Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Neočakávaj od seba viac, ako je rozumné, a budeš mať radosť

Neočakávaj od seba viac, ako je rozumné, a budeš mať radosť

Neočakávaj od seba viac, ako je rozumné, a budeš mať radosť

„ZASA sa mi to nepodarilo!“ Koľkokrát si si to už povedal, keď sa ti nepodarilo dosiahnuť, čo si chcel? Mladá kresťanská matka si tak možno povzdychne, keď sa cíti preťažená tým, že jej dieťatko sa stále dožaduje pozornosti, a ona sa nemôže viac venovať duchovným veciam. Niektorý kresťan môže mať zas vplyvom výchovy pocit, že v ničom nie je dosť dobrý a že v zbore nikdy nerobí dosť. Zostarnutá sestra môže byť smutná z toho, že do kresťanských činností, ktoré má veľmi rada, sa už nedokáže zapájať tak ako kedysi, keď mala viac síl a ľahšie sa jej chodilo. „Niekedy ma rozplače už aj prejav povzbudzujúci do priekopníckej služby,“ hovorí Christiane, ktorej rodinné pomery nedovoľujú robiť v službe Jehovovi toľko, koľko by chcela.

Čo robiť, keď máme také pocity? Ako sa niektorí kresťania naučili pozerať na svoje okolnosti realisticky? Aký úžitok máme z toho, že od seba neočakávame viac, ako je rozumné?

Buď rozumný

Apoštol Pavol nám ukazuje, ako si udržať radosť v službe Bohu, keď hovorí: „Vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa! Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ ​(Fil. 4:4, 5) Ak chceme v službe Bohu pociťovať radosť a uspokojenie, musíme brať do úvahy svoje schopnosti a okolnosti a neočakávať od seba viac, ako je rozumné. Ak sa stoj čo stoj usilujeme dosiahnuť príliš vysoké ciele, vystavujeme sa neprimeranému napätiu. Na druhej strane si ale musíme dávať pozor, aby sme neboli k sebe príliš zhovievaví a aby niektoré obmedzenia neboli pre nás zámienkou znížiť účasť na kresťanskej službe viac, ako je to nutné.

Jehova od nás očakáva, že mu budeme za každých okolností dávať to najlepšie, teda že mu budeme slúžiť celým srdcom a celou dušou. (Kol. 3:23, 24) Keby sme mu nedávali to najlepšie, nežili by sme v súlade s tým, že sme sa mu oddali. (Rim. 12:1) Okrem toho by sme sa oberali o hlboké uspokojenie, skutočnú radosť a ďalšie bohaté požehnania, ktoré prináša služba celou dušou. — Prísl. 10:22.

Slovo preložené výrazom „rozumný“ vyjadruje v Biblii aj myšlienku ohľaduplnosti. Jeho doslovný význam je „poddajný“. (Jak. 3:17) Toto slovo znamená tiež nebyť príliš prísny. Preto ak sme rozumní, dokážeme sa na svoje okolnosti pozerať vyrovnane. Je to ťažké? Pre niektorých je to ťažké, hoci oni sami dokážu byť k iným ľuďom ohľaduplní. Napríklad čo by sme urobili, keby sme si na blízkom priateľovi všimli, že je vyčerpaný, lebo toho chce stihnúť priveľa? Nepokúsili by sme sa pomôcť mu pochopiť, že by bolo múdre niečo v živote zmeniť? Podobne aj u seba sa musíme naučiť rozpoznať prejavy toho, že prekračujeme svoje hranice. — Prísl. 11:17.

Mať rozumný pohľad na svoje obmedzenia môže byť ťažké zvlášť vtedy, ak nás vychovávali príliš nároční rodičia. Niektorí mali v detstve pocit, že lásku rodičov si zaslúžia, iba ak budú robiť viac alebo ak budú stále lepší a lepší. Ak to bolo tak aj v našom prípade, je možné, že nemáme správnu predstavu o tom, ako sa na nás pozerá Jehova. Boh nás miluje, lebo mu slúžime celým srdcom. Božie Slovo nás uisťuje, že Jehova „dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14) Pozná naše obmedzenia a miluje nás, keď mu aj napriek nim slúžime horlivo. Keď budeme pamätať na to, že náš Boh nie je nejaký prísny šéf, pomôže nám to uznať svoje obmedzenia a prejavovať skromnosť v tom, čo od seba očakávame. — Mich. 6:8.

Pre niektorých je však aj tak ťažké prejavovať vyrovnanosť v tom, čo od seba očakávajú. Čo by si mohol robiť, ak to platí aj o tebe? Mohol by si sa poradiť so skúseným kresťanom, ktorý ťa dobre pozná. (Prísl. 27:9) Možno chceš slúžiť ako pravidelný priekopník. To je vynikajúci cieľ! Nedarí sa ti ho dosiahnuť? Možno potrebuješ pomoc, aby si si dokázal zjednodušiť život. Alebo sa tvoj spoľahlivý kresťanský priateľ s tebou možno porozpráva o tom, či je vzhľadom na množstvo povinností, ktoré máš v rodine, pre teba momentálne rozumné usilovať sa o pravidelnú priekopnícku službu. Azda ti pomôže zvážiť, či činnosť, o ktorej uvažuješ, zvládneš, alebo aké úpravy by ti umožnili robiť viac. Ak je žena vydatá, manžel jej môže pomôcť nájsť tempo, ktoré zodpovedá jej možnostiam. Mohol by jej napríklad odporučiť, aby si pred novým mesiacom, v ktorom chce zvýšiť účasť na službe, trochu oddýchla. Tak si môže obnoviť sily a udržať radosť zo služby.

Zameriavaj sa na to, čo môžeš robiť

Našu službu Jehovovi môže do určitej miery obmedzovať vysoký vek alebo zhoršujúce sa zdravie. A ak máš malé deti, môžeš mať pocit, že z osobného štúdia a kresťanských zhromaždení nemôžeš mať veľa, lebo mnoho času a energie ti pohltí starostlivosť o deti. Ale nemohlo by to byť tak, že občas sa až nadmerne sústreďuješ na svoje obmedzenia, a preto nevidíš to, čo môžeš robiť?

Pred niekoľkými tisícročiami vyjadril istý Lévita túžbu, ktorá sa mu nemohla splniť. Každý rok mal výsadu dva týždne slúžiť v chráme. Vyslovil však chvályhodné želanie bývať neďaleko oltára trvale. (Žalm 84:1–3) Čo tomuto vernému mužovi pomohlo byť spokojným? Uvedomil si, že byť na chrámových nádvoriach čo len jediný deň je jedinečná výsada. (Žalm 84:4, 5, 10) Podobne ani my by sme sa nemali zameriavať na svoje obmedzenia, ale mali by sme sa snažiť vidieť možnosti, ktoré máme, a byť za ne vďační.

Zamyslime sa nad príkladom kresťanskej sestry Nerlande z Kanady. Pohybovať sa môže len na invalidnom vozíku, a tak mala pocit, že už toho v službe nebude môcť veľa urobiť. Ale zmenila postoj a z neďalekého obchodného centra si urobila osobný zvestovateľský obvod. Hovorí: „Sedávam vo vozíku pri niektorej lavičke v obchodnom centre. Teším sa, že môžem vydávať svedectvo ľuďom, ktorí si na ňu prídu na chvíľku oddýchnuť.“ Táto dôležitá forma služby Nerlande veľmi uspokojuje.

Ak treba, urob zmeny

Keď má plachetnica v plachtách dobrý vietor, môže ísť plnou rýchlosťou. Ale v silnej búrke musí námorník, ktorý je za kormidlom, zmeniť nastavenie plachiet. Nemá pod kontrolou búrku, ale keď správne nastaví plachty, môže udržať pod kontrolou plachetnicu. Podobne ani my často nemáme pod kontrolou okolnosti, do ktorých sa v živote dostávame a ktoré môžu vyvolať obraznú búrku. Nad životom si však kontrolu do veľkej miery môžeme udržať tým, že sa prispôsobíme svojim telesným, duševným a citovým možnostiam. Keď vezmeme do úvahy zmenené okolnosti, pomôže nám to v službe Bohu ďalej pociťovať uspokojenie a radosť. — Prísl. 11:2.

Pouvažujme nad niekoľkými príkladmi. Ak máme málo síl, môže sa nám osvedčiť nevenovať sa cez deň vyčerpávajúcim činnostiam, aby sme večer vládali ísť na zhromaždenie. Vďaka tomu budeme mať zo spoločnosti spolukresťanov plný úžitok. Alebo ak matka nemôže ísť do služby z domu do domu, lebo jej ochorelo dieťa, možno bude praktické pozvať si domov niektorú kresťanskú sestru, a kým dieťa spí, môžu vydávať svedectvo cez telefón.

Čo ak ti okolnosti neumožňujú preštudovať si všetko, čo sa bude rozoberať na zhromaždeniach? Môžeš odhadnúť, koľko látky si zvládneš pripraviť, a potom si ju pripraviť čo najlepšie. Keď si budeme upravovať krátkodobé ciele, môžeme zostať činní a šťastní.

Úprava cieľov si môže vyžadovať pevné rozhodnutie a veľké úsilie. Manželia Serge a Agnès z Francúzska museli od základu zmeniť svoje plány. „Keď sme zistili, že Agnès čaká dieťa, náš sen o misionárskej službe sa rozplynul,“ hovorí Serge. Teraz už ako otec dvoch temperamentných dievčat hovorí, ako si s manželkou dali nový cieľ: „Keďže sme nemohli slúžiť v zahraničí, dali sme si za cieľ byť ‚misionármi‘ v našej krajine. Prešli sme do cudzojazyčnej skupiny.“ Urobili dobre, že si dali tento nový cieľ? Serge hovorí: „V našom zbore sa cítime veľmi užitoční.“

Sestra Odile z Francúzska, ktorá má vyše 70 rokov, trpí osteoartritídou kolien, a preto nevydrží dlho stáť. Bola skľúčená, že zo zdravotných dôvodov nemôže chodiť do služby z domu do domu. Ale nevzdala sa. Upravila svoju službu a začala vydávať svedectvo cez telefón. Hovorí: „Je to ľahšie a príjemnejšie, ako som si myslela!“ Tento spôsob zvestovania oživil jej záujem o službu.

Rozumné ciele vedú k požehnaniam

Keď sa naučíme neočakávať od seba viac, ako je rozumné, pomôže nám to vyhnúť sa mnohým sklamaniam. Keď si dávame rozumné ciele, máme pocit sebarealizácie aj napriek obmedzeniam. Potom sa tešíme z toho, čo sme dosiahli, i keď je toho pomerne málo. — Gal. 6:4.

Ak sa naučíme vyrovnanosti v tom, čo od seba očakávame, dokážeme brať väčší ohľad aj na spolukresťanov. Uvedomujeme si ich obmedzenia, a tak sme vďační za všetko, čo pre nás robia. Vďačnosťou za každú poskytnutú pomoc podporujeme spoluprácu a vzájomné porozumenie. (1. Petra 3:8) Pamätajme na to, že náš láskavý Otec, Jehova, od nás nikdy neočakáva viac, ako mu môžeme dať. A keď budeme aj my vyrovnaní v tom, čo od seba očakávame, a budeme si dávať dosiahnuteľné ciele, naša duchovná činnosť nám bude prinášať viac uspokojenia a radosti.

[Zvýraznený text na strane 29]

Ak chceme v službe Bohu pociťovať radosť a uspokojenie, musíme brať do úvahy svoje schopnosti a okolnosti a neočakávať od seba viac, ako je rozumné

[Obrázok na strane 30]

Nerlande sa teší, že robí v službe, čo môže

[Obrázok na strane 31]

Nauč sa „nastavovať plachty“

[Prameň ilustrácie]

© Wave Royalty Free/age fotostock

[Obrázok na strane 32]

Sergeovi a Agnès prospelo, že si dali nové ciele