Ako by sme sa mali správať k druhým?

„Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.“ — LUK. 6:31.

1, 2. a) Čo je Kázeň na vrchu? b) O čom budeme uvažovať v tomto a nasledujúcom článku?

JEŽIŠ KRISTUS bol naozaj Veľký Učiteľ. Keď jeho náboženskí nepriatelia vyslali úradníkov, aby ho zatkli, úradníci sa vrátili s prázdnymi rukami a povedali: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ ​(Ján 7:32, 45, 46) K Ježišovým majstrovským prejavom patrila Kázeň na vrchu. Je zaznamenaná v 5. až 7. kapitole Matúšovho evanjelia a podobné myšlienky sú aj v Lukášovi 6:20–49. *

² Možno najznámejším výrokom z tejto kázne je výrok, ktorý sa často nazýva Zlaté pravidlo. Hovorí o tom, ako by sme sa mali správať k iným ľuďom. „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im,“ povedal Ježiš. (Luk. 6:31) Ježiš sám urobil pre ľudí veľa dobrého! Uzdravoval chorých a dokonca kriesil mŕtvych. A zvlášť požehnaní boli ľudia vtedy, keď prijali dobré posolstvo, o ktorom s nimi hovoril. (Prečítajte Lukáša 7:20–22.) My Jehovovi svedkovia tiež s radosťou kážeme dobré posolstvo o Kráľovstve. (Mat. 24:14; 28:19, 20) V tomto a nasledujúcom článku budeme uvažovať o Ježišových slovách, ktoré sa týkajú tejto činnosti, ako aj o ďalších myšlienkach Kázne na vrchu, ktoré súvisia s naším správaním k druhým.

Buď mierny

3. Čo je miernosť?

³ Ježiš povedal: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ ​(Mat. 5:5) Podľa Písma nemá miernosť nič spoločné so slabosťou. Miernosť zahŕňa jemnosť, ktorú prejavujeme, lebo chceme poslúchať Božie požiadavky. Takýto postoj sa prejavuje v našom správaní k blížnym. Napríklad ‚nikomu neodplácame zlé zlým‘. — Rim. 12:17–19.

4. Prečo sú mierni ľudia šťastní?

⁴ Mierni ľudia sú šťastní, lebo „zdedia zem“. Ježiš, ktorý bol „miernej povahy a pokorného srdca“, bol ‚ustanovený za dediča všetkého‘, a preto on je hlavným dedičom zeme. (Mat. 11:29; Hebr. 1:2; Žalm 2:8) Bolo predpovedané, že tento mesiášsky ‚syn človeka‘ bude mať aj spoluvládcov. (Dan. 7:13, 14, 21, 22, 27) Títo „spoludedičia s Kristom“, 144 000 pomazaných miernej povahy, zdedia spolu s Ježišom zem. (Rim. 8:16, 17; Zjav. 14:1) Ďalší mierni ľudia budú požehnaní večným životom na zemi pod vládou Kráľovstva. — Žalm 37:11.

5. Aký vplyv to bude mať na naše správanie, keď budeme napodobňovať Krista v prejavovaní miernosti?

⁵ Keby sme sa k druhým správali drsne, asi by to bola skúška ich trpezlivosti a len by sme ich od seba odpudzovali. Keď však budeme prejavovať takú miernosť, akú prejavoval Kristus, budeme príjemnými spoločníkmi a členmi zboru, ktorí dokážu druhých duchovne povzbudiť. Miernosť patrí k ovociu ducha, ktoré v nás vytvára Božia činná sila, ak ‚žijeme a chodíme duchom‘. (Prečítajte Galaťanom 5:22–25.) Iste chceme patriť k miernym ľuďom, ktorých vedie Jehovov duch.

 Šťastní sú milosrdní!

6. Aké vynikajúce vlastnosti majú „milosrdní“ ľudia?

⁶ V Kázni na vrchu Ježiš tiež povedal: „Šťastní sú milosrdní, lebo im bude prejavené milosrdenstvo.“ ​(Mat. 5:7) „Milosrdní“ prejavujú voči znevýhodneným nežný súcit a láskavosť a berú na nich ohľad, dokonca je im ich ľúto. Ježiš pomocou zázrakov poskytoval ľuďom úľavu, lebo ‚mu ich bolo ľúto‘, bol „pohnutý ľútosťou“. (Mat. 14:14; 20:34) Teda ľútosť a ohľaduplnosť by nás mala podnecovať prejavovať milosrdenstvo. — Jak. 2:13.

7. Čo Ježiš podnietený ľútosťou urobil?

⁷ Zástup ľudí raz prišiel za Ježišom, keď si išiel odpočinúť. „Prišlo mu ich... ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ ​(Mar. 6:34) Akú radosť zažívame, keď sa aj my delíme s ľuďmi o posolstvo o Kráľovstve a keď im hovoríme o Božom veľkom milosrdenstve!

8. Prečo sú milosrdní ľudia šťastní?

⁸ Milosrdní sú šťastní, lebo im je „prejavené milosrdenstvo“. Keď sme k ľuďom milosrdní, obyčajne sú takí aj oni k nám. (Luk. 6:38) Okrem toho Ježiš povedal: „Ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám.“ ​(Mat. 6:14) Len milosrdní ľudia pociťujú šťastie z odpustenia hriechov a z Božieho schválenia.

Prečo sú „tí, ktorí pôsobia pokoj“, šťastní

9. Ako budeme konať, ak sme ľuďmi, ktorí pôsobia pokoj?

⁹ Ježiš uviedol ďalší dôvod na šťastie týmito slovami: „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj, lebo sa budú nazývať ‚Božími synmi‘.“ ​(Mat. 5:9) Ak sme „tí, ktorí pôsobia pokoj“, nebudeme sa zapájať do niečoho, čo by mohlo ‚rozdeľovať dobrých známych‘, napríklad do ohovárania, ani nebudeme nič také vo svojej prítomnosti tolerovať. (Prísl. 16:28) Rečou i konaním sa budeme usilovať o pokoj tak vnútri kresťanského zboru, ako aj mimo neho. (Hebr. 12:14) A predovšetkým sa budeme usilovať o pokojný vzťah s Jehovom Bohom. — Prečítajte 1. Petra 3:10–12.

10. Prečo sú šťastní „tí, ktorí pôsobia pokoj“?

¹⁰ Ježiš povedal, že „tí, ktorí pôsobia pokoj“, sú šťastní, „lebo sa budú nazývať ‚Božími synmi‘“. Pomazaní kresťania prejavujú vieru v to, že Ježiš je Mesiáš, a na základe toho dostávajú „oprávnenie stať sa Božími deťmi“. (Ján 1:12; 1. Petra 2:24) A čo čaká Ježišove pokojamilovné „iné ovce“? Počas tisícročnej vlády sa o ne bude Ježiš ako „Večný otec“ starať spolu so svojimi spoluvládcami. (Ján 10:14, 16; Iz. 9:6; Zjav. 20:6) Na konci tisícročnej vlády sa títo pokojamilovní ľudia stanú v plnom zmysle Božími synmi. — 1. Kor. 15:27, 28.

11. Ako sa budeme správať k iným ľuďom, keď nás bude viesť „múdrosť zhora“?

¹¹ Ak chceme mať blízky vzťah k Jehovovi, ‚Bohu pokoja‘, musíme napodobňovať jeho vlastnosti vrátane pokojamilovnosti. (Fil. 4:9) Ak sa nechávame viesť ‚múdrosťou zhora‘,  budeme sa k ľuďom správať tak, aby sme pôsobili pokoj. (Jak. 3:17) A tí, ktorí to robia, sú šťastní!

„Nech svieti vaše svetlo“

12. a) Čo Ježiš povedal o duchovnom svetle? b) Ako môžeme nechať svietiť svoje svetlo?

¹² Ten najlepší spôsob správania sa k ľuďom je pomáhať im prijímať duchovné svetlo od Boha. (Žalm 43:3) Ježiš svojim učeníkom povedal, že sú „svetlom sveta“, a nabádal ich, aby nechali svietiť svoje svetlo, aby ľudia videli ich „znamenité skutky“. Toto duchovné svetlo malo svietiť „pred ľuďmi“, čiže ľudia mali mať z neho úžitok. (Prečítajte Matúša 5:14–16.) My dnes nechávame svietiť svoje svetlo tak, že robíme blížnym dobro a zúčastňujeme sa na kázaní dobrého posolstva „na celom svete“, teda „vo všetkých národoch“. (Mat. 26:13; Mar. 13:10) Je to pre nás veľká výsada!

13. Čím sme známi?

¹³ „Mesto ležiace na vrchu nemôže byť skryté,“ povedal Ježiš. Každé mesto na vrchu je ľahko viditeľné. Podobne aj hlásatelia Kráľovstva sú známi svojimi vynikajúcimi skutkami a vlastnosťami, ako je striedmosť a cudnosť. — Tít. 2:1–14.

14. a) Opíš, aké lampy sa používali v prvom storočí. b) Čo to znamená neukrývať duchovné svetlo pod ‚odmerným košom‘?

¹⁴ Ježiš hovoril o tom, že keď sa zapáli lampa, nepoloží sa pod kôš, ale na stojan, aby mohla svietiť všetkým v dome. V prvom storočí sa ako lampa používala hlinená nádoba s knôtom, ktorý na princípe vzlínavosti privádzal k plameňu tekutinu (obyčajne olivový olej). Lampa sa často dávala na kovový alebo drevený stojan, takže mohla ‚svietiť všetkým v dome‘. Ľudia nezažínali lampu, aby ju potom vložili pod „odmerný kôš“, čo bola asi deväťlitrová nádoba. Ježiš nechcel, aby jeho učeníci ukrývali svoje duchovné svetlo pod symbolickým odmerným košom. Preto musíme nechať žiariť svoje svetlo a nikdy nesmieme pre odpor či prenasledovanie ukrývať biblické pravdy ani si ich nechávať pre seba.

15. Ako naše „znamenité skutky“ vplývajú na niektorých ľudí?

¹⁵ Po zmienke o svietiacej lampe Ježiš učeníkom povedal: „Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Vďaka našim ‚znamenitým skutkom‘ niektorí ‚oslavujú‘ Boha tým, že sa stávajú jeho služobníkmi. Aký silný podnet je to pre nás, aby sme ďalej ‚žiarili ako zdroje svetla vo svete‘! — Fil. 2:15.

16. Čo si to od nás vyžaduje, ak chceme byť „svetlom sveta“?

¹⁶ Keď chceme byť „svetlom sveta“, musíme sa zúčastňovať na kázaní o Kráľovstve a na robení učeníkov. Ale očakáva sa od nás aj niečo ďalšie. „Choďte ďalej ako deti svetla,“ napísal apoštol Pavol, „lebo ovocie svetla pozostáva z každého druhu dobra, spravodlivosti a pravdy.“ ​(Ef. 5:8, 9) Je potrebné, aby sme  boli žiarivým príkladom zbožného správania. Teda musíme poslúchať radu apoštola Petra: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ ​(1. Petra 2:12) Ale čo máme robiť, ak sa medzi nami a niektorým spoluveriacim naruší vzťah?

‚Zmier sa so svojím bratom‘

17 – 19. a) O akom ‚dare‘ sa hovorí v Matúšovi 5:23, 24? b) Nakoľko dôležité je zmieriť sa s bratom a ako na to poukázal Ježiš?

¹⁷ V Kázni na vrchu Ježiš dôrazne upozorňoval svojich učeníkov, aby neprechovávali hnev voči bratovi ani ním nepohŕdali. S bratom, ktorý mal niečo proti nim, sa mali čo najskôr zmieriť. (Prečítajte Matúša 5:21–25.) Dobre si všimni Ježišovu radu. Predstav si, že by si ty niesol dar na oltár a spomenul by si si, že niektorý brat má niečo proti tebe. Čo by si mal urobiť? Mal by si nechať svoj dar pred oltárom a ísť sa zmieriť s bratom. Až potom by si sa mohol vrátiť obetovať dar.

¹⁸ „Dar“ bola často obeť, ktorú človek obetoval v Jehovovom chráme. Zvieracie obete boli veľmi dôležité, lebo ich nariadil Boh v rámci uctievania, ktoré mu Izraeliti preukazovali pod mojžišovským Zákonom. Teda keby si si pri predkladaní daru spomenul, že niektorý brat má niečo proti tebe, urovnanie tejto záležitosti by bolo naliehavejšie ako obetovať obeť. Ježiš povedal: „Nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ Zmieriť sa s bratom bolo dôležitejšie ako splniť si povinnosť stanovenú Zákonom.

¹⁹ Ježiš nepovedal, že jeho slová sa vzťahujú len na určité obete alebo priestupky. Preto ak si človek spomenul, že jeho brat má niečo proti nemu, mal odložiť obetovanie akejkoľvek obete. Ak chcel obetovať živé zviera, mal ho nechať „pred oltárom“ na zápalné obete, ktorý bol na kňazskom nádvorí chrámu. Keď bol spor urovnaný, previnilec mohol obetovať obeť.

20. Prečo by sme mali rýchlo urovnať spor s bratom, s ktorým sa hneváme?

²⁰ Z Božieho hľadiska je náš vzťah k bratom dôležitou súčasťou nášho uctievania. Zvieracie obete boli pre Jehovu bezcenné, ak ľudia, ktorí ich prinášali, nezaobchádzali so svojimi blížnymi správne. (Mich. 6:6–8) Preto Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby ‚sa usilovali rýchlo zmieriť‘. (Mat. 5:25) V podobnom duchu Pavol napísal: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte;  nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ ​(Ef. 4:26, 27) Aj keď máme oprávnený dôvod na hnev, mali by sme sa snažiť rýchlo vec urovnať, aby sme nezostali nahnevaní, čo by mohol Diabol využiť. — Luk. 17:3, 4.

Vždy sa správaj k druhým s úctou

21, 22. a) Ako môžeme uplatniť Ježišove rady, ktoré sme práve preberali? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²¹ Naša úvaha o niektorých Ježišových výrokoch z Kázne na vrchu by nám mala pomôcť správať sa k ľuďom láskavo a s úctou. Aj keď sme všetci nedokonalí, môžeme uplatňovať Ježišove rady, lebo Ježiš od nás nikdy neočakáva viac, ako dokážeme zvládnuť. A to isté možno povedať aj o našom nebeskom Otcovi. Môžeme byť mierni, milosrdní a môžeme pôsobiť pokoj, keď sa budeme o to modliť, keď sa budeme naozaj snažiť a keď nám Jehova požehná. Môžeme odrážať duchovné svetlo, ktoré žiari na Jehovovu slávu. Okrem toho môžeme obnoviť pokojné vzťahy s bratmi, keď sa narušia.

²² Ak má byť naša služba Jehovovi prijateľná, musíme sa vhodne správať k blížnym. (Mar. 12:31) Po úvahe o myšlienkach z Ježišovho neporovnateľného prejavu, ktoré sme práve študovali, by sme si mohli položiť otázku: ‚Ako sa správam k druhým?‘ V nasledujúcom článku budeme uvažovať o ďalších vyjadreniach z Kázne na vrchu, ktoré nám pomôžu ďalej robiť ľuďom dobro.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Čo znamená byť mierny?

• Prečo sú „milosrdní“ šťastní?

• Ako môžeme nechať naše svetlo žiariť?

• Prečo by sme sa mali snažiť rýchlo ‚zmieriť so svojím bratom‘?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 4]

Hlásanie posolstva o Kráľovstve je veľmi dôležitý spôsob, ako môžeme nechať žiariť svoje svetlo

[Obrázok na strane 5]

Kresťania musia byť príkladom v zbožnom správaní

[Obrázok na strane 6]

Urob všetko, čo môžeš, aby si sa zmieril s bratom