Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ďalej robte dobro

Ďalej robte dobro

Ďalej robte dobro

„Naďalej... robte dobro.“ — LUK. 6:35.

1, 2. Prečo je často ťažké robiť ľuďom dobro?

ROBIŤ ľuďom dobro môže byť ťažké. Ľudia nám možno neopätujú lásku, ktorú im prejavujeme. Možno sú ľahostajní a nevďační, hoci my sa snažíme o ich duchovné dobro tým, že sa s nimi delíme o ‚slávne dobré posolstvo šťastného Boha‘ a jeho Syna. (1. Tim. 1:11) Z ďalších sa stali zarytí „nepriatelia Kristovho mučeníckeho kola“. (Fil. 3:18) Ako by sme sa k nim mali ako kresťania správať?

Ježiš Kristus svojim učeníkom povedal: „Naďalej milujte svojich nepriateľov a robte dobro.“ ​(Luk. 6:35) Preskúmajme teraz toto nabádanie podrobnejšie. A užitočné bude zamyslieť sa aj nad ďalšími Ježišovými slovami o tom, ako robiť ľuďom dobro.

„Milujte svojich nepriateľov“

3. a) Vlastnými slovami zhrň Ježišove slová z Matúša 5:43–45. b) Aký názor na Židov a Nežidov sa vyvinul v prvom storočí medzi židovskými náboženskými vodcami?

V známej Kázni na vrchu Ježiš svojim poslucháčom povedal, že majú milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí ich prenasledujú. (Prečítajte Matúša 5:43–45.) Židia, ktorí ho v tom čase počúvali, poznali prikázanie Zákona, ktoré znelo: „Nebudeš sa mstiť a nebudeš mať nevraživosť proti synom svojho ľudu; a budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ ​(3. Mojž. 19:18) Židovskí náboženskí vodcovia v prvom storočí boli presvedčení, že označenie ‚synovia tvojho ľudu‘ a ‚tvoj blížny‘ sa týka len Židov. V mojžišovskom Zákone sa síce hovorilo, že Židia musia zostať oddelení od ostatných národov, ale časom vznikol názor, že všetkých Nežidov treba nenávidieť.

4. Ako sa mali Ježišovi učeníci správať k nepriateľom?

Naproti tomu Ježiš vyhlásil: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ ​(Mat. 5:44) Jeho učeníci sa mali správať láskavo ku všetkým, ktorí k nim boli nepriateľskí. Podľa evanjelistu Lukáša Ježiš povedal: „Vám, ktorí počúvate, hovorím: Naďalej milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, čo vás nenávidia, žehnajte tých, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás urážajú.“ ​(Luk. 6:27, 28) Podobne ako ľudia v prvom storočí, ktorí si vzali Ježišove slová k srdcu, aj my ‚robíme dobro tým, čo nás nenávidia‘, tak, že na ich nepriateľstvo reagujeme láskyplnými skutkami. ‚Žehnáme tých, čo nás preklínajú‘, tak, že s nimi hovoríme láskavo. A ‚modlíme sa za tých, ktorí nás prenasledujú‘, či už tým, že používajú fyzické násilie, alebo nás „urážajú“. Takéto modlitby sú dôkazom našej lásky, lebo v nich prosíme, aby sa zmenil postoj ich srdca a začali konať tak, aby mohli získať Jehovovu priazeň.

5, 6. Prečo by sme mali milovať nepriateľov?

Prečo máme prejavovať lásku nepriateľom? „Aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach,“ povedal Ježiš. (Mat. 5:45) Ak prijmeme túto radu, budeme „synmi“ Jehovu v tom zmysle, že ho napodobníme, lebo on „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“. Lukáš to podáva týmito slovami: „[Boh] je láskavý k nevďačným a zlým.“ — Luk. 6:35.

Ježiš chcel zdôrazniť, aké dôležité je, aby jeho učeníci ‚stále milovali svojich nepriateľov‘, a preto povedal: „Ak milujete tých, ktorí milujú vás, akú odmenu máte? Či vyberači daní nerobia to isté? A ak zdravíte iba svojich bratov, čo mimoriadne robíte? Či nerobia to isté aj ľudia z národov?“ ​(Mat. 5:46, 47) Keby sme milovali iba ľudí, ktorí nám lásku opätujú, neprinieslo by nám to žiadnu „odmenu“, čiže priazeň od Boha. Dokonca aj vyberači daní, ktorými sa všeobecne pohŕdalo, prejavovali lásku ľuďom, ktorí milovali ich. — Luk. 5:30; 7:34.

7. Prečo by nebolo nič mimoriadne, keby sme zdravili iba svojich „bratov“?

Bežný židovský pozdrav obsahoval slovo „pokoj“. (Sud. 19:20; Ján 20:19) Osobe, ktorej bol určený, sa tým želalo zdravie, blaho a prosperita. Nebolo by nič „mimoriadne“, keby sme zdravili len ľudí, ktorých považujeme za svojich „bratov“. Ako povedal Ježiš, niečo podobné robili aj „ľudia z národov“.

8. Čo Ježiš nabádal svojich poslucháčov robiť, keď povedal „buďte dokonalí“?

Zdedený hriech znemožňuje Ježišovým učeníkom dosiahnuť bezchybnosť, dokonalosť. (Rim. 5:12) Napriek tomu Ježiš uzavrel túto časť prejavu slovami: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ ​(Mat. 5:48) Tak nabádal poslucháčov, aby napodobňovali svojho ‚nebeského Otca‘, Jehovu, tým, že budú svoju lásku zdokonaľovať — že ju prejavia v úplnej miere, keď budú milovať aj nepriateľov. A to isté sa očakáva aj od nás.

Prečo odpúšťať?

9. Čo sa myslí slovami „odpusť nám naše dlhy“?

Dobro robíme naďalej aj vtedy, keď odpúšťame ľuďom, ktorí proti nám zhrešili. Veď aj časť Ježišovej vzorovej modlitby znie: „Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“ ​(Mat. 6:12) Pochopiteľne, nehovorí sa tu o odpúšťaní peňažných dlhov. „Dlhy“, ktoré mal Ježiš na mysli, sú hriechy, lebo v Lukášovom evanjeliu sa píše: „Odpusť nám naše hriechy, lebo i my odpúšťame každému, kto je nám dlžen.“ — Luk. 11:4.

10. Ako môžeme napodobňovať Boha v odpúšťaní?

10 Musíme napodobňovať Boha, ktorý ochotne odpúšťa kajúcnym hriešnikom. Apoštol Pavol napísal: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Ef. 4:32) Žalmista Dávid spieval: „Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti... Ani nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení... Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — Žalm 103:8–14.

11. Komu je Boh ochotný odpustiť?

11 Boh odpustí ľuďom, iba ak oni odpustili tým, ktorí zhrešili proti nim. (Mar. 11:25) Túto myšlienku Ježiš ďalej zdôraznil slovami: „Teda ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám; ale ak neodpustíte ľuďom ich priestupky, ani váš Otec neodpustí vaše priestupky.“ ​(Mat. 6:14, 15) Áno, Jehova odpúšťa iba ľuďom, ktorí ochotne odpúšťajú druhým. A jeden spôsob, ako ďalej robiť dobro, je poslúchnuť Pavlovu radu: „Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ — Kol. 3:13.

„Prestaňte súdiť“

12. Akú radu dal Ježiš v súvislosti so súdením druhých?

12 Ježiš v Kázni na vrchu uviedol aj ďalší spôsob, ako robiť ľuďom dobro, keď svojim poslucháčom povedal, aby prestali súdiť druhých. A potom túto myšlienku zdôraznil pôsobivým podobenstvom. (Prečítajte Matúša 7:1–5.) Zamyslime sa nad tým, čo Ježiš myslel, keď povedal: „Prestaňte súdiť.“

13. Ako mohli Ježišovi poslucháči ‚ustavične oslobodzovať‘?

13 Podľa Matúšovho evanjelia Ježiš povedal: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení.“ ​(Mat. 7:1) Lukáš cituje Ježišove slová takto: „Prestaňte súdiť a určite nebudete súdení; prestaňte odsudzovať a určite nebudete odsúdení. Ustavične oslobodzujte a budete oslobodení.“ ​(Luk. 6:37) Farizeji v prvom storočí súdili ľudí neľútostne na základe nebiblických tradícií. Ak to niektorý Ježišov poslucháč robil, mal ‚prestať súdiť‘. Miesto toho mal ‚ustavične oslobodzovať‘, čo znamená odpúšťať ľuďom ich priestupky. Podobnú radu dal aj apoštol Pavol, ako už bolo uvedené.

14. K čomu viedlo to, že Ježišovi učeníci odpúšťali?

14 Keď Ježišovi učeníci odpúšťali ľuďom, viedlo to k tomu, že aj ľudia odpúšťali im. „Akým súdom súdite, takým budete súdení,“ povedal Ježiš, „a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám.“ ​(Mat. 7:2) Vo vzťahoch k druhým ľuďom žneme to, čo zasievame. — Gal. 6:7.

15. Ako Ježiš poukázal na to, že nie je správne byť príliš kritický?

15 Pripomeňme si, že na nesprávnosť prílišného kritizovania poukázal Ježiš otázkami: „Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku? Teda ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ mi vytiahnuť slamku z tvojho oka,‘ keď, hľa, v tvojom vlastnom oku je trám?“ ​(Mat. 7:3, 4) Človek, ktorý má sklon druhých kritizovať, si všíma drobné chyby v „oku“ svojho brata. Naznačuje, že brat nevidí veci jasne a nemá dobrý úsudok. I keď je chyba malá — ako slamka —, kritik sa ponúka, že ‚vytiahne slamku z jeho oka‘. Pokrytecky ponúka pomoc, aby bratovi umožnil vidieť veci jasnejšie.

16. Prečo možno povedať, že farizeji mali v oku „trám“?

16 Mimoriadne kritický postoj k iným ľuďom mali židovskí náboženskí vodcovia. Vidíme to na situácii slepého muža, ktorého Ježiš uzdravil. Muž pred farizejmi povedal, že Ježiš musel prísť od Boha, a oni sa naňho osopili: „Ty si sa narodil celý v hriechoch, a ešte nás učíš?“ ​(Ján 9:30–34) Keď uvažujeme o jasnom duchovnom videní a schopnosti správne posudzovať veci, farizeji mali v oku „trám“ a boli úplne slepí. Preto Ježiš zvolal: „Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ ​(Mat. 7:5; Luk. 6:42) Ak sme rozhodnutí robiť druhým dobro a správať sa k nim dobre, nebudeme prísnymi kritikmi, ktorí vždy hľadajú slamku v oku brata. Naopak, uznáme, že vzhľadom na svoju nedokonalosť by sme nemali spoluveriacich odsudzovať ani kritizovať.

Ako by sme sa mali správať k druhým

17. Ako by sme sa mali správať k druhým podľa Matúša 7:12?

17 V Kázni na vrchu poukázal Ježiš na to, že Boh sa správa k svojim služobníkom ako láskavý otec, lebo vypočúva ich modlitby. (Prečítajte Matúša 7:7–12.) Je dôležité všimnúť si zásadu, ktorú v súvislosti so správaním sa k druhým ľuďom dal Ježiš: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Mat. 7:12) Len ak sa budeme správať podľa tejto zásady, budeme dokazovať, že sme praví nasledovníci Ježiša Krista.

18. Ako „Zákon“ ukazoval, že sa máme k ľuďom správať tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám?

18 Po tom, čo Ježiš povedal, že sa máme k iným ľuďom správať tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám, dodal: „To je skutočne význam Zákona a Prorokov.“ Keď zaobchádzame s druhými tak, ako povedal, konáme v duchu „Zákona“, čo je päť kníh Mojžišových. V týchto knihách je okrem Jehovovho predsavzatia priviesť Semeno, ktoré odstráni zlo, aj Zákon, ktorý dal Jehova prostredníctvom Mojžiša Izraelu v roku 1513 pred n. l. (1. Mojž. 3:15) Zákon okrem iného obsahoval jasné nariadenia, že Izraeliti majú konať spravodlivo, nemajú byť zaujatí a majú robiť dobro utrápeným a cudzím usadlíkom v krajine. — 3. Mojž. 19:9, 10, 15, 34.

19. Ako z „Prorokov“ vidno, že by sme mali robiť druhým dobro?

19 Pod ‚Prorokmi‘ mal Ježiš na mysli prorocké knihy Hebrejských Písiem. Tieto knihy obsahovali mesiášske proroctvá, ktoré sa splnili na ňom samom. Ukazovali tiež, že Boh žehná svojmu ľudu, keď jeho členovia robia to, čo je správne v Božích očiach, a keď dobre zaobchádzajú s inými ľuďmi. Napríklad v Izaiášovom proroctve dostal jeho ľud túto radu: „Toto povedal Jehova: ‚Zachovávajte právo a konajte to, čo je spravodlivé... Šťastný je smrteľný človek, ktorý to koná, a ľudský syn, ktorý sa toho pridŕža... a drží svoju ruku, aby nevykonal nijaký druh zla.‘“ ​(Iz. 56:1, 2) Áno, Jehova očakáva od svojho ľudu, že bude stále robiť dobro.

Vždy robte ľuďom dobro

20, 21. Ako zástupy zareagovali na Ježišovu Kázeň na vrchu a prečo by si mal o nej rozjímať?

20 V Ježišovej jedinečnej Kázni na vrchu je mnoho veľmi dôležitých myšlienok. My sme uvažovali len o niekoľkých. Ale aj napriek tomu dokážeme pochopiť, prečo ľudia, ktorí tam vtedy boli, reagovali tak, ako čítame v inšpirovanom zázname: „Keď potom Ježiš dohovoril tieto slová, zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma.“ — Mat. 7:28, 29.

21 Niet najmenších pochýb o tom, že Ježiš Kristus dokázal, že je predpovedaným ‚Obdivuhodným radcom‘. (Iz. 9:6) Kázeň na vrchu je jedným z najlepších príkladov toho, že Ježiš dobre poznal zmýšľanie svojho nebeského Otca. Okrem spomínaných myšlienok obsahuje tento prejav veľa rád, ako byť naozaj šťastný, ako sa vyhnúť nemravnosti, konať spravodlivo, čo robiť, aby sme mohli mať istú a šťastnú budúcnosť, a mnoho iných vecí. Čo keby si si opäť pozorne a na modlitbách prečítal 5. až 7. kapitolu Matúšovho evanjelia. Rozjímaj o Ježišových vynikajúcich radách, ktoré sú tam zaznamenané. Uplatňuj to, čo povedal Kristus v Kázni na vrchu. Tak sa budeš ešte viac páčiť Jehovovi, budeš s druhými zaobchádzať správne a ďalej konať dobro.

Ako by si odpovedal?

• Ako sa máme správať k nepriateľom?

• Prečo máme odpúšťať?

• Čo Ježiš hovoril o súdení ľudí?

• Ako by sme sa mali správať k druhým podľa Matúša 7:12?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 10]

Vieš, prečo Ježiš povedal: „Prestaňte súdiť“?

[Obrázok na strane 8]

Prečo by sme sa mali modliť za ľudí, ktorí nás prenasledujú?

[Obrázok na strane 10]

Správaš sa k druhým vždy tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe?