Predchádzajme sa v prejavovaní úcty

„Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ — RIM. 12:10.

1. Čo už nie je bežné v mnohých častiach sveta?

V NIEKTORÝCH častiach sveta je pre malé deti zvykom prejaviť úctu dospelým tak, že v ich prítomnosti kľačia. Potom sa vedľa sediacich ľudí, ktorí sú od nich starší, nezdajú vyššie. V týchto komunitách sa okrem toho považuje za neúctivé, keď sa dieťa obráti dospelému chrbtom. Hoci v rôznych kultúrach sa úcta dáva najavo rôzne, takéto prejavy úcty nám pripomínajú mojžišovský Zákon. Ten obsahoval príkaz: „Pred šedinami máš [úctivo] povstať a osobe starca prejavíš ohľad.“ ​(3. Mojž. 19:32) Žiaľ, na mnohých miestach už nie je bežné prejavovať ľuďom úctu. Dnes je skôr bežné vidieť prejavy neúcty.

2. Koho si máme podľa Božieho Slova ctiť?

² V Božom Slove sa prejavovaniu úcty pripisuje veľký význam. Čítame v ňom, že si máme ctiť Jehovu a Ježiša. (Ján 5:23) Okrem toho dostávame príkaz prejavovať úctu členom rodiny, spoluveriacim, ako aj ľuďom, ktorí nepatria do zboru. (Rim. 12:10; Ef. 6:1, 2; 1. Petra 2:17) Akými spôsobmi dávame najavo úctu k Jehovovi? Ako prejavujeme úctu kresťanským bratom a sestrám? Zamyslime sa teraz na týmito a podobnými otázkami.

Cti si Jehovu a jeho meno

3. Uveď jeden dôležitý spôsob, ako ctiť Jehovu.

³ Jeden dôležitý spôsob, ako ctiť Jehovu, je prejavovať náležitú úctu jeho menu. Napokon, sme „ľud pre [jeho] meno“. (Sk. 15:14) Niesť meno všemohúceho Boha, Jehovu, je veľká česť! Prorok Micheáš povedal: „Všetky národy, tie budú chodiť každý v mene svojho Boha; ale my, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ ​(Mich. 4:5) ‚V mene Jehovu chodíme‘ tak, že sa každý deň snažíme žiť spôsobom, ktorý stavia do priaznivého svetla meno, ktoré nosíme. Keby sme nežili v súlade s dobrým posolstvom, ktoré hlásame, potom by sa pre nás, ako pripomenul apoštol Pavol kresťanom v Ríme, ľudia ‚rúhali‘ Božiemu menu, čiže zneuctievali by ho. — Rim. 2:21–24.

4. Ako sa pozeráš na výsadu vydávať svedectvo o Jehovovi?

⁴ Jehovu ctíme aj vydávaním svedectva. V minulosti dal Jehova členom izraelského národa možnosť byť jeho svedkami, ale oni si úlohu, ktorá z toho vyplývala, nesplnili. (Iz. 43:1–12) Často sa Jehovovi obracali chrbtom a „pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela“. (Žalm 78:40, 41) Tento národ napokon úplne stratil jeho priazeň. Ale my sme dnes vďační za výsadu vydávať svedectvo o Jehovovi a oznamovať jeho meno. Robíme to, pretože ho milujeme a túžime, aby bolo jeho meno posvätené. Ako by sme len mohli prestať zvestovať, keď poznáme pravdu o našom nebeskom Otcovi a o jeho predsavzatiach? Máme rovnaké pocity, aké vyjadril apoštol Pavol: „Bolo [mi to] uložené ako nutnosť. Ale beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ — 1. Kor. 9:16.

5. Ako viera v Jehovu súvisí s úctou k nemu?

 ⁵ Žalmista Dávid vyhlásil: „Tí, ktorí poznajú tvoje meno, budú v teba dôverovať, istotne neopustíš tých, ktorí ťa hľadajú, ó, Jehova.“ ​(Žalm 9:10) Ak Jehovu naozaj poznáme a máme v úcte jeho meno, budeme mu dôverovať, rovnako ako mu dôverovali jeho verní služobníci v staroveku. Takáto dôvera a viera v Jehovu je ďalší spôsob, ako mu prejavovať úctu. Všimnime si, ako sa v Božom Slove spája dôvera k Jehovovi s úctou k nemu. Keď staroveký Izrael nedôveroval Jehovovi, Jehova sa Mojžiša opýtal: „Ako dlho bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty a ako dlho neuverí vo mňa napriek všetkým znameniam, ktoré som medzi nimi vykonal?“ ​(4. Mojž. 14:11) Platí to aj naopak. Keď Jehovovi dôverujeme, že nás bude chrániť a podporovať aj v skúškach, dávame najavo, že si ho ctíme.

6. Čo nás podnecuje preukazovať Jehovovi úctu?

⁶ Ježiš ukázal, že úcta k Jehovovi musí vychádzať z nášho vnútra. Keď sa prihováral ľuďom, ktorí neuctievali Boha úprimne, citoval Jehovove slová: „Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené.“ ​(Mat. 15:8) Úprimná úcta k Jehovovi vyviera z pravej lásky k nemu. (1. Jána 5:3) Pamätáme tiež na Jehovov sľub: „Budem ctiť tých, ktorí ctia mňa.“ — 1. Sam. 2:30.

Dozorcovia prejavujú úctu druhým

7. a) Prečo by mali vymenovaní bratia v zbore prejavovať úctu bratom a sestrám, nad ktorými majú dozor? b) Ako dal Pavol najavo úctu k spoluveriacim?

⁷ Apoštol Pavol nabádal spoluveriacich: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rim. 12:10) Vymenovaní bratia by mali byť vzorom, mali by ísť príkladom v prejavovaní úcty bratom a sestrám, nad ktorými majú dozor. Je dobré, keď si v tom bratia s veľkou zodpovednosťou vezmú príklad z apoštola Pavla. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 2:7, 8.) Bratia zo zborov, ktoré Pavol navštevoval, vedeli, že by od nich nikdy nežiadal niečo, čo by sám nebol ochotný robiť. Pavol prejavoval úctu spoluveriacim, a tým si získal ich úctu. Môžeme si byť istí, že keď povedal „úpenlivo vás teda prosím, staňte sa mojimi napodobňovateľmi“, mnohí jeho nabádanie ochotne poslúchli, lebo poznali jeho znamenitý príklad. — 1. Kor. 4:16.

8. a) Uveď jeden dôležitý spôsob, akým Ježiš prejavoval úctu svojim učeníkom. b) Ako môžu dozorcovia dnes napodobňovať Ježišov príklad?

⁸ Ďalší spôsob, ako môže vymenovaný brat preukazovať úctu bratom a sestrám, nad ktorými má dozor, je, že im svoju prosbu alebo pokyn zdôvodní. Tak napodobňuje Ježiša. Napríklad keď Ježiš povedal svojim učeníkom, aby sa modlili o ďalších robotníkov do žatvy, zmienil sa o tom, prečo je to potrebné. Povedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ ​(Mat. 9:37, 38) Podobne keď im vravel „zostaňte bdelí“, uviedol dôvod. Povedal: „Lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ ​(Mat. 24:42) Ježiš často hovoril učeníkom nielen to, čo majú robiť, ale aj prečo to majú robiť. Tak im dával najavo, že si ich váži a rešpektuje ich dôstojnosť. Aký je to vynikajúci príklad pre kresťanských dozorcov!

Rešpektujme Jehovov zbor a jeho pokyny

9. Prejavom čoho je úcta voči kresťanskému zboru a jeho zástupcom? Vysvetli to.

⁹ Úctu k Jehovovi dávame najavo aj tak, že si ctíme celosvetový kresťanský zbor vrátane jeho zástupcov. Prejavuje sa to tým, že poslúchame biblické rady, ktoré nám dáva trieda verného otroka. V kresťanskom zbo re v prvom storočí považoval apoštol Ján za potrebné ostro vyjadriť nesúhlas s konaním niektorých, ktorí si nectili vymenovaných bratov. (Prečítajte 3. Jána 9–11.) Podľa jeho slov nielenže nerešpektovali jednotlivých dozorcov, ale ani učenie a pokyny od nich. Väčšina kresťanov však našťastie nebola taká. Kým apoštoli žili, bratia vo všeobecnosti prejavovali úctu mužom, ktorí sa medzi nimi ujímali vedenia. — Fil. 2:12.

10, 11. Na základe Písma objasni, prečo je správne, že niektorí majú v kresťanskom zbore určitú autoritu.

¹⁰ Niektorí hovoria, že vzhľadom na slová „vy všetci ste bratia“, ktoré Ježiš adresoval učeníkom, by v zbore nikto nemal mať autoritu nad ostatnými. (Mat. 23:8) Ale tak v Hebrejských, ako aj v Gréckych Písmach nachádzame množstvo príkladov, ktoré dosvedčujú, že Boh dával ľuďom autoritu. Dejiny starovekých hebrejských patriarchov, sudcov i kráľov nad každú pochybnosť dokazujú, že Jehova ustanovuje nad svojím ľudom ľudských zástupcov a prostredníctvom nich ho vedie. Keď im ľudia neprejavovali primeranú úctu, trestal ich. — 2. Kráľ. 1:2–17; 2:19, 23, 24.

¹¹ Podobne kresťania v prvom storočí uznávali autoritu apoštolov. (Sk. 2:42) Napríklad Pavol dával pokyny bratom. (1. Kor. 16:1; 1. Tes. 4:2) Ale zároveň bol ochotný podriadiť sa tým, ktorí mali väčšiu autoritu ako on. (Sk. 15:22; Gal. 2:9, 10) Je zrejmé, že mal správny pohľad na autoritu v kresťanskom zbore.

12. Ktoré dve veci o autorite sa učíme z biblických príkladov?

¹² Z toho sa učíme dve veci. Po prvé, je biblické, keď „verný a rozvážny otrok“ prostredníctvom vedúceho zboru vymenúva niektorých mužov do zodpovedných postavení a keď určití muži majú autoritu nad inými vymenovanými mužmi. (Mat. 24:45–47; 1. Petra 5:1–3) Po druhé, všetci vrátane vymenovaných mužov by sme mali prejavovať úctu tým, ktorí majú nad nami autoritu. Ako teda môžeme dať v praxi najavo, že si ctíme mužov, ktorým bol zverený dozor v celosvetovom kresťanskom zbore?

Ako prejavovať úctu cestujúcim dozorcom

13. Ako môžeme dať najavo úctu k novodobým zástupcom kresťanského zboru?

¹³ Pavol napísal: „Bratia, prosíme vás, vážte si tých, ktorí medzi vami tvrdo pracujú a ktorí vám predsedajú v Pánovi a napomínajú vás, a prejavujte im mimoriadnu pozornosť v láske pre ich prácu. Zachovávajte medzi sebou pokoj.“ ​(1. Tes. 5:12, 13) Medzi tých, „ktorí... tvrdo pracujú“, možno určite započítať aj cestujúcich dozorcov. Preto si iste zaslúžia našu „mimoriadnu pozornosť“. Môžeme im ju prejavovať napríklad tak, že ochotne prijímame ich rady a nabádanie. Keď nám cestujúci dozorca  sprostredkuje radu od triedy verného otroka, „múdrosť zhora“ nás podnieti, aby sme boli ‚pripravení poslúchať‘. — Jak. 3:17.

14. Ako zbor dokazuje, že má úprimnú úctu k cestujúcim dozorcom, a k čomu to vedie?

¹⁴ Čo však v prípade, keď dostaneme pokyn robiť niečo inak, ako sme zvyknutí? Ak chceme prejavovať úctu, občas možno budeme musieť potlačiť chuť protirečiť a povedať niečo také ako „u nás sa to tak nerobí“ alebo „to môže fungovať inde, ale nie v našom zbore“. Teda nebudeme predkladať námietky, ale skôr sa budeme snažiť daný pokyn uplatniť. V uplatňovaní pokynov nám pomôže uvedomovanie si toho, že zbor patrí Jehovovi a že jeho Hlavou je Ježiš Kristus. Keď zbor s radosťou prijíma pokyny cestujúceho dozorcu a keď ich uplatňuje, je to prejav úprimnej úcty. Apoštol Pavol pochválil bratov v Korinte za to, že s úctou poslúchli pokyny od Títa, staršieho, ktorý ich navštívil. (2. Kor. 7:13–16) Aj my dnes si môžeme byť istí, že keď ochotne uplatňujeme rady cestujúcich dozorcov, veľmi to prispieva k našej radosti zo zvestovateľskej služby. — Prečítajte 2. Korinťanom 13:11.

„Ctite ľudí každého druhu“

15. Ako môžeme prejavovať úctu spoluveriacim?

¹⁵ Pavol napísal: „Staršieho muža prísne nekritizuj. Naopak, úpenlivo ho pros ako otca, mladších ako bratov, staršie ženy ako matky, mladšie ženy ako sestry so všetkou cudnosťou. Cti si vdovy, ktoré sú naozaj vdovami.“ ​(1. Tim. 5:1–3) Teda Božie Slovo nás nabáda ctiť si každého člena kresťanského zboru. Ako by si však mal reagovať, ak medzi tebou a niektorým bratom či sestrou vznikne nedorozumenie? Bude ti to brániť plniť si povinnosť prejavovať tomuto spolukresťanovi úctu? Alebo zmeníš svoj postoj a zameriaš sa na duchovné vlastnosti tohto Božieho služobníka? Zvlášť bratia, ktorí majú v zbore určitú autoritu, by sa mali na bratov a sestry pozerať s úctou a nikdy by nemali ‚panovať nad stádom‘. (1. Petra 5:3) Áno, v kresťanskom zbore, ktorého charakteristickou črtou je úprimná láska medzi jeho členmi, máme veľa príležitostí navzájom si prejavovať úctu. — Prečítajte Jána 13:34, 35.

16, 17. a) Prečo je dôležité prejavovať úctu nielen ľuďom, ktorým zvestujeme, ale aj odporcom? b) Ako ‚ctíme ľudí každého druhu‘?

 ¹⁶ Pochopiteľne, úctu preukazujeme nielen ľuďom, ktorí patria do kresťanského zboru, ale aj iným. Pavol kresťanom tých čias napísal: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým.“ ​(Gal. 6:10) Je pravda, že uplatniť túto zásadu môže byť náročné, keď sa k nám spolupracovník alebo spolužiak správa neláskavo. V takej chvíli musíme pamätať na slová: „Nerozpaľuj sa kvôli zločincom.“ ​(Žalm 37:1) Keď túto radu uplatníme, pomôže nám to úctivo sa správať aj k odporcom. Rovnako vo verejnej službe nám pokorný názor na seba pomôže správať sa k ľuďom „s miernosťou a hlbokou úctou“. (1. Petra 3:15) Ba aj naše oblečenie a úprava zovňajška môže byť prejavom úcty k ľuďom, ktorým zvestujeme.

¹⁷ Či už sme v kontakte so spoluveriacimi, alebo s ľuďmi, ktorí nepatria do zboru, snažíme sa poslúchať nabádanie: „Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom, ctite kráľa.“ — 1. Petra 2:17.

Ako by si odpovedal?

Ako môžeš prejaviť náležitú úctu:

• k Jehovovi?

• zborovým starším a cestujúcim dozorcom?

• jednotlivým členom zboru?

• ľuďom, ktorým zvestuješ?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Kresťania v prvom storočí rešpektovali pokyny vedúceho zboru

[Obrázok na strane 24]

Starší vo všetkých krajinách prejavujú úctu cestujúcim dozorcom, ktorých vymenoval vedúci zbor