Zostaňme verne oddaní a majme zjednotené srdce

„Budem chodiť v tvojej pravde. Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ — ŽALM 86:11.

1, 2. a) Čo nám podľa Žalmu 86:2, 11 pomôže zostať vernými Jehovovi v skúškach a pokušeniach? b) Kedy si treba rozvíjať vernú oddanosť?

AKO je možné, že niektorí kresťania, ktorí boli roky verní napriek väzneniu či prenasledovaniu, neskôr podľahli hmotárstvu? Odpoveď súvisí s naším obrazným srdcom, čiže s tým, čím sme naozaj vnútri. Osemdesiaty šiesty žalm spája vernú oddanosť so zjednoteným srdcom; srdcom, ktoré nie je rozdelené. „Ó, stráž moju dušu, veď som verne oddaný,“ modlil sa žalmista Dávid. „Zachráň svojho sluhu — si môj Boh —, ktorý ti dôveruje.“ Okrem toho sa modlil: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste. Budem chodiť v tvojej pravde. Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ — Žalm 86:2, 11.

² Keby sme Jehovovi nedôverovali celým srdcom, čokoľvek by mohlo podkopať vernú oddanosť, ktorú mu prejavujeme. Sebecké túžby  sú ako míny skryté na ceste, ktorou ideme. I keď sme už nejaký čas verní Jehovovi aj za náročných okolností, mohli by sme sa chytiť do Satanových pascí a dať sa zviesť jeho lákadlami. Preto je životne dôležité, aby sme si vernú oddanosť Jehovovi rozvíjali už teraz, skôr ako sa s pokušeniami a skúškami stretneme. „Nadovšetko, čo treba chrániť,“ píše sa v Biblii, „chráň svoje srdce.“ ​(Prísl. 4:23) V tejto súvislosti môžeme získať cenné poučenie zo správy o prorokovi, ktorý bol poslaný za kráľom Jeroboámom.

„Dovoľ mi dať ti dar“

3. Ako Jeroboám zareagoval na ostré posolstvo, ktoré mu odovzdal Boží prorok?

³ Vžime sa do tejto situácie: Boží muž práve odovzdal ostré posolstvo kráľovi Jeroboámovi, ktorý v severnom desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve zaviedol uctievanie teľaťa. Kráľ zúri. Vystiera proti Božiemu služobníkovi ruku a prikazuje sluhom, aby sa ho zmocnili. Ale Jehova svojho služobníka chráni. Kráľova ruka zázračne usychá a oltár používaný pri falošnom uctievaní sa trhá. V tom okamihu sa Jeroboám začne správať úplne inak. Prosí Božieho muža: „Obmäkči, prosím, tvár Jehovu, svojho Boha, a modli sa za mňa, aby sa mi obnovila moja ruka.“ Prorok sa modlí a kráľova ruka sa uzdravuje. — 1. Kráľ. 13:1–6.

4. a) Prečo bolo kráľovo pozvanie ozajstnou skúškou prorokovej vernosti? b) Ako prorok odpovedal?

⁴ Potom Jeroboám mužovi pravého Boha hovorí: „Poď so mnou do domu a prijmi potravu a dovoľ mi dať ti dar.“ ​(1. Kráľ. 13:7) Čo teraz prorok urobí? Prijme pozvanie od kráľa po tom, čo mu odovzdal odsudzujúce posolstvo? (Žalm 119:113) Alebo ho odmietne, i keď sa zdá, že kráľ sa kajá? Jeroboám rozhodne má prostriedky na to, aby svojich priateľov zahrnul drahými darmi. Ak v sebe Boží prorok skrýva túžbu po hmotných veciach, kráľovo pozvanie je preňho pravdepodobne veľkým pokušením. Ale Jehova mu prikázal: „Nebudeš jesť chlieb ani piť vodu a nevrátiš sa tou cestou, ktorou si šiel.“ Preto prorok jednoznačne odpovedá: „Keby si mi dával polovicu svojho domu, nešiel by som s tebou a nejedol chlieb a nepil vodu na tomto mieste.“ A odchádza z Bételu inou cestou. (1. Kráľ. 13:8–10) Aké poučenie o vernej oddanosti si berieme z jeho rozhodnutia? — Rim. 15:4.

‚Buďme spokojní‘

5. Ako sa môže hmotárstvo stať skúškou našej vernosti?

⁵ Hmotárstvo nemusí byť na prvý pohľad skúškou našej vernosti, ale ňou je. Dôverujeme Jehovovi, že sa postará o všetko, čo skutočne potrebujeme, tak ako to sľúbil? (Mat. 6:33; Hebr. 13:5) Sme spokojní s tým, čo máme, alebo sa za každú cenu usilujeme získať nadštandardné veci, na ktoré teraz nemáme? (Prečítajte Filipanom 4:11–13.) Sme v pokušení zriecť sa teokratických výsad, aby sme hneď mali to, čo chceme? Je verná služba Jehovovi v našom živote na prvom mieste? Naše odpovede na tieto otázky do veľkej miery závisia od toho, či sme na službu Bohu zameraní celým srdcom, alebo nie. „Istotne je to prostriedok k veľkému zisku,“ napísal apoštol Pavol, „tá zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou. Veď sme si nič nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť. Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Tim. 6:6–8.

6. Aké „dary“ nám môžu byť ponúknuté a čo nám pomôže rozhodnúť sa, či ich prijať?

⁶ Napríklad zamestnávateľ nám môže ponúknuť vo firme vyššiu pozíciu s vyšším platom a rôznymi výhodami. Alebo možno zistíme, že by sme si mohli finančne polepšiť, keby sme sa presťahovali do iného regiónu alebo do inej krajiny a tam si našli lepšie platenú prácu. Také príležitosti by sa mohli spočiatku javiť ako požehnanie od Jehovu. Ale  nemali by sme ešte skôr, ako ich využijeme, pouvažovať o svojich pohnútkach? Mali by sme si v prvom rade položiť otázku: „Ako moje rozhodnutie ovplyvní môj vzťah k Jehovovi?“

7. Prečo je dôležité vykoreňovať nevhodné túžby po hmotných veciach?

⁷ Satanov systém sústavne propaguje hmotárstvo. (Prečítajte 1. Jána 2:15, 16.) Diabol má za cieľ skaziť naše srdce. Preto sa musíme mať stále na pozore a vykoreňovať z nášho srdca akékoľvek túžby, ktoré by boli prejavom hmotárstva. (Zjav. 3:15–17) Pre Ježiša nebolo ťažké odmietnuť Diablovu ponuku vládnuť nad svetom. (Mat. 4:8–10) Upozornil: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Luk. 12:15) Verná oddanosť nám pomôže spoliehať sa nie na seba, ale na Jehovu.

„Podviedol ho“ starý prorok

8. Ako bola vyskúšaná vernosť Božieho proroka?

⁸ Božieho proroka čakala ďalšia skúška. Všetko by sa bolo skončilo dobre, keby bol pokračoval v ceste domov. „V Bételi býval istý starý prorok,“ píše sa v Biblii, „a tu vošli jeho synovia a rozprávali mu“, čo všetko sa už v ten deň udialo. Keď to starý muž počul, požiadal ich, aby mu osedlali osla, aby mohol dobehnúť Božieho proroka. Zanedlho ho našiel odpočívať pod veľkým stromom a povedal mu: „Poď so mnou do domu a jedz chlieb.“ Keď muž pravého Boha odmietol pozvanie, starý muž mu na to povedal: „Som tiež prorok ako ty, a hovoril mi anjel Jehovovým slovom povediac: ‚Primaj ho vrátiť sa s tebou do tvojho domu, aby jedol chlieb a napil sa vody.‘“ Ale Písmo uvádza: „Podviedol ho.“ — 1. Kráľ. 13:11–18.

9. Čo sa v Písme hovorí o ľuďoch s falošným jazykom a komu takí ľudia škodia?

⁹ Nech už boli pohnútky starého proroka akékoľvek, klamal. Možno kedysi bol verným Jehovovým prorokom. Ale v tejto chvíli podvádzal. Písmo také konanie jednoznačne odsudzuje. (Prečítajte Príslovia 6:16, 17.) Ľudia s falošným jazykom nielenže duchovne škodia sami sebe, ale často škodia aj iným ľuďom.

‚Šiel späť‘ so starým mužom

10. Ako zareagoval Boží prorok na pozvanie starého muža a k čomu to viedlo?

¹⁰ Prorok z Judska mohol odhaliť lesť starého proroka. Mohol sa opýtať sám seba: ‚Prečo by Jehova posielal anjela s novými pokynmi  pre mňa k niekomu inému?‘ Mohol poprosiť Jehovu, aby mu to objasnil, ale Písmo neuvádza, že by to bol urobil. Miesto toho „šiel [so starým mužom] späť, aby jedol chlieb v jeho dome a napil sa vody“. To sa Jehovovi nepáčilo. Keď sa potom podvedený prorok vracal do Judska, zabil ho lev. To bol skutočne smutný koniec životnej dráhy tohto proroka! — 1. Kráľ. 13:19–25. *

11. V čom nám dal Achijah dobrý príklad?

¹¹ Na druhej strane prorok Achijah, ktorý bol poslaný pomazať Jeroboáma za kráľa, zostal verný až do vysokého veku. Keď bol starý a slepý, Jeroboám za ním poslal svoju manželku, aby sa opýtala, či sa ich syn uzdraví. Achijah odvážne prorokoval, že Jeroboámov syn zomrie. (1. Kráľ. 14:1–18) K mnohým požehnaniam, ktoré zažil, patrila výsada prispieť k písaniu Božieho inšpirovaného Slova. Ako? Tak, že jeho spisy neskôr slúžili ako podkladový materiál pre kňaza Ezdráša. — 2. Par. 9:29.

12 – 14. a) Čo sa učíme z toho, čo zažil mladší prorok? b) Na príkladoch ukáž, že biblickým radám od starších je potrebné na modlitbách venovať veľkú pozornosť.

¹² V Biblii sa nepíše, prečo sa mladší prorok neporadil s Jehovom, skôr ako išiel jesť a piť so starým mužom. Mohlo to byť preto, lebo mu starý muž povedal niečo, čo chcel počuť? Čo sa z toho učíme my? Musíme byť stopercentne presvedčení o tom, že Jehovove požiadavky sú správne. A musíme byť odhodlaní plniť ich za každých okolností.

¹³ Niektorí počujú len to, čo chcú, keď dostávajú radu. Napríklad niektorému zvestovateľovi ponúknu prácu, pre ktorú by nemal toľko času na rodinu a na teokratické činnosti ako teraz. Príde za niektorým starším poradiť sa. Starší nazačiatku možno povie, že nemôže zaňho rozhodnúť, čo má robiť, aby sa postaral o svoju rodinu. A potom s ním pohovorí o tom, aké duchovné nebezpečenstvá by to predstavovalo, keby ponúkanú prácu prijal. Bude si brat pamätať len to, čo starší povedal nazačiatku, alebo vezme do úvahy aj to, čo povedal potom? Brat by určite mal zvážiť, čo je preňho najlepšie z duchovnej stránky.

¹⁴ Zamyslime sa nad inou situáciou, ktorá môže nastať. Sestra sa opýta staršieho, či má odísť od svojho neveriaceho manžela. Starší  jej určite vysvetlí, že toto rozhodnutie musí urobiť ona sama. Potom s ňou preberie biblické rady v tejto veci. (1. Kor. 7:10–16) Zamyslí sa sestra vážne nad jeho slovami? Alebo sa už rozhodla odísť od manžela? Pri rozhodovaní v tejto otázke by bolo múdre, keby sa na modlitbách zamyslela nad biblickými radami, ktoré dostala.

Buďme skromní

15. Čo sa učíme z chyby, ktorú urobil Boží prorok?

¹⁵ Čo sa ešte môžeme naučiť z chyby, ktorú urobil prorok z Judska? V Prísloviach 3:5 sa píše: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ Miesto toho, aby sa prorok spoliehal na Jehovu ako dovtedy, začal sa v tejto situácii spoliehať na vlastný úsudok. Za svoju chybu zaplatil životom a dobrým menom u Boha. Ako pôsobivo jeho príbeh zdôrazňuje hodnotu skromnosti a vernosti v službe Jehovovi!

16, 17. Čo nám pomôže zostať vernými Jehovovi?

¹⁶ Sebecké sklony nášho srdca nás môžu zviesť na scestie. „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie.“ ​(Jer. 17:9) Aby sme dokázali ďalej verne slúžiť Jehovovi, musíme sa veľmi usilovať vyzliecť starú osobnosť s jej sklonom k povýšenosti a prílišnej sebadôvere. A musíme si obliecť novú osobnosť, „ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. — Prečítajte Efezanom 4:22–24.

¹⁷ „Múdrosť je u skromných,“ píše sa v Prísloviach 11:2. Keď prejavíme skromnosť tým, že sa budeme spoliehať na Jehovu, pomôže nám to vyhnúť sa vážnym chybám. Napríklad skľúčenosť môže ľahko pokriviť náš úsudok. (Prísl. 24:10) Časom by sme mohli stratiť radosť z niektorej formy svätej služby a mohli by sme nadobudnúť pocit, že za tie roky sme už urobili dosť a že je načase, aby sa namáhali iní. Alebo zatúžime žiť „normálnejším“ životom. Ale keď poslúchneme nabádanie „veľmi sa namáhajte“ a „majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele“, budeme si tým chrániť srdce. — Luk. 13:24; 1. Kor. 15:58.

18. Čo môžeme urobiť, keď nevieme, ktoré rozhodnutie by bolo správne?

¹⁸ Občas môžeme stáť pred ťažkým rozhodnutím, v ktorom nemusí byť hneď jasné, ktorá možnosť je správna. Budeme v pokušení vziať veci do vlastných rúk? V takej situácii je vždy múdre poprosiť o pomoc Jehovu. V Jakubovi 1:5 sa píše: „Ak teda niekomu z vás chýba múdrosť, nech stále žiada Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek.“ Náš nebeský Otec nám dá svätého ducha, ktorého potrebujeme, aby sme sa dokázali dobre rozhodnúť. — Prečítajte Lukáša 11:9, 13.

Buďme odhodlaní zostať verní

19, 20. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

¹⁹ Nepokojné roky, ktoré nasledovali po tom, čo sa Šalamún odklonil od pravého uctievania, znamenali pre mnohých Božích služobníkov náročnú skúšku vernej oddanosti. Je pravda, že mnohí sa dopustili takého či onakého kompromisu. Ale niektorí predsa len zostali verní Jehovovi.

²⁰ Každý deň stojíme pred rozhodnutiami, ktoré sú skúškou našej vernej oddanosti. Aj my môžeme dokázať svoju vernosť. Vždy zostaňme verní Jehovovi a majme zjednotené srdce plné dôvery, že Jehova bude naďalej žehnať svojim verne oddaným. — 2. Sam. 22:26.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Prečo by sme sa mali snažiť vykoreniť zo svojho srdca nevhodné túžby po hmotných veciach?

• Čo nám pomôže zostať verne oddanými Jehovovi?

• Ako nám skromnosť pomôže zostať vernými Bohu?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 9]

Je pre teba ťažké odolať pokušeniu?

[Obrázky na strane 10]

Zamýšľaš sa nad radami založenými na Biblii?