Odvrhni „bezcenné veci“

„Kto sa usiluje o bezcenné veci, nemá srdce.“ — PRÍSL. 12:11.

1. Čo patrí k hodnotným veciam a ako ich možno najlepšie využiť?

KAŽDÝ z nás kresťanov má nejaké hodnotné veci. Môže to byť určitá miera zdravia a sily, vrodené duševné schopnosti alebo finančné prostriedky. Keďže milujeme Jehovu, radi ich využívame v službe jemu, čím poslúchame inšpirované nabádanie: „Cti Jehovu svojimi hodnotnými vecami.“ — Prísl. 3:9.

2. Akú výstrahu týkajúcu sa bezcenných vecí nachádzame v Biblii a aký má doslovný význam?

² Na druhej strane v Biblii sa píše aj o bezcenných veciach a sme vystríhaní, aby sme nemrhali svojimi silami honbou za takými vecami. Zamysli sa v tejto súvislosti nad slovami z Prísloví 12:11: „Ten, kto obrába svoju pôdu, nasýti sa chleba, ale kto sa usiluje o bezcenné veci, nemá srdce.“ Nie je ťažké pochopiť, aký doslovný význam má toto príslovie. Ak človek využíva čas a energiu na to, aby sa postaral o svoju rodinu, môže dosiahnuť, že bude do určitej miery zabezpečená. (1. Tim. 5:8) Ale ak mrhá svojimi silami honbou za bezcennými vecami, dáva najavo, že „nemá srdce“, teda nie je vyrovnaný a chýba mu dobrá pohnútka. Je veľmi pravdepodobné, že taký človek sa ocitne v núdzi.

3. Ako sa biblická výstraha pred bezcennými vecami týka našej služby Bohu?

³ Čo sa však učíme, keď vztiahneme zásadu z tohto príslovia na našu službu Bohu? To, že keď kresťan usilovne a verne slúži Jehovovi, v plnej miere pociťuje istotu. Môže mať istotu, že Boh mu bude požehnávať už teraz, a má tiež neotrasiteľnú nádej do budúcnosti. (Mat. 6:33; 1. Tim. 4:10) Ale kresťan, ktorý je rozptýlený bezcennými vecami, ohrozuje jednak svoj vzťah k Jehovovi a jednak svoju vyhliadku na večný život. Ako sa tomu vyhnúť? Musíme zistiť, ktoré veci v našom živote sú bezcenné, a posilniť si odhodlanie odvrhnúť ich. — Prečítajte Títovi 2:11, 12.

4. Čo možno všeobecne označiť za bezcenné veci?

⁴ Teda čo sú bezcenné veci? Všeobecne možno povedať, že je to čokoľvek, čo by nás natoľko rozptyľovalo, že by sme neslúžili Jehovovi celou dušou. Môže ísť napríklad o rôzne formy oddychovej činnosti. Pochopiteľne, oddychová činnosť má v živote svoje miesto. Ale ak jej venujeme príliš veľa času na úkor vecí spojených s uctievaním Jehovu, stáva sa z nej bezcenná vec, ktorá nepriaznivo vplýva na našu duchovnosť. (Kaz. 2:24; 4:6) Kresťan, ktorý si chce chrániť svoju duchovnosť, sa snaží o vyrovnanosť a dáva veľký pozor, čomu venuje drahocenný čas. (Prečítajte Kolosanom 4:5.) Existujú však aj bezcenné veci, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie ako oddychové činnosti. Patria k nim falošní bohovia.

Odvrhni bezcenných bohov

5. Ako sa v Biblii často používa slovo „bezcenný“?

⁵ Je zaujímavé, že na väčšine miest, kde sa v Biblii používa slovo „bezcenný“, je to v súvislosti s falošnými  bohmi. Napríklad Jehova Izraelu povedal: „Neurobíte si bezcenných bohov a nepostavíte si vyrezávaný obraz alebo posvätný stĺp a nevystavíte si kameň v svojej krajine, aby ste sa mu klaňali; lebo ja som Jehova, váš Boh.“ ​(3. Mojž. 26:1) Kráľ Dávid napísal: „Jehova je veľký a má byť veľmi chválený a majú sa ho báť viac ako všetkých iných bohov. Lebo všetci bohovia národov sú bezcenní bohovia. Jehova, ten vytvoril nebesia.“ — 1. Par. 16:25, 26.

6. Prečo sú falošní bohovia bezcenní?

⁶ Dávid uviedol, že sme obklopení dôkazmi Božej veľkosti. (Žalm 139:14; 148:1–10) Izraeliti mali veľkú výsadu byť v zmluvnom vzťahu s Jehovom. Aké pochabé bolo odvrátiť sa od Jehovu a klaňať sa vyrezávaným modlám a posvätným kolom! V kritických chvíľach sa ukázalo, že ich falošní bohovia sú úplne bezcenní a nie sú schopní zachrániť ani len seba, nie to ešte ľudí, ktorí ich uctievajú! — Sud. 10:14, 15; Iz. 46:5–7.

7, 8. Ako sa môže z „bohatstva“ stať boh?

⁷ V mnohých krajinách sa ľudia dodnes klaňajú modlám, ktoré vytvoril človek, a takí bohovia sú rovnako neužitoční ako v minulosti. (1. Jána 5:21) Ale Biblia označuje za bohov aj niečo iné ako len rôzne zobrazenia. Zamyslime sa napríklad nad týmito Ježišovými slovami: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ — Mat. 6:24.

⁸ Ako sa môže z „bohatstva“ stať boh? Uveďme si príklad: Kameň v starovekom Izraeli mohol byť užitočný pri stavbe domu alebo múru. Ale ak bol postavený ako „posvätný stĺp“ alebo „kameň“, pred ktorým sa mali ľudia klaňať, stal sa pre Boží ľud kameňom potknutia. (3. Mojž. 26:1) Podobne aj peniaze majú svoje miesto. Sú nevyhnutné pre život a môžeme ich využívať v službe Jehovovi. (Kaz. 7:12; Luk. 16:9) Ale ak nadobúdanie peňazí nadradíme nad uctievanie Jehovu, z peňazí vlastne urobíme svojho boha. (Prečítajte 1. Timotejovi 6:9, 10.) V tomto svete sa na získavanie peňazí kladie veľký dôraz, a preto si musíme dávať pozor, aby sme si udržali vyrovnanosť. — 1. Tim. 6:17–19.

9, 10. a) Ako sa kresťan pozerá na vzdelanie? b) V čom môže byť vyššie vzdelanie nebezpečné?

⁹ Ďalším príkladom toho, že niečo užitočné sa môže stať bezcennou vecou, je svetské vzdelanie. Chceme, aby naše deti získali dobré vzdelanie, ktoré im pomôže uživiť sa. No ešte dôležitejšie je, že vzdelaný človek dokáže lepšie rozumieť Biblii, keď ju číta, dokáže uvažovať o riešení rôznych otázok a vyvodzovať závery a presvedčivo a jasne vyučovať biblickú pravdu. Získať dobré vzdelanie si vyžaduje čas, ale je to dobre využitý čas.

¹⁰ Ako sa však pozeráme na vyššie vzdelanie získavané na vysokej škole alebo univerzite? Také vzdelanie ľudia často považujú za kľúč k úspechu. Ale mnohí, ktorí sa usilujú nadobudnúť ho, si naplnia myseľ škodlivou propagandou. Takým štúdiom človek premrhá cenné roky mladosti, ktoré by sa najlepšie dali využiť v službe Jehovovi. (Kaz. 12:1) Vari ani neprekvapuje, že v krajinách, kde žije veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, verí v Boha menej ľudí ako kedykoľvek predtým. Kresťan si nemyslí, že istoty v živote mu poskytne vysoké vzdelanie, ktoré ponúka tento svet, ale dôveruje Jehovovi. — Prísl. 3:5.

Nedovoľ telesným žiadostiam, aby sa stali tvojím bohom

11, 12. Prečo Pavol o niektorých povedal, že „ich bohom je brucho“?

¹¹ V liste Filipanom apoštol Pavol poukazuje na niečo ďalšie, čo sa môže stať bo hom. O ľuďoch, ktorí boli kedysi jeho spoluctiteľmi, hovorí: „Sú mnohí, o ktorých som sa často zmieňoval, ale teraz sa o nich zmieňujem s plačom. Chodia ako nepriatelia Kristovho mučeníckeho kola a ich koniec je zničenie, ich bohom je brucho... a ich myseľ smeruje k pozemským veciam.“ ​(Fil. 3:18, 19) Ako sa môže žalúdok alebo brucho stať pre niekoho bohom?

¹² Zdá sa, že pre ľudí, ktorých mal Pavol na mysli, sa túžba uspokojovať svoje telesné žiadosti stala dôležitejšou ako to, že mohli spolu s Pavlom slúžiť Jehovovi. Niektorí sa možno doslovne prejedali alebo opíjali. (Prísl. 23:20, 21; porovnaj 5. Mojžišovu 21:18–21.) Ďalší sa rozhodli čo najviac využiť možnosti, ktoré im ponúkal vtedajší svet, a to ich odvádzalo od služby Jehovovi. Nikdy nedovoľme, aby nás túžba „žiť si dobre“ spomalila v horlivej službe Jehovovi. — Kol. 3:23, 24.

13. a) Čo je žiadostivosť a ako ju Pavol opísal? b) Ako sa môžeme žiadostivosti vyhýbať?

¹³ Pavol sa o falošnom uctievaní zmienil aj v inom kontexte. Napísal: „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ ​(Kol. 3:5) Žiadostivosť je silná túžba po niečom, čo nemáme. Môže to byť túžba po hmotných veciach. Môže to byť dokonca aj túžba po nezákonnom sexe. (2. Mojž. 20:17) Nie je to na zamyslenie, že taká túžba sa môže rovnať modlárstvu, čiže uctievaniu falošného boha? Ježiš pomocou živého obrazu ukázal, aké dôležité je za každú cenu ovládať také nesprávne túžby. — Prečítajte Marka 9:47; 1. Jána 2:16.

Maj sa na pozore pred bezcennými slovami

14, 15. a) Čo „bezcenné“ potkýnalo mnohých v Jeremiášových časoch? b) Prečo boli Mojžišove slová hodnotné?

¹⁴ K bezcenným veciam môžu patriť aj slová. Napríklad Jehova Jeremiášovi povedal: „Proroci v mojom mene prorokujú faloš. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som im nehovoril. Prorocky vám hovoria falošné videnie a veštbu a niečo bezcenné a úskočnosť svojho srdca.“ ​(Jer. 14:14) Tí falošní proroci tvrdili, že hovoria v Jehovovom mene, ale v skutočnosti propagovali vlastné myšlienky, vlastnú múdrosť. Preto boli ich slová „niečo bezcenné“. Nemali žiadnu hodnotu a predstavovali veľkú hrozbu pre duchovnosť Izraelitov. V roku 607 pred n. l. mnohí, ktorí také slová počúvali, stratili život, keď Jeruzalem dobylo babylonské vojsko.

¹⁵ Naproti tomu Mojžiš Izraelitom povedal: „Priložte svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré vám dnes hovorím na výstrahu... Lebo nie je to pre vás žiadne bezcenné slovo, ale znamená váš život, a týmto slovom môžete  predĺžiť svoje dni na pôde, do ktorej prechádzate Jordán, aby ste ju vzali do vlastníctva.“ ​(5. Mojž. 32:46, 47) Mojžišove slová boli inšpirované Bohom. Preto boli hodnotné, ba dokonca životne dôležité pre blaho národa. Ľudia, ktorí ich poslúchali, tešili sa z dlhého života a prosperity. Vždy teda zavrhujme bezcenné slová a lipnime na hodnotných slovách pravdy.

16. Ako sa pozeráme na tie tvrdenia vedcov, ktoré sú v rozpore s Božím Slovom?

¹⁶ Počujeme aj dnes vyslovovať bezcenné veci? Áno. Napríklad niektorí vedci hovoria, že evolučná teória a určité vedecké objavy v rôznych vedných odboroch dokazujú, že už vôbec nie je nutné veriť v Boha a že všetko možno vysvetliť prírodnými procesmi. Mali by nás také opovážlivé tvrdenia znepokojovať? Určite nie! Ľudská múdrosť sa líši od Božej. (1. Kor. 2:6, 7) My však vieme, že keď je to, čo učia ľudia, v rozpore s tým, čo zjavil Boh, zakaždým sú na omyle ľudia. (Prečítajte Rimanom 3:4.) Napriek pokroku v niektorých vedných odboroch stále platí o ľudskej múdrosti to, čo hovorí Biblia: „Múdrosť tohto sveta je u Boha pochabosťou.“ V porovnaní s Božou nesmiernou múdrosťou sú ľudské úvahy márne. — 1. Kor. 3:18–20.

17. Ako sa pozerať na slová predstaviteľov takzvaného kresťanstva a odpadlíkov?

¹⁷ Ďalším príkladom bezcenných slov sú slová predstaviteľov takzvaného kresťanstva. Títo ľudia tvrdia, že hovoria v Božom mene, ale väčšina ich výrokov nie je založená na Písme a to, čo hovoria, je v zásade bezcenné. Aj odpadlíci hovoria bezcenné slová, lebo tvrdia, že sú múdrejší ako ustanovený „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45–47) Hovoria však vlastnú múdrosť, ich slová sú bezcenné a spôsobujú potknutie každému, kto ich počúva. (Luk. 17:1, 2) Ako si dať pozor, aby nás nezviedli?

Ako zavrhnúť bezcenné slová

18. Ako môžeme uplatiť radu z 1. Jána 4:1?

¹⁸ V tejto súvislosti dal vynikajúcu radu zostarnutý apoštol Ján. (Prečítajte 1. Jána 4:1.) V súlade s Jánovou radou vždy povzbudzujeme ľudí, s ktorými hovoríme vo zvestovateľskej službe, aby si to, čo ich učili, overovali v Biblii. To je dobrá zásada aj pre nás. Ak počujeme nejaké kritické vyjadrenie na adresu pravdy alebo ako niekto očierňuje zbor, starších či niektorého brata, neprijímame to automaticky. Miesto toho si kladieme otázky:  „Koná človek, ktorý šíri také reči, v súlade s tým, čo sa píše v Biblii? Schvaľoval by Jehova, keby som tieto reči alebo obvinenia šíril ďalej? Prispievajú k pokoju v zbore?“ Čokoľvek, čo počujeme a čo bratstvo borí, a nie buduje, je bezcenné. — 2. Kor. 13:10, 11.

19. Ako starší dosiahnu, že ich slová nebudú bezcenné?

¹⁹ Aj starší sa učia niečo dôležité, pokiaľ ide o bezcenné slová. Keď ich niekto požiada o radu, pamätajú na svoje obmedzenia a nikdy neradia len na základe svojho poznania. Vždy by mali poukazovať na to, čo sa píše v Biblii. Dobrá zásada je obsiahnutá v slovách apoštola Pavla: „Nechoďte nad to, čo je napísané.“ ​(1. Kor. 4:6) Starší nejdú nad to, čo je napísané v Biblii. A v širšom zmysle nejdú ani nad to, čo je napísané v publikáciách, ktoré vydáva verný a rozvážny otrok.

20. Akú pomoc máme k dispozícii, aby sme mohli odvrhovať bezcenné veci?

²⁰ Bezcenné veci — či už ide o „bohov“, slová, alebo niečo iné — sú veľmi škodlivé. Preto sa vždy modlíme k Jehovovi o pomoc, aby sme dokázali rozpoznať ich skutočný charakter, a hľadáme jeho rady, ako ich odvrhnúť. Tak sa pripájame k žalmistovi, ktorý povedal: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné; zachovaj ma nažive na svojej ceste.“ ​(Žalm 119:37) V ďalšom článku budeme viac hovoriť o tom, aké dôležité je dať sa viesť Jehovom.

Vieš vysvetliť?

• Čo možno všeobecne označiť za „bezcenné veci“, ktoré by sme mali odvrhovať?

• Ako môžeme zabrániť tomu, aby sa pre nás peniaze nestali bohom?

• Kedy môžu telesné žiadosti viesť k modlárstvu?

• Ako môžeme zavrhnúť bezcenné slová?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 3]

Izraeliti boli povzbudení ‚obrábať svoju pôdu‘, a nie usilovať sa o bezcenné veci

[Obrázok na strane 5]

Nikdy nedovoľ, aby ťa túžba po hmotných veciach spomalila v službe Jehovovi

[Obrázok na strane 6]

Slová starších môžu byť veľmi cenné