Pouč sa z chýb Izraelitov

IZRAELITI vedeli, čo od nich Jehova očakáva po vstupe do Zasľúbenej krajiny. Prostredníctvom Mojžiša im totiž prikázal: „Vyženiete pred sebou všetkých obyvateľov krajiny a zničíte všetky ich kamenné zobrazenia, a všetky ich obrazy z liateho kovu máte zničiť a všetky ich posvätné výšiny máte vyhladiť.“ — 4. Mojž. 33:52.

Izraelský národ nemal s obyvateľmi krajiny uzavrieť žiadnu zmluvu ani sa s nimi nemali spriazniť sobášom. (5. Mojž. 7:2, 3) Boh svoj vyvolený národ varoval: „Dávaj si pozor, aby si neuzavrel zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej ideš, aby to nebolo v tvojom strede ako osídlo.“ ​(2. Mojž. 34:12) Oni však neposlúchli a chytili sa do osídla. Čo zapríčinilo ich úpadok? Aké poučenie si môžeme vziať z ich skúsenosti? — 1. Kor. 10:11.

Od priateľstva k modlárstvu

Keď Izraeliti začali preberať do vlastníctva Zasľúbenú krajinu, vo vojnách proti jej obyvateľom rýchlo dosahovali víťazstvá. Neposlúchali však Božie príkazy dôsledne. Nevyhnali nepriateľov z krajiny. (Sud. 1:1–2:10) Naopak, keď sa medzi ‚siedmimi národmi‘ krajiny usadili, pravidelným kontaktom vzniklo medzi nimi priateľstvo. (5. Mojž. 7:1) Aký vplyv to malo na Izraelitov? V Biblii sa píše: „Brali si ich dcéry za manželky a svoje vlastné dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom. A tak synovia Izraela robili to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, a zabúdali na Jehovu, svojho Boha, a slúžili Baalom a posvätným kolom.“ ​(Sud. 3:5–7) Priateľstvo s obyvateľmi krajiny ich priviedlo k zmiešaným manželstvám a modlárstvu. A keď už raz začali s pohanmi uzatvárať manželské zväzky, pravdepodobnosť, že ich z krajiny vyženú, sa veľmi zmenšila. Pravé uctievanie bolo skazené a oni začali slúžiť falošným bohom.

Keď sa obyvatelia Zasľúbenej krajiny stali priateľmi Izraelitov, stali sa  pre nich duchovne nebezpečnejšími, ako keď boli ich nepriateľmi. Je pravdepodobné, že Izraelitov duchovne skazili aj ďalším spôsobom. Zamyslime sa nad ním.

Od poľnohospodárstva k uctievaniu Baala

Po vstupe do Zasľúbenej krajiny skončili synovia Izraela s kočovným životom a mnohí sa stali poľnohospodármi. Pestovateľské postupy, ktoré využívali, boli zrejme podobné postupom Kanaančanov, ktorí pôdu v krajine obrábali pred nimi; možno ich od nich dokonca prebrali. Ale Izraeliti zjavne neprebrali len postupy. Styk s miestnym obyvateľstvom ich priviedol k tomu, že prijali aj falošné uctievanie spojené s poľnohospodárstvom.

Kanaančania uctievali mnoho Baalov — bohov, o ktorých verili, že dávajú pôde úrodnosť. Izraeliti časom prebrali nielen spôsob obrábania pôdy a zberu úrody, ale začali tiež uctievať kanaanskych bohov a pripisovať im zásluhu za svoj blahobyt. A tak hoci mnohí predstierali, že uctievajú Jehovu, v skutočnosti sa dopúšťali číreho odpadlíctva.

Závažné varovanie pre nás

Izraeliti pri prvom kontakte s národmi Zasľúbenej krajiny pravdepodobne vôbec nemali v úmysle uctievať Baala ani sa zapliesť do skazenosti. Ale práve k tomu ich priviedol kontakt s týmito národmi. Nemali by sme aj my očakávať také škodlivé následky, ak sa priatelíme s ľuďmi, ktorí síce sú priateľskí, ale nemajú rovnaké kresťanské presvedčenie, hodnoty a zásady ako my? Pochopiteľne, niektorí možno musia udržiavať kontakt s neveriacimi, či už na pracovisku, v škole, alebo doma. Ale skúsenosť Izraelitov nás varuje, že ak niekto takú spoločnosť vyhľadáva, skôr či neskôr sa dostane do ťažkostí. Biblia obsahuje túto nemennú pravdu: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ — 1. Kor. 15:33.

Dnes sa stretávame s mnohými skúškami, ktoré sa podobajú skúškam Izraelitov. Aj dnešná spoločnosť má mnoho svojich modiel. Patria k nim peniaze, osobnosti šoubiznisu, športovci, politické systémy, niektorí predstavitelia náboženstva, ba aj členovia rodiny. Čokoľvek z toho by sa mohlo stať niečím, na čo by sme mohli v živote zamerať všetku svoju pozornosť. Udržiavanie blízkeho priateľstva s ľuďmi, ktorí nemilujú Jehovu, nás môže duchovne zničiť.

Podstatnou časťou uctievania Baala boli nezákonné sexuálne styky, ktoré priťahovali mnohých Izraelitov. A tak ako vtedy mnohí zvádzaniu podľahli, aj dnes mnohí členovia Božieho ľudu padajú do podobnej pasce. Napríklad jediným kliknutím počítačovou myšou sa môže v súkromí niekto zvedavý alebo neopatrný pripraviť o čisté svedomie. Aké smutné by bolo, keby sa niektorý kresťan dal zlákať internetovou pornografiou!

„Šťastní sú tí, ktorí zachovávajú jeho pripomienky“

V otázke poslúchať Jehovu vo výbere priateľov či neposlúchať, sa každý rozhoduje sám. (5. Mojž. 30:19, 20) Preto sa musíme opýtať sami seba: ‚S akými ľuďmi trávim voľný čas? Aké majú hodnoty a morálku? Uctievajú Jehovu? Pomôže mi ich spoločnosť stať sa lepším kresťanom?‘

Žalmista spieval: „Šťastní sú bezúhonní na svojej ceste, tí, ktorí chodia v Jehovovom zákone. Šťastní sú tí, ktorí zachovávajú jeho pripomienky; hľadajú ho stále celým srdcom.“ ​(Žalm 119:1, 2) Je to naozaj tak, „šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto chodí po jeho cestách“. (Žalm 128:1) Poučme sa teda z chýb, ktoré pri výbere priateľov urobili Izraeliti, a buďme rozhodnutí poslúchať Jehovu dôsledne. — Prísl. 13:20.

[Obrázok na strane 26]

Priateľstvo s ľuďmi, ktorí nemilujú Jehovu, nás môže priviesť k modlárstvu