Usiluj sa, aby ťa Jehova viedol vo všetkom
Usiluj sa, aby ťa Jehova viedol vo všetkom
„Tento Boh je naším Bohom na neurčitý čas, áno navždy. Sám nás povedie, kým nezomrieme.“ — ŽALM 48:14.
1, 2. Prečo by sme sa mali dať viesť Jehovom, a nie dôverovať vlastnej múdrosti, a aké otázky vznikajú?
PRI úvahe o tom, čo je bezcenné alebo škodlivé, sa môže ľahko stať, že oklameme sami seba. (Prísl. 12:11) Ak veľmi chceme urobiť niečo, čo je pre kresťana nevhodné, naše srdce nám často ponúkne množstvo presvedčivých dôvodov, prečo to urobiť. (Jer. 17:5, 9) Preto žalmista prejavil múdrosť, keď sa k Jehovovi modlil: „Vyšli svoje svetlo a svoju pravdu. Kiež ma tie vedú.“ (Žalm 43:3) Dôveroval Jehovovi, nie vlastnej obmedzenej múdrosti, a nemohol si vybrať nikoho lepšieho, kto by ho viedol. Aj my urobíme dobre, keď sa podobne ako žalmista usilujeme, aby nás viedol Jehova.
2 Prečo by sme však mali v otázke vedenia dôverovať Jehovovi omnoho viac ako komukoľvek inému? Kedy potrebujeme, aby nás Jehova viedol? Aké postoje by sme si mali rozvíjať, aby sme mali z toho úžitok? A ako nás dnes Jehova vedie? Tieto dôležité otázky sa budú rozoberať v tomto článku.
Prečo dôverovať v Jehovovo vedenie?
3 – 5. Aké dôvody máme na to, aby sme bezvýhradne dôverovali v Jehovovo vedenie?
3 Jehova je náš nebeský Otec. (1. Kor. 8:6) Dôkladne pozná každého z nás a dokáže čítať aj hlboko v našom srdci. (1. Sam. 16:7; Prísl. 21:2) Kráľ Dávid Bohu povedal: „Sám si spoznal moje sadanie i moje vstávanie. Zďaleka si pozoroval moje myšlienky. Lebo niet ešte slova na mojom jazyku, a hľa, ó, Jehova, ty to už všetko vieš.“ (Žalm 139:2, 4) Ako by sme vôbec mohli pochybovať o tom, že Jehova vie, čo je pre nás najlepšie, keďže nás tak dobre pozná? Jehova je okrem toho nadovšetko múdry. Vidí všetko a vidí do vecí hlbšie ako ktorýkoľvek človek a už od začiatku vie, ako sa čo skončí. (Iz. 46:9–11; Rim. 11:33) On je ‚Boh, jediný múdry‘. — Rim. 16:27.
4 Navyše, Jehova nás miluje a vždy chce pre nás to najlepšie. (Ján 3:16; 1. Jána 4:8) A keďže je milujúcim Bohom, je k nám štedrý. Učeník Jakub napísal: „Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora, lebo zostupuje od Otca nebeských svetiel.“ (Jak. 1:17) Ľudia, ktorí sa podriaďujú Božiemu vedeniu, majú z Božej štedrosti veľký úžitok.
5 A napokon, Jehova je všemohúci. Žalmista o tom povedal: „Ktokoľvek býva na tajnom mieste Najvyššieho, zaobstará si nocľah priamo v tieni Všemohúceho. Ja poviem Jehovovi: ‚Ty si moje útočište a moja pevnosť, môj Boh, v ktorého chcem dôverovať.‘“ (Žalm 91:1, 2) Keď prijímame Jehovovo vedenie, nachádzame útočište u Boha, ktorý nemôže nikdy zlyhať. Jehova nás podporuje aj vtedy, keď sa stretávame s odporom. Nikdy nás neopúšťa. (Žalm 71:4, 5; prečítajte Príslovia 3:19–26.) Jehova vie, čo je pre nás najlepšie, chce pre nás to najlepšie a má moc poskytnúť nám to najlepšie. Aké nerozumné by bolo prehliadať jeho rady a zásady! Kedy potrebujeme, aby nás viedol?
Kedy potrebujeme, aby nás Jehova viedol?
6, 7. Kedy potrebujeme, aby nás Jehova viedol?
6 Skutočnosť je taká, že po celý život, od mladosti až do staroby, potrebujeme, aby nás Boh viedol. Žalmista povedal: „Tento Boh je naším Bohom na neurčitý čas, áno navždy. Sám nás povedie, kým nezomrieme.“ (Žalm 48:14) Múdri kresťania podobne ako žalmista nikdy neprestanú prijímať Jehovove rady.
7 Pochopiteľne, sú chvíle, keď mimoriadne silne pociťujeme, že potrebujeme pomoc. Niekedy sa ocitneme v „úzkostiach“, napríklad keď nás postihne vážna choroba, keď sa stretneme s prenasledovaním alebo keď náhle stratíme zamestnanie. (Žalm 69:16, 17) V takých chvíľach je utešujúce obrátiť sa na Jehovu s dôverou, že nám dá silu zvládnuť situáciu a povedie nás, aby sme urobili dobré rozhodnutie. (Prečítajte Žalm 102:17.) Ale jeho pomoc potrebujeme aj inokedy. Napríklad keď našim blížnym odovzdávame dobré posolstvo o Kráľovstve. Bez Jehovovho vedenia by naša služba nemala očakávaný účinok. A aj v otázke obliekania a úpravy zovňajška či výberu oddychovej činnosti, priateľov, zamestnania, vzdelania alebo v akejkoľvek inej oblasti sa dokážeme rozhodnúť múdro iba vtedy, ak uplatňujeme Jehovove pokyny. Výpočet oblastí, v ktorých potrebujeme Jehovovu pomoc, v skutočnosti nemá koniec.
Je nebezpečné neprijímať Božie vedenie
8. Čo dala Eva najavo tým, že jedla zakázané ovocie?
8 Pamätajme však na to, že Jehovovo vedenie musíme prijímať dobrovoľne. Boh nás do toho nebude nútiť. Prvým človekom, ktorý sa rozhodol odmietnuť Jehovovo vedenie, bola Eva a z jej prípadu vidíme, aké vážne následky môže mať také zlé rozhodnutie. Zamyslime sa aj nad hlbšími súvislosťami jej konania. Eva jedla zo zakázaného ovocia, lebo chcela byť „ako Boh a... poznať dobré a zlé“. (1. Mojž. 3:5) Tak sa postavila na miesto Boha a sama začala rozhodovať, čo je dobré a zlé, miesto toho, aby sa ďalej podriaďovala Jehovovým pokynom. Tým zavrhla Jehovovu zvrchovanú vládu. Chcela byť svojím pánom. A jej manžel Adam konal rovnako spurne. — Rim. 5:12.
9. Čo vlastne robíme, keď zavrhujeme Jehovovo vedenie, a prečo je to veľmi nerozumné?
9 Keby sme sa nepodriaďovali Jehovovi, ani my by sme neuznávali jeho zvrchovanosť. Pouvažujme napríklad nad niekým, kto má vo zvyku pozerať pornografický materiál. Ak je členom kresťanského zboru, pozná Jehovove pokyny v tejto veci. Nečisté veci sa nemajú ani len spomínať, nieto ešte so záujmom pozerať. (Ef. 5:3) Tým, že taký človek zavrhuje Jehovove pokyny, odmieta Jehovu ako svojho Zvrchovaného Vládcu, odmieta jeho postavenie hlavy. (1. Kor. 11:3) To je veľmi nerozumné, lebo Jeremiáš povedal: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ — Jer. 10:23.
10. Prečo by sme mali slobodnú vôľu využívať zodpovedne?
10 Niektorí by možno spochybňovali Jeremiášove slová a tvrdili by, že keď nám dal Boh slobodnú vôľu, určite nás nebude kritizovať za to, že ju využívame. Ale nezabúdajme na to, že slobodná vôľa je dar, ktorý so sebou prináša zodpovednosť. Nesieme zodpovednosť za to, čo hovoríme a robíme. (Rim. 14:10) Ježiš povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ Okrem toho povedal: „Zo srdca prichádzajú napríklad zlé úvahy, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ (Mat. 12:34; 15:19) Teda naše slová a skutky ukazujú, v akom stave je naše srdce. Je z nich vidno, akí sme skutočne. Preto sa múdry kresťan usiluje o to, aby ho Jehova viedol vo všetkom. Vtedy ho bude Jehova považovať za ‚priameho v srdci‘ a bude preňho ‚konať len to dobré‘. — Žalm 125:4.
11. Čo sa učíme z dejín Izraela?
11 Pripomeňme si dejiny Izraela. Keď tento národ robil dobré rozhodnutia tým, že poslúchal Jehovu, Jehova ho chránil. (Joz. 24:15, 21, 31) Často sa však stávalo, že Izraeliti nevyužívali slobodnú vôľu správne. Za Jeremiášových čias o nich Jehova povedal: „Nepočúvali, ani nenaklonili ucho, ale ďalej chodili v radách zatvrdilosti svojho zlého srdca, takže sa obrátili smerom späť a nie vpred.“ (Jer. 7:24–26) Aké poľutovaniahodné! Nikdy nedovoľme, aby tvrdohlavosť alebo uspokojovanie vlastných túžob spôsobilo, že odvrhneme Jehovovo vedenie a budeme chodiť podľa vlastných rád a ‚obrátime sa smerom späť a nie vpred‘!
Čo potrebujeme, ak chceme poslúchať Božie rady?
12, 13. a) Aká vlastnosť nás podnecuje prijímať Jehovovo vedenie? b) Prečo je viera nevyhnutná?
12 Prijímať Jehovovo vedenie nás podnecuje láska k Jehovovi. (1. Jána 5:3) Pavol však poukázal na to, že potrebujeme ešte niečo ďalšie, keď povedal: „Chodíme vierou, nie videním.“ (2. Kor. 5:6, 7) Prečo je viera dôležitá? Jehova nás vedie „v stopách spravodlivosti“, ale tieto stopy nevedú k bohatstvu ani k významnému postaveniu v tomto svete. (Žalm 23:3) Preto sa musíme očami viery zameriavať na duchovnú odmenu, ktorá je neporovnateľne väčšia a ktorú dostaneme, keď budeme slúžiť Jehovovi. (Prečítajte 2. Korinťanom 4:17, 18.) A viera nám pomôže byť spokojnými, aj keď toho máme z hmotnej stránky len málo. — 1. Tim. 6:8.
13 Ježiš povedal, že k pravému uctievaniu patrí aj obetavosť a tá si tiež vyžaduje vieru. (Luk. 9:23, 24) Niektorí Jehovovi ctitelia priniesli veľké obete, keď znášali chudobu, útlak, predsudky, dokonca aj kruté prenasledovanie. (2. Kor. 11:23–27; Zjav. 3:8–10) Priniesť také obete s radosťou mohli len vďaka silnej viere. (Jak. 1:2, 3) Silná viera nám dáva úplnú istotu, že prijímať Jehovovo vedenie je vždy to najlepšie. Je to vždy na naše trvalé dobro. Ani trochu nepochybujeme, že tí, ktorí vytrvajú, dostanú odmenu, ktorá zatieni akékoľvek dočasné utrpenie. — Hebr. 11:6.
14. Prečo musela Hagar prejaviť pokoru?
14 Pouvažujme aj o tom, akú úlohu má v prijímaní Jehovovho vedenia pokora. Všimneme si to na príklade Sárinej slúžky Hagar. Sára bola dlho neplodná, a tak dala Abrahámovi Hagar a tá s ním otehotnela. Hagar sa začala k svojej neplodnej panej správať arogantne. Preto ju Sára „začala ponižovať“. Hagar utiekla a prišiel za ňou Jehovov anjel, ktorý jej povedal: „Vráť sa k svojej panej a pokor sa pod jej ruku.“ (1. Mojž. 16:2, 6, 8, 9) Možno by sa jej viac páčil nejaký iný pokyn. Aby dokázala poslúchnuť, musela sa zbaviť svojho arogantného postoja. Pokorne však urobila to, čo jej anjel povedal, a Izmael sa mohol narodiť v bezpečí otcovho tábora.
15. Uveď niektoré situácie, v ktorých si prijímanie Jehovovho vedenia môže od nás vyžadovať pokoru.
15 Ak chceme prijímať Jehovovo vedenie, možno sa aj my budeme musieť pokoriť. Niekto možno bude musieť pripustiť, že niektorá z jeho obľúbených foriem trávenia voľného času sa Jehovovi nepáči. Iný kresťan možno niekoho urazil a mal by sa ospravedlniť alebo urobil chybu a je potrebné, aby si ju priznal. A čo by mal urobiť kresťan, ktorý sa dopustil vážneho hriechu? Musí sa pokoriť a vyznať hriech starším. Niekto je možno dokonca vylúčený. Ak chce byť prijatý späť do zboru, musí sa pokorne kajať a obrátiť sa. V týchto a podobných situáciách prinášajú útechu slová z knihy Príslovia 29:23: „Povýšenectvo pozemského človeka, to ho pokorí, ale kto je pokorný v duchu, zmocní sa slávy.“
Ako nás Jehova vedie?
16, 17. Ako môžeme najlepšie využiť Bibliu, zdroj Božích rád a zásad?
16 Najvýznamnejším zdrojom Božích rád a zásad je Božie inšpirované slovo, Biblia. (Prečítajte 2. Timotejovi 3:16, 17.) Najväčší úžitok z Božieho Slova budeme mať vtedy, keď nebudeme s hľadaním rád v ňom čakať, kým nevznikne nejaká vážna situácia, ale keď si vypestujeme zvyk čítať Bibliu denne. (Žalm 1:1–3) Tak si dobre osvojíme, čo sa píše v Božom Slove. Božie myšlienky sa stanú našimi myšlienkami a budeme pripravení aj na nepredvídané ťažkosti.
17 Okrem toho je dôležité rozjímať o tom, čo sme čítali v Písme, a modliť sa v súvislosti s tým. Keď uvažujeme o textoch, premýšľame, ako ich môžeme uplatniť v rôznych situáciách. (1. Tim. 4:15) Keď stojíme pred vážnym problémom, modlíme sa k Jehovovi, a prosíme ho o pomoc, aby nám ukázal, ako postupovať. Jehovov duch nám pomôže spomenúť si na biblické zásady, ktoré sme čítali v Biblii alebo v biblických publikáciách. — Prečítajte Žalm 25:4, 5.
18. Ako Jehova používa kresťanské bratstvo, aby nás viedol?
18 Ďalším hodnotným zdrojom pomoci v úsilí dať sa viesť Jehovom je naše kresťanské bratstvo. Jadrom nášho bratstva je „verný a rozvážny otrok“, ktorého zastupuje vedúci zbor a ktorý nepretržite poskytuje duchovný pokrm v podobe tlačeného materiálu a programov zhromaždení a zjazdov. (Mat. 24:45–47; porovnaj Skutky 15:6, 22–31.) V zboroch sú aj zrelí kresťania, zvlášť kresťanskí starší, ktorí sú spôsobilí poskytnúť nám osobnú pomoc i biblickú radu. (Iz. 32:1) A mladí z kresťanských rodín sa môžu obrátiť aj na ďalší cenný zdroj pomoci. Ich veriacich rodičov Boh poveril, aby ich viedli, a mladí sú povzbudzovaní, aby sa s nimi vždy radili. — Ef. 6:1–3.
19. Aké požehnania zažívame, keď stále hľadáme Jehovove pokyny?
19 Áno, Jehova nás chce viesť a robí to mnohými spôsobmi a my si počíname múdro, ak ich dobre využívame. Dávid uvažoval o časoch, keď bol Izrael verný, a napísal: „V teba dôverovali naši otcovia; dôverovali, a ty si im stále zaobstarával únik. K tebe kričali, a bezpečne sa dostávali preč; v teba dôverovali, a neboli zahanbení.“ (Žalm 22:3–5) Ak s dôverou prijímame Jehovovo vedenie, ani my ‚nebudeme zahanbení‘. Naše nádeje nebudú sklamané. Ak ‚uvalíme svoju cestu na Jehovu‘ a nebudeme sa spoliehať na vlastnú múdrosť, už teraz nám to prinesie bohaté požehnania. (Žalm 37:5) A ak vytrváme, tieto požehnania budeme zažívať večne. Kráľ Dávid napísal: „Jehova miluje právo a neopustí svojich verne oddaných. Istotne budú chránení na neurčitý čas... Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:28, 29.
Vieš vysvetliť?
• Prečo dôverujeme v Jehovovo vedenie?
• Čo dávame najavo, keď zavrhujeme Jehovovo vedenie?
• Napríklad v ktorých situáciách potrebujú kresťania pokoru?
• Ako nás dnes Jehova vedie?
[Študijné otázky]
[Obrázky na strane 8]
Hľadáš Jehovu vo všetkých oblastiach svojho života?
[Obrázok na strane 9]
Eva zavrhla Jehovovu zvrchovanú vládu
[Obrázok na strane 10]
Akú vlastnosť potrebovala Hagar, aby konala podľa anjelovho pokynu?