozhodne ‚ho povedz‘! — Sk. 13:15.

Naďalej choď po Jehovových cestách

22, 23. Kedy budeme mať naozaj úžitok z biblických príbehov?

²² Akí vďační by sme mali byť za skutočné príbehy zaznamenané v Slove Jehovu, „Boha každého povzbudenia“! (2. Kor. 1:3, Byington) Ale ak chceme mať z týchto príbehov úžitok, musíme poučenie z nich uplatňovať a musíme dovoliť Božiemu svätému duchu, aby nás viedol. — Gal. 5:22–25.

²³ Keď budeme o biblických príbehoch rozjímať, pomôže nám to rozvíjať si vlastnosti, ktoré sa páčia Bohu. Posilní to náš vzťah k Jehovovi, ktorý nám dáva „múdrosť a poznanie a radovanie“. (Kaz. 2:26) Tak budeme rozradostňovať Jehovovo srdce plné lásky. (Prísl. 27:11) Preto buďme rozhodnutí naďalej chodiť po Jehovových cestách!

Ako by si odpovedal?

• Ako môžeš dokázať, že si hodný dôvery?

• Prečo by sme mali prejavovať „pokoru mysle“?

• Ako nám môžu biblické príbehy pomôcť prejavovať odvahu?

• Ako môžeme prejavovať záujem o druhých?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 8]

Dôveryhodný Jefta a jeho dcéra splnili sľub, hoci to bolo ťažké

[Obrázok na strane 10]

Mladí, aké poučenie si môžete vziať z konania izraelského dievčatka?

[Obrázok na strane 11]

Ako Dorkas pomáhala spolukresťanom?