Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nebáli sme sa, veď Jehova bol s nami

Nebáli sme sa, veď Jehova bol s nami

Nebáli sme sa, veď Jehova bol s nami

Rozpráva Egyptia Petridouová

V roku 1972 sa svedkovia z celého Cypru zišli v Nikózii na mimoriadnu prednášku Nathana H. Knorra, ktorý sa dlhé roky ujímal vedenia v činnosti Jehovových svedkov. Ešte som sa mu ani nestačila prihovoriť, keď ma spoznal a opýtal sa: „Máš nejaké nové správy z Egypta?“ Prvý raz som sa s bratom Knorrom stretla 20 rokov predtým v rodnej Alexandrii v Egypte.

NARODILA som sa 23. januára 1914 a bola som najstaršia zo štyroch detí. Z domu sme to mali k moru, čo by kameňom dohodil. Alexandria bola v tých časoch krásne kozmopolitné mesto s bohatou históriou a architektúrou. Keďže tu blízko seba žili Európania a Arabi, my deti sme sa naučili hovoriť po arabsky, po anglicky, po francúzsky i po taliansky a ovládali sme aj gréčtinu, ktorou sa hovorilo u nás doma.

Po škole som sa zamestnala v jednom francúzskom módnom salóne. Práca ma veľmi bavila. Navrhovala som a šila elegantné šaty pre dámy z vyššej spoločnosti. Bola som tiež veľmi pobožná a rada som čítala Bibliu, hoci som z nej máločomu rozumela.

V tom čase, v 30. rokoch minulého storočia, som sa zoznámila so sympatickým mladíkom pôvodom z Cypru. Volal sa Theodotos Petrides. Bol to vynikajúci zápasník, ale priučil sa aj cukrárskemu umeniu a pracoval v známej výrobni cukroviniek. Theodotos sa do mňa, drobnej brunety, zaľúbil a často mi pod oknom hrával ľúbostné grécke piesne. Vzali sme sa 30. júna 1940 a boli sme veľmi šťastní. Bývali sme v byte rovno pod bytom mojej matky. Prvé dieťa, John, sa nám narodilo v roku 1941.

Spoznávame biblické pravdy

Theodotos bol už nejaký čas nespokojný s naším náboženstvom a mal biblické otázky. Začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a nepovedal mi o tom. Jedného dňa, keď som bola doma s dieťaťom, zaklopala na dvere neznáma pani. Otvorila som a pani mi podávala kartu s biblickým posolstvom. Zo slušnosti som nezavrela dvere, ale prečítala som si, čo sa tam píše, a pani mi potom ponúkla biblickú literatúru. Boli to presne tie knihy, ktoré priniesol minule domov Theodotos!

„Tieto knihy už mám,“ povedala som. „Nech sa páči, poďte ďalej.“ Vzápätí som túto svedkyňu, Elené Nicolaouovú, zasypala otázkami. A ona mi na ne na základe Biblie trpezlivo odpovedala. Páčilo sa mi to. Zrazu som začala chápať posolstvo, ktoré je v Biblii. Keď sme sa v rozhovore na chvíľu odmlčali, Elené si všimla jednu fotografiu a spoznala na nej môjho manžela. „Toho pána poznám!“ zvolala. Theodotosovo tajomstvo bolo vyzradené. Zaskočilo ma to. Theo chodil na kresťanské zhromaždenia bezo mňa — a ani mi o tom nepovedal! Keď sa ten deň vrátil domov, povedala som mu: „Najbližšie idem s tebou tam, kde si bol minulú nedeľu!“

Na mojom prvom zhromaždení skupina asi desiatich ľudí hovorila o biblickej knihe Micheáš. Všetko som doslova hltala! Odvtedy nás každý piatok večer navštevoval George Petraké s manželkou Kateriné a študovali s nami Bibliu. Otcovi a bratom sa nepáčilo, že študujeme so svedkami, no sestra nebola proti, hoci sa nikdy nestala svedkyňou. Ale matka prijala biblickú pravdu. V roku 1942 sme sa s ňou i Theodotosom dali pokrstiť, čím sme dali najavo, že sme sa oddali Jehovovi. Náš krst sa konal v mori pri brehu Alexandrie.

Vážne udalosti v našom živote

V roku 1939 sa začala druhá svetová vojna a zakrátko už zúrila naplno. Začiatkom 40. rokov bol pri Alamejne poľný maršal Erwin Rommel so svojimi tankovými jednotkami a v Alexandrii bolo plno britských vojakov. Dobre sme sa zásobili trvanlivými potravinami. Potom Theodotosa požiadali, aby viedol novú výrobňu cukroviniek, ktorú jeho zamestnávateľ zriadil v Port Taufiqu pri Sueze. A tak sme sa tam presťahovali. Tu nás hľadali dvaja svedkovia hovoriaci po grécky. Nepoznali našu adresu, ale kázali z domu do domu, kým nás nenašli.

V Port Taufiqu sme študovali so Staurosom a Gioulou Kypraiosovcami a s ich deťmi Totosom a Georgiou. S touto rodinou sme sa veľmi spriatelili. Stauros tak rád študoval, že ručičky na všetkých hodinách v dome posunul o hodinu späť, aby sme zmeškali posledný vlak domov a museli zostať dlhšie. Naše rozhovory trvali do neskorej noci.

Po 18 mesiacoch v Port Taufiqu sme sa vrátili do Alexandrie, lebo mi ochorela matka. Zomrela v roku 1947 verná Jehovovi. Opäť sme pocítili, ako nás Jehova povzbudzoval prostredníctvom zrelých kresťanských priateľov. Posilňujúcou spoločnosťou pre nás boli aj misionári, ktorí sa plavili na miesto svojho zahraničného pridelenia. Mali sme možnosť prichýliť ich, kým ich loď krátko kotvila v Alexandrii.

Radosti i starosti

V roku 1952 som porodila druhého syna, Jamesa. S Theodotosom sme si uvedomovali, že synov je dôležité vychovávať v duchovne zdravom prostredí, a tak u nás často bývali zhromaždenia a pozývali sme k nám služobníkov celým časom. Vďaka tomu si starší syn John zamiloval pravdu a už v skorom veku začal s priekopníckou službou. Zároveň chodil do večernej školy, kde si dopĺňal svetské vzdelanie.

Zanedlho Theodotosovi zistili vážne ochorenie srdca a poradili mu, aby prestal pracovať ako cukrár. Náš syn James mal vtedy len štyri roky. Čo robiť? Nesľúbil Jehova „neboj sa, veď som s tebou“? (Iz. 41:10) Predstavte si, akí sme boli prekvapení a šťastní, keď sme v roku 1956 dostali pozvanie slúžiť ako priekopníci v Ismailii pri Suezskom prieplave! Roky, ktoré nasledovali, boli v Egypte veľmi nepokojné a naši kresťanskí bratia potrebovali povzbudiť.

V roku 1960 sme museli z Egypta odísť — každý len s jedným kufrom. Presťahovali sme sa na Cyprus, domovský ostrov môjho manžela. Theodotos bol v tom čase už veľmi chorý a nemohol pracovať. Ale istý kresťanský brat a jeho manželka nám ponúkli možnosť bývať u nich. Žiaľ, manžel dva roky nato zomrel a ja som zostala s malým Jamesom sama. John, ktorý tiež prišiel na Cyprus, sa oženil a musel sa starať o vlastnú rodinu.

Jehova sa o mňa postaral aj v ťažkých časoch

Vtedy nám Stauros a Dóra Kairesovci ponúkli možnosť bývať v ich dome. Kľakla som si a ďakovala Jehovovi za to, že sa o nás opäť postaral. (Žalm 145:16) Keď sa Stauros s Dórou rozhodli predať dom a postaviť si nový, ktorý by mal na prízemí sálu Kráľovstva, postavili aj dvojizbový prístavok pre Jamesa a pre mňa.

Neskôr sa James oženil a spolu s manželkou boli priekopníkmi, kým sa im nenarodilo prvé zo štyroch detí. V roku 1974, dva roky po spomenutej nezabudnuteľnej návšteve brata Knorra, vypukli na Cypre politické nepokoje. * Mnoho ľudí muselo opustiť svoje domy a museli začať úplne odznova. Boli medzi nimi aj svedkovia. Aj môj syn John s manželkou a troma deťmi sa presťahovali, a to do Kanady. V tom období sme však mali na Cypre veľkú radosť, lebo stúpal počet zvestovateľov Kráľovstva.

Keď som začala dostávať dôchodok, umožnilo mi to viac chodiť do služby. Ale pred niekoľkými rokmi som mala ľahkú mozgovú príhodu a šla som bývať k Jamesovi a jeho rodine. O nejaký čas sa mi stav zhoršil, tak ma zobrali na niekoľko týždňov do nemocnice. Potom ma dali do domova opatrovateľských služieb. Stále mám bolesti, ale aj tak vydávam svedectvo sestričkám, pacientom i návštevníkom. Keď som sama, veľa študujem a s láskyplnou pomocou duchovných bratov sa mi darí navštevovať zborové štúdium knihy, ktoré býva neďaleko.

Útecha v jeseni života

Teší ma, keď počujem, čo nové majú bratia a sestry, ktorým sme s Theodotosom mali výsadu pomôcť. Viaceré ich deti a vnúčatá slúžia celým časom — niektoré v Austrálii, iné v Kanade, Anglicku, Grécku alebo Švajčiarsku. John s manželkou dnes v Kanade žije u svojho syna. Ich staršia dcéra je aj s manželom v priekopníckej službe. Ich najmladšia dcéra a jej manžel, Linda a Joshua Snapovci, boli pozvaní do 124. triedy školy Gileád.

James s manželkou žijú teraz v Nemecku. Dvaja ich synovia slúžia v Bételi — jeden v Aténach v Grécku a druhý v Selterse v Nemecku. Ich najmladší syn a ich dcéra s manželom slúžia v Nemecku ako priekopníci.

Koľko toho budeme môcť porozprávať mame a drahému Theodotosovi, keď budú vzkriesení! Iste budú nadšení, keď uvidia, aké vynikajúce dedičstvo nechali svojej rodine. *

[Poznámky pod čiarou]

^ 21. ods. Pozri Prebuďte sa! z 22. októbra 1974, strany 12 – 15, angl.

^ 26. ods. Sestra Petridouová počas prípravy tohto článku zomrela. Mala 93 rokov.

[Zvýraznený text na strane 24]

Opäť sme pocítili, ako nás Jehova povzbudzoval prostredníctvom zrelých kresťanských priateľov

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

CYPRUS

NIKÓZIA

STREDOZEMNÉ MORE

EGYPT

KÁHIRA

Alamejn

Alexandria

Ismailia

Suez

Port Taufiq

Suezský prieplav

[Prameň ilustrácie]

Based on NASA/​Visible Earth imagery

[Obrázok na strane 23]

S Theodotosom v roku 1938

[Obrázok na strane 25]

Syn James s manželkou

[Obrázok na strane 25]

Syn John s manželkou