Hlavné myšlienky z knihy Skutky
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Skutky
KNIHA Skutky obsahuje podrobný záznam o založení a rozmachu kresťanského zboru. Lekár Lukáš v tejto dynamickej správe opisuje činnosť kresťanov za 28 rokov — od roku 33 n. l. do roku 61 n. l.
V prvej časti Skutkov sa píše hlavne o činnosti apoštola Petra a v druhej o službe apoštola Pavla. Zámenami a zodpovedajúcimi slovesami pre prvú osobu množného čísla, napríklad „nás“, „našu“ a „sme“, Lukáš naznačuje, že pri niektorých udalostiach bol osobne prítomný. Keď budeme posolstvu knihy Skutky venovať pozornosť, pomôže nám to ešte viac si ceniť moc Božieho písaného Slova a Božieho svätého ducha. (Hebr. 4:12) Navyše nás to podnieti prejavovať obetavosť a posilní to našu nádej na Kráľovstvo.
PETER POUŽÍVA „KĽÚČE NEBESKÉHO KRÁĽOVSTVA“
Apoštoli po tom, čo dostali svätého ducha, odvážne vydávajú svedectvo. Peter používa prvý „kľúč nebeského kráľovstva“, aby Židom a prozelytom, ktorí „prijali jeho slovo“, otvoril dvere poznania a príležitosť vojsť do Kráľovstva. (Mat. 16:19; Sk. 2:5, 41) Vlna prenasledovania spôsobuje, že učeníci sú z Jeruzalema rozptýlení, čo však vedie k zvestovaniu na väčšom území.
Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedajú, že ľudia v Samárii prijali Božie slovo, vysielajú tam Petra a Jána. Druhý kľúč používa Peter vtedy, keď možnosť vojsť do Kráľovstva otvára Samaritánom. (Sk. 8:14–17) Pravdepodobne ani nie rok po Ježišovom vzkriesení nastáva u Saula z Tarzu prekvapujúca zmena. V roku 36 n. l. používa Peter tretí kľúč a veľkorysý dar v podobe svätého ducha je vyliaty na neobrezaných ľudí z národov. — Sk. 10:45.
Odpovede na biblické otázky:
2:44–47; 4:34, 35 — Prečo veriaci predali svoj majetok a získané peniaze potom rozdali? Mnohí, ktorí sa stali veriacimi, prišli zďaleka a nemali dosť prostriedkov, aby mohli zostať v Jeruzaleme dlhšie. Chceli sa však zdržať, aby sa o svojej novej viere naučili viac a aby mohli vydávať svedectvo ďalším ľuďom. Niektorí kresťania im chceli pomôcť, a tak predali svoj majetok a peniaze im dali, lebo ich potrebovali.
4:13 — Boli Peter a Ján negramotní či nevzdelaní? Nie, neboli. Za ‚nevzdelaných a obyčajných‘ boli označení preto, lebo nenavštevovali rabínske školy, na ktorých sa vyučovalo náboženstvo.
5:34–39 — Ako mohol Lukáš vedieť, čo povedal Gamaliel na uzavretom zasadaní Sanhedrinu? Sú najmenej tri možnosti: (1) Lukáša informoval Pavol, bývalý Gamalielov žiak; (2) Lukáš sa opýtal niektorého sympatizujúceho člena Sanhedrinu, napríklad Nikodéma; (3) Lukáš dostal túto informáciu inšpiráciou od Boha.
7:59 — Modlil sa Štefan k Ježišovi? Nie, nemodlil sa k nemu. Človek má uctievať len Jehovu Boha, a teda aj modliť sa má iba k nemu. (Luk. 4:8; 6:12) Za normálnych okolností by sa Štefan obrátil so svojou prosbou na Jehovu v Ježišovom mene. (Ján 15:16) V tomto prípade mal však videnie ‚Syna človeka, ktorý stál po Božej pravici‘. (Sk. 7:56) Dobre vedel, že Ježiš dostal moc vzkriesiť mŕtvych, a tak ho oslovil — ale nemodlil sa k nemu — a poprosil ho, aby uchoval jeho ducha. — Ján 5:27–29.
Poučenie pre nás:
1:8 Celosvetové dielo vydávania svedectva, ktoré uskutočňujú Jehovovi ctitelia, nemožno vykonať bez pomoci svätého ducha.
4:36–5:11 Jozef z Cypru dostal priezvisko Barnabáš, čo znamená „syn útechy“. Apoštoli mu dali meno Barnabáš možno preto, lebo bol srdečný, láskavý a pomáhal druhým. Mali by sme byť ako on, a nie ako Ananiáš a Zafíra, ktorí sa uchýlili k pretvárke, pokrytectvu a prefíkanosti.
9:23–25 Uniknúť nepriateľom, aby sme mohli pokračovať v kázaní, nie je zbabelé.
9:28–30 Keď vydávame svedectvo na miestach, kde by nás mohlo niečo alebo niekto telesne, mravne alebo duchovne ohroziť, musíme prejavovať obozretnosť a zvažovať, kedy a kde kázať.
9:31 V pomerne pokojných časoch by sme sa mali usilovať posilniť si vieru štúdiom a rozjímaním. To nám pomôže kráčať v bázni pred Jehovom tým, že budeme uplatňovať to, čo sa učíme, a že budeme v službe horliví.
HORLIVÁ SLUŽBA APOŠTOLA PAVLA
Barnabáš a Saul „po celý rok“ vyučujú v Antiochii, kam v roku 44 n. l. prichádza Agabus a predpovedá „veľký hlad“, ktorý dva roky nato aj prichádza. (Sk. 11:26–28) „Keď Barnabáš a Saul dokončili službu podpory v Jeruzaleme“, vrátili sa do Antiochie. (Sk. 12:25) V roku 47 n. l., čo bolo asi 12 rokov po Saulovom obrátení, svätý duch vysiela Barnabáša a Saula na misijnú cestu. (Sk. 13:1–4) V roku 48 n. l. sa vracajú do Antiochie, „kde boli predtým zverení Božej nezaslúženej láskavosti“. — Sk. 14:26.
Asi o deväť mesiacov si Pavol (známy tiež pod menom Saul) vyberá za spolupracovníka Sílasa a vydáva sa na druhú cestu. (Sk. 15:40) Cestou sa k nemu pridáva Timotej a Lukáš. Lukáš zostáva vo Filipi, zatiaľ čo Pavol pokračuje smerom do Atén a potom do Korintu, kde stretáva Akvilu a Priscillu. Tam zostáva jeden a pol roka. (Sk. 18:11) Začiatkom roku 52 n. l. necháva Timoteja a Sílasa v Korinte a berie so sebou Akvilu a Priscillu a plaví sa do Sýrie. (Sk. 18:18) Akvila a Priscilla idú s ním až do Efezu a tam zostávajú.
Určitý čas strávi Pavol v sýrskej Antiochii, ale ešte v ten istý rok sa vydáva na tretiu cestu. (Sk. 18:23) V Efeze ‚Jehovovo slovo mocne rastie a rozmáha sa‘. (Sk. 19:20) Pavol tam zostáva asi tri roky. (Sk. 20:31) Na Letnice roku 56 n. l. je však už v Jeruzaleme. Po zatknutí smelo vydáva svedectvo vládnym predstaviteľom. V Ríme ho na dva roky zatvárajú do domáceho väzenia (asi 59 – 61 n. l.), ale i tam nachádza spôsoby, ako zvestovať o Kráľovstve a vyučovať „o Pánu Ježišovi Kristovi“. — Sk. 28:30, 31.
Odpovede na biblické otázky:
14:8–13 — Prečo obyvatelia Lystry nazvali „Barnabáša Diom a Pavla Hermesom“? V gréckej mytológii bol Zeus vládcom bohov a jeho syn Hermes bol známy výrečnosťou. Keďže Pavol rozprával viac, Lystrania ho nazvali Hermesom a Barnabáša Diom.
16:6, 7 — Prečo svätý duch nedovolil Pavlovi a jeho spoluslužobníkom kázať v oblasti Ázie a v Bitýnii? Služobníkov bolo vtedy málo. Preto ich svätý duch viedol na úrodnejšie polia.
18:12–17 — Prečo prokonzul Gallio nezasiahol, keď ľudia začali biť Sosténa? Gallio si možno myslel, že človek, ktorý sa javil ako vodca davu poštvaného proti Pavlovi, dostáva, čo si zaslúži. Tento incident mal však zjavne dobrý koniec, lebo viedol k tomu, že Sosténes sa obrátil na kresťanstvo. Pavol o ňom neskôr hovorí ako o ‚našom bratovi‘. — 1. Kor. 1:1.
18:18 — Aký sľub dal Pavol? Niektorí učenci sú toho názoru, že Pavol zložil nazarejský sľub. (4. Mojž. 6:1–21) V Biblii sa však neuvádza, o aký sľub išlo. Písmo neuvádza ani to, či Pavol zložil sľub pred obrátením, alebo po ňom, ani to, či sa platnosť sľubu len začínala, alebo sa už končila. Nech to bolo akokoľvek, dať taký sľub nebol hriech.
Poučenie pre nás:
12:5–11 Môžeme sa modliť za bratov a mali by sme to robiť.
12:21–23; 14:14–18 Herodes ochotne prijal slávu, ktorá patrí len Bohu. Ako veľmi sa od toho odlišovala okamžitá rázna reakcia Pavla a Barnabáša, ktorí odmietli nenáležitú chválu a česť! Nemali by sme túžiť po sláve, nech už sme v službe Jehovovi dokázali čokoľvek.
14:5–7 Obozretnosť nám umožňuje pokračovať v službe. — Mat. 10:23.
14:22 Kresťania očakávajú súženie. Nesnažia sa vyhnúť mu tak, že by urobili kompromis vo svojej viere. — 2. Tim. 3:12.
16:1, 2 Mladí kresťania by mali usilovne slúžiť Bohu a prosiť ho o pomoc, aby si získali dobrú povesť.
16:3 Mali by sme urobiť všetko, čo dovoľujú biblické zásady, aby sme dobré posolstvo urobili ľuďom príťažlivejším. — 1. Kor. 9:19–23.
20:20, 21 Vydávanie svedectva z domu do domu je jednou z najdôležitejších stránok našej služby.
20:24; 21:13 Zostať verný Bohu je dôležitejšie ako zachrániť si život.
21:21–26 Dobré rady by sme mali prijímať ochotne.
25:8–12 Kresťania dnes môžu využívať dostupné právne prostriedky ‚na obhajobu a zákonné upevňovanie dobrého posolstva‘ a mali by to robiť. — Fil. 1:7.
26:24, 25 „Výroky pravdy a zdravej mysle“ by sme mali oznamovať, aj keď pre ‚telesného človeka‘ sú pochabosťou. — 1. Kor. 2:14.
[Obrázok na strane 30]
Kedy Peter použil „kľúče nebeského kráľovstva“?
[Obrázok na strane 31]
Vydávanie svedectva na celom svete by nebolo možné bez pomoci svätého ducha