Hlavné myšlienky z knihy Ján
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Ján
JÁN — „učeník, ktorého Ježiš miloval“ — je posledný pisateľ, ktorý napísal inšpirovanú správu o Kristovom živote a službe. (Ján 21:20) Bolo to asi v roku 98 n. l. V Jánovom evanjeliu sa opakuje len veľmi málo z toho, čo je uvedené v ostatných troch evanjeliách.
Apoštol Ján písal svoje evanjelium s konkrétnym zámerom. O veciach, ktoré zaznamenal, uviedol: „Tieto však boli napísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vierou mohli mať život prostredníctvom jeho mena.“ (Ján 20:31) Toto posolstvo je pre nás veľmi hodnotné. — Hebr. 4:12.
„HĽA, BOŽÍ BARÁNOK“
Keď Ján Krstiteľ zazrie Ježiša, s presvedčením oznámi: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta!“ (Ján 1:29) Ježiš putuje Samáriou, Galileou, Judeou a oblasťou východne od Jordána, káže, vyučuje a robí mocné skutky a ‚mnohí ľudia prichádzajú k nemu a uveria v neho‘. — Ján 10:41, 42.
Jeden z najpozoruhodnejších zázrakov, ktoré robí, je ten, že kriesi Lazara. Mnohí v Ježiša uveria, keď vidia ožiť človeka, ktorý bol štyri dni mŕtvy. Ale hlavní kňazi a farizeji sa radia, že Ježiša zabijú. Preto odchádza „do krajiny blízko pustatiny, do mesta nazvaného Efraim“. — Ján 11:53, 54.
Odpovede na biblické otázky:
1:35, 40 — Ktorý ďalší učeník okrem Andreja stál pri Jánovi Krstiteľovi? Rozprávač vždy hovorí o Jánovi Krstiteľovi ako o „Jánovi“ a nikdy sa vo svojom evanjeliu menovite nezmieňuje o sebe. Preto nemenovaným učeníkom je zjavne pisateľ evanjelia Ján.
2:20 — Ktorý chrám „stavali štyridsaťšesť rokov“? Židia hovorili o prestavbe Zorobábelovho chrámu, ktorú uskutočnil judejský kráľ Herodes. Podľa historika Josepha Flavia sa práce začali v 18. roku Herodesovej vlády, čiže v rokoch 18/17 pred n. l. Chrámová svätyňa a ďalšie hlavné budovy boli postavené za osem rokov. Ale práce na ostatných častiach chrámového komplexu pokračovali ešte aj po Pesachu v roku 30 n. l., keď Židia hovorili Ježišovi, že výstavba trvala 46 rokov.
5:14 — Je choroba následok toho, že sa niekto dopustí hriechu? Nie vždy. Človek, ktorého Ježiš uzdravil, bol 38 rokov chorý, lebo zdedil nedokonalosť. (Ján 5:1–9) Ježiš mal na mysli to, že muž musí po tom, čo mu bolo prejavené milosrdenstvo, konať v súlade s požiadavkami na záchranu a už nehrešiť vedome, aby ho nepostihlo niečo horšie, ako je choroba. Mohol sa totiž previniť neodpustiteľným hriechom, ktorý by viedol k jeho smrti bez možnosti vzkriesenia. — Mat. 12:31, 32; Luk. 12:10; Hebr. 10:26, 27.
5:24, 25 — Kto ‚prechádza zo smrti do života‘? Ježiš hovorí o ľuďoch, ktorí boli duchovne mŕtvi, ale keď počuli jeho slová, uverili v neho a prestali žiť hriešnym spôsobom života. ‚Prešli zo smrti do života‘ v tom zmysle, že ich rozsudok smrti bol zrušený a na základe viery v Boha dostali nádej na večný život. — 1. Petra 4:3–6.
5:26; 6:53 — Čo znamená vyjadrenie ‚mať v sebe život‘? Pre Ježiša Krista to znamená, že dostal od Boha dve konkrétne schopnosti — dať ľuďom dobré postavenie pred Jehovom a dať ľuďom život tým, že vzkriesi mŕtvych. Pre Ježišových nasledovníkov znamená vyjadrenie ‚mať život v sebe‘ to, že majú možnosť získať plnosť života. Pomazaní kresťania ho získavajú, keď sú vzkriesení do neba. Verní Boží služobníci s pozemskou nádejou získajú plnosť života až po záverečnej skúške, ktorá prebehne hneď po skončení Kristovej tisícročnej vlády. — 1. Kor. 15:52, 53; Zjav. 20:5, 7–10.
6:64 — Vedel Ježiš, že ho Judáš Iškariotský zradí, už keď si ho vyberal? Zjavne nie. Ale pri jednej príležitosti v roku 32 n. l. svojim apoštolom povedal: „Jeden z vás je ohovárač.“ Možno práve v tom čase si všimol u Judáša Iškariotského ‚začiatok‘ nesprávneho konania. — Ján 6:66–71.
Poučenie pre nás:
2:4 Ježiš dal Márii najavo, že ako pomazaný Boží Syn musí poslúchať pokyny svojho nebeského Otca. Hoci ešte len začínal službu, veľmi dobre vedel o svojej hodine, čiže o čase na vykonanie pridelenej úlohy, ku ktorej patrila aj obetná smrť. Ani takí blízki príbuzní, ako bola Mária, nemali zasahovať do spôsobu, akým konal Božiu vôľu. Aj my by sme mali slúžiť Jehovovi Bohu s podobným odhodlaním.
3:1–9 Zo skúsenosti židovského vládcu Nikodéma si berieme dve poučenia. Po prvé, prejavil pokoru a pochopenie a ukázal, že si uvedomuje svoje duchové potreby, keď syna obyčajného tesára uznal za učiteľa, ktorého poslal Boh. Aj kresťania dnes potrebujú pokoru. Po druhé, nestal sa Ježišovým učeníkom, kým bol Ježiš na zemi. Možno to bolo zo strachu z ľudí, z obavy o postavenie v Sanhedrine alebo z lásky k bohatstvu. Z toho si môžeme zobrať cenné poučenie: Nesmieme dovoliť, aby nám také postoje bránili ‚zobrať svoj mučenícky kôl a ustavične nasledovať Ježiša‘. — Luk. 9:23.
4:23, 24 Ak má byť naša služba Bohu prijateľná, musíme ho uctievať v súlade s pravdou odhalenou na stránkach Biblie a musíme sa dať viesť svätým duchom.
6:27 Pracovať pre „pokrm zostávajúci pre večný život“ znamená vynakladať úsilie, aby sme uspokojili svoje duchovné potreby. Keď to robíme, sme šťastní. — Mat. 5:3.
6:44 Jehova sa o nás osobne zaujíma. Priťahuje nás k svojmu Synovi tým, že nás každého jednotlivo oslovuje kázaním, a tým, že nám svojím svätým duchom pomáha pochopiť a uplatniť duchovné pravdy.
11:33–36 Prejavovať city nie je známka slabosti.
‚NAĎALEJ HO NASLEDUJ‘
Blíži sa Pesach roku 33 n. l. a Ježiš sa vracia do Betánie. Dňa 9. nisana vstupuje na mladom oslovi do Jeruzalema. Do chrámu opäť prichádza 10. nisana. Keď sa modlí o oslávenie mena svojho Otca, z neba zaznie Boží hlas: „Oslávil som a opäť oslávim.“ — Ján 12:28.
Pri jedení počas Pesachu dáva Ježiš nasledovníkom rady na rozlúčku a modlí sa za nich. Je zatknutý, postavený pred súd, pribitý na kôl a potom vzkriesený.
Odpovede na biblické otázky:
14:2 — Ako Ježiš v nebi „pripravil miesto“ svojim verným nasledovníkom? K tejto príprave patrilo to, že uviedol do platnosti novú zmluvu, keď predstúpil pred Boha a predložil mu hodnotu svojej krvi. Príprava okrem toho zahŕňala prevzatie kráľovskej moci, po čom sa začalo kriesenie jeho pomazaných nasledovníkov k životu v nebi. — 1. Tes. 4:14–17; Hebr. 9:12, 24–28; 1. Petra 1:19; Zjav. 11:15.
19:11 — Hovoril Ježiš o Judášovi Iškariotskom, keď Pilátovi povedal o tom, ktorý mu ho vydal? Zdá sa, že Ježiš nemal na mysli konkrétne Judáša ani iného jednotlivca, ale všetkých, ktorí niesli vinu za jeho smrť. K nim patrili Judáš, „hlavní kňazi a celý Sanhedrin“, ba aj „zástupy“ nahovorené, aby žiadali prepustenie Barabáša. — Mat. 26:59–65; 27:1, 2, 20–22.
20:17 — Prečo Ježiš povedal Márii Magdaléne, aby sa ho prestala držať? Mária sa ho zjavne držala preto, lebo si myslela, že sa chystá vystúpiť do neba a že ho už nikdy neuvidí. Ježiš jej povedal, nech sa ho prestane držať, aby ju uistil, že ešte neodchádza, a poslal ju za učeníkmi, aby im odovzdala správu o jeho vzkriesení.
Poučenie pre nás:
12:36 Aby sme sa mohli stať „synmi svetla“ alebo nositeľmi svetla, potrebujeme nadobúdať presné poznanie z Božieho Slova, Biblie. Toto poznanie musíme potom používať na to, aby sme ľudí vyvádzali z duchovnej tmy do svetla od Boha.
14:6 Božie schválenie nemôžeme získať inak, iba prostredníctvom Ježiša Krista. Len keď budeme prejavovať vieru v neho a napodobňovať jeho príklad, môžeme sa približovať k Jehovovi. — 1. Petra 2:21.
14:15, 21, 23, 24; 15:10 Keď poslúchame Božiu vôľu, pomáha nám to zostať v Božej láske a v láske Božieho Syna. — 1. Jána 5:3.
14:26; 16:13 Jehovov svätý duch nás vyučuje a pripomína nám to, čo sme sa už naučili. Okrem toho pôsobí pri zjavovaní právd. A tak nám pomáha nadobúdať stále väčšie poznanie, múdrosť a pochopenie a prejavovať lepší úsudok a schopnosť premýšľať. Preto by sme sa mali vytrvalo modliť a konkrétne prosiť o svätého ducha. — Luk. 11:5–13.
21:15, 19 Peter dostal otázku, či miluje Ježiša viac ako „tieto“, čiže viac ako ryby, ktoré boli pred nimi. Tak Ježiš zdôraznil, že je potrebné, aby sa Peter rozhodol nasledovať ho celým časom, a nie venovať sa v prvom rade rybolovu. Buďme po úvahe o evanjeliách ešte pevnejšie odhodlaní milovať Ježiša viac než čokoľvek iné, čo nás azda priťahuje. Teda ďalej ho nasledujme celým srdcom!
[Obrázok na strane 31]
Aké poučenie si môžeme vziať zo skúsenosti Nikodéma?