Nech Ježišove slová vplývajú na tvoje postoje

„Ten, koho vyslal Boh, hovorí Božie slová.“ ​(JÁN 3:34)

1., 2. K čomu možno prirovnať Ježišove slová z Kázne na vrchu a prečo môžeme povedať, že jeho kázeň bola založená na ‚Božích slovách‘?

ZA JEDEN z najväčších opracovaných diamantov sa dnes považuje 530-karátová Hviezda Afriky. Je to určite veľmi cenný drahokam! Ale oveľa cennejšie sú duchovné klenoty z Ježišovej Kázne na vrchu. A nie div, veď Zdrojom Kristových slov je Jehova! O Ježišovi sa v Biblii píše: „Ten, koho vyslal Boh, hovorí Božie slová.“ ​(Ján 3:34–36)

² I keď Kázeň na vrchu trvala možno len necelú polhodinu, obsahuje 21 citátov z ôsmich kníh Hebrejských Písiem. Bola teda pevne založená na ‚Božích slovách‘. Pozrime sa teraz, ako môžeme uplatniť niektoré z mnohých nesmierne cenných slov tejto vynikajúcej kázne, ktorú predniesol Boží milovaný Syn.

„Najprv sa zmier so svojím bratom“

3. Akú radu dal Ježiš svojim učeníkom po tom, čo ich vystríhal pred následkami hnevu?

³ My kresťania sme šťastní a pokojamilovní, lebo máme Božieho ducha a k jeho ovociu patrí radosť a pokoj. (Gal. 5:22, 23) Ježiš nechcel, aby jeho učeníci stratili pokoj a šťastie, a preto ich vystríhal pred smrtonosnými následkami pretrvávajúceho hnevu. (Prečítajte Matúša 5:21, 22.) Potom vyhlásil: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj  svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ ​(Mat. 5:23, 24)

4., 5. a) Čo bol „dar“, o ktorom hovoril Ježiš vo výroku zaznamenanom v Matúšovi 5:23, 24? b) Nakoľko dôležité je zmieriť sa s urazeným bratom?

⁴ „Dar“, ktorý tu mal Ježiš na mysli, bola akákoľvek obeť predkladaná v Jeruzalemskom chráme. Napríklad zvieracie obete boli dôležité, lebo patrili k spôsobu, akým vtedy Boží ľud uctieval Jehovu. Ježiš však zdôraznil niečo dôležitejšie — zdôraznil, že ešte pred predložením daru Bohu sa treba zmieriť s urazeným bratom.

⁵ Čo sa môžeme naučiť z Ježišových slov ‚zmier sa‘ so svojím bratom? Celkom iste to, že spôsob, akým sa správame k druhým, priamo ovplyvňuje náš vzťah k Jehovovi. (1. Jána 4:20) Je zrejmé, že obete prinesené Bohu v staroveku by nemali zmysel, keby ten, ktorý ich priniesol, nezaobchádzal s blížnymi správne. (Prečítajte Micheáša 6:6–8.)

Dôležitá je pokora

6., 7. Prečo potrebujeme pokoru, keď chceme obnoviť pokojný vzťah s bratom, ktorého sme zranili?

⁶ Keď sa snažíme obnoviť pokojný vzťah s urazeným bratom, pravdepodobne to vyskúša našu pokoru. Pokorní ľudia nebojujú so spoluveriacimi, aby si vydobyli svoje údajné práva. To by viedlo k takým nezdravým pomerom, aké istý čas vládli medzi kresťanmi v starovekom Korinte. V súvislosti s touto situáciou vyjadril apoštol Pavol myšlienku, ktorá nás podnecuje zamyslieť sa. Napísal: „Skutočne [to] znamená pre vás úplnú porážku, keď máte medzi sebou súdne spory. Prečo si radšej nedáte ukrivdiť? Prečo sa radšej nedáte podviesť?“ ​(1. Kor. 6:7)

⁷ Ježiš nepovedal, že máme ísť za bratom, len aby sme ho presvedčili, že my máme pravdu a on sa mýli. Naším cieľom má byť obnoviť pokoj v našom vzťahu. Ak to chceme dosiahnuť, musíme úprimne vyjadriť svoje pocity. Musíme tiež uznať, že pocity toho druhého boli zranené. A ak sme urobili chybu, istotne sa budeme chcieť pokorne ospravedlniť.

‚Ak ťa pravé oko privádza k potknutiu‘

8. Vyjadri hlavnú myšlienku Ježišových slov zapísaných v Matúšovi 5:29, 30.

⁸ V Kázni na vrchu dal Ježiš užitočné rady aj v otázke mravnosti. Vedel, že údy nášho nedokonalého tela môžu mať na nás zlý vplyv. Preto povedal: „Ak ťa teda tvoje pravé oko privádza k potknutiu, vylúp ho a odhoď od seba. Lebo je pre teba užitočnejšie, aby si stratil jeden zo svojich údov, než aby celé tvoje  telo bolo uvrhnuté do gehenny. A ak ťa tvoja pravá ruka privádza k potknutiu, odsekni ju a odhoď od seba. Lebo je pre teba užitočnejšie, aby si stratil jeden zo svojich údov, než aby sa celé tvoje telo dostalo do gehenny.“ ​(Mat. 5:29, 30)

9. Ako nás môže naše „oko“ alebo naša „ruka“ priviesť k „potknutiu“?

⁹ „Oko“, o ktorom Ježiš hovoril, predstavuje našu schopnosť zamerať na niečo pozornosť a „ruka“ je symbolom toho, čo robíme svojimi rukami. Keby sme si nedali pozor, tieto údy nášho tela by nás mohli priviesť k „potknutiu“ a k tomu, že by sme prestali ‚chodiť s pravým Bohom‘. (1. Mojž. 5:22; 6:9) Preto keď sme v pokušení neposlúchnuť Jehovu, musíme podniknúť rázne kroky — obrazne si vylúpiť oko alebo odseknúť ruku.

10., 11. Čo nám môže pomôcť vyhnúť sa nemravnosti?

¹⁰ Ako môžeme svojim očiam zabrániť zamerať sa na nemravné veci? „So svojimi očami som uzavrel zmluvu,“ povedal bohabojný Jób. „Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?“ ​(Jób 31:1) Jób bol ženatý a bol odhodlaný neporušiť Božie zákony v otázkach mravnosti. Taký postoj by sme mali mať aj my, či už sme v manželstve, alebo sme slobodní. Ak sa chceme vyhnúť nemravnosti, musí nás viesť Boží svätý duch. Výsledkom jeho pôsobenia v živote ľudí, ktorí milujú Boha, je sebaovládanie. (Gal. 5:22–25)

¹¹ Ak sa chceme vyhnúť nemravnosti, je dobré položiť si otázku: ‚Dovoľujem svojim očiam, aby vo mne vzbudzovali túžbu po nemravných veciach, ktoré sa často vyskytujú v knihách, v televízii alebo na internete?‘ Pamätajme tiež na slová učeníka Jakuba: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech; a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ ​(Jak. 1:14, 15) Ak sa niekto oddaný Bohu s nemravnou pohnútkou „stále pozerá“ na osobu opačného pohlavia, musí urobiť radikálne zmeny porovnateľné s vylúpením oka a jeho odhodením. (Prečítajte Matúša 5:27, 28.)

12. Ktorá Pavlova rada nám môže pomôcť bojovať proti nemravným žiadostiam?

¹² Keďže nesprávnym používaním svojich rúk môžeme vážne porušiť Jehovove normy mravnosti, musíme byť pevne rozhodnutí zostať mravne čistí. Preto by sme mali poslúchať túto Pavlovu radu: „Umŕtvujte... svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ ​(Kol. 3:5) Slovo „umŕtvujte“ zdôrazňuje, že musíme urobiť rázne opatrenia, ak chceme úspešne bojovať proti nemravným telesným žiadostiam.

13., 14. Prečo je životne dôležité vyhýbať sa nemravným myšlienkam a skutkom?

¹³ Na to, aby si človek zachránil život, by bol pravdepodobne ochotný dať si amputovať končatinu. Ak sa my chceme vyhnúť nemravnému uvažovaniu a konaniu, ktoré by nás mohlo pripraviť o duchovný život, musíme, obrazne povedané, ‚odhodiť‘ svoje oko a svoju ruku. Večnému zničeniu symbolizovanému gehennou môžeme uniknúť jedine tak, že budeme duševne, mravne a duchovne čistí.

¹⁴ Keďže sme zdedili hriech a nedokonalosť, udržiavanie mravnej čistoty si vyžaduje úsilie. „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka,“ povedal Pavol, „aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ ​(1. Kor. 9:27) Buďme teda odhodlaní poslúchať Ježišove rady v otázkach mravnosti a nikdy nekonajme spôsobom, ktorý by prezrádzal nedostatok vďačnosti za Ježišovu výkupnú obeť. (Mat. 20:28; Hebr. 6:4–6)

 „Dávajte“

15., 16. a) Aký príklad dal Ježiš v dávaní? b) Čo znamenajú Ježišove slová zapísané v Lukášovi 6:38?

¹⁵ Ježiš svojimi slovami a vynikajúcim príkladom podporoval ducha dávania. Tým, že kvôli nedokonalým ľuďom prišiel na zem, prejavil veľkú štedrosť. (Prečítajte 2. Korinťanom 8:9.) Ochotne sa zriekol nebeskej slávy, aby sa stal človekom a dal svoj život za hriešnych ľudí, z ktorých niektorí získajú bohatstvo v nebi ako jeho spoludedičia v Kráľovstve. (Rim. 8:16, 17) Okrem toho tiež povzbudil k štedrosti, keď povedal:

¹⁶ „Dávajte a ľudia budú dávať vám. Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a pretekajúcu. Totiž akou mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“ ​(Luk. 6:38) Spojenie „sypať do lona“ poukazuje na zvyk niektorých predavačov naplniť kupujúcemu záhyb širokého vrchného odevu, ktorý bol previazaný pásom a vytváral vak na nosenie rôznych vecí. Naša spontánna štedrosť môže viesť k tomu, že dostaneme späť znamenitú mieru, možno práve vtedy, keď budeme v núdzi. (Kaz. 11:2)

17. Ako dal Jehova najlepší príklad v dávaní a aké dávanie nám môže priniesť radosť?

¹⁷ Jehova miluje a odmeňuje ľudí, ktorí s radosťou dávajú. Sám dal v tom najlepší príklad, keď dal svojho jednosplodeného Syna, „aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Pavol napísal: „Ten, kto seje štedro, bude aj štedro žať. Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ ​(2. Kor. 9:6, 7) Ak budeme vynakladať svoj čas, energiu a hmotné prostriedky na podporu čistého uctievania, budeme istotne pociťovať radosť a budeme bohato odmenení. (Prečítajte Príslovia 19:17; Lukáša 16:9.)

„Netrúb pred sebou“

18. Za akých okolností by sme ‚nemali odmenu‘ u nášho nebeského Otca?

¹⁸ „Dajte si dobrý pozor, aby ste neboli spravodliví pred ľuďmi len preto, aby vás videli; inak nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“ ​(Mat. 6:1) Pod slovom „spravodliví“ myslel Ježiš to, že majú konať spôsobom, ktorý zodpovedá Božej vôli. Nechcel povedať, že zbožné skutky sa nikdy nemajú robiť na verejnosti, lebo predtým svojim učeníkom povedal: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi.“ ​(Mat. 5:14–16) Ale od nášho nebeského Otca ‚nebudeme mať odmenu‘, ak  niečo robíme preto, ‚aby nás druhí videli‘ a obdivovali, ako to robia herci na javisku. Keby sme konali zbožné skutky s takýmito pohnútkami, nemohli by sme mať blízky vzťah k Jehovovi ani by sme nedostali večné požehnania, ktoré prinesie jeho Kráľovstvo.

19., 20. a) Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, že nemáme ‚trúbiť‘, keď dávame „dary milosrdenstva“? b) Ako môžeme uplatniť slová „nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá“?

¹⁹ Keď máme správny postoj, budeme poslúchať Ježišovo nabádanie: „Teda keď dávaš dary milosrdenstva, netrúb pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Pravdu vám hovorím, tí majú svoju plnú odmenu.“ ​(Mat. 6:2) „Dary milosrdenstva“ boli peňažné dary na podporu núdznych. (Prečítajte Izaiáša 58:6, 7.) Ježiš a jeho apoštoli mali spoločné prostriedky, ktoré používali na pomoc chudobným. (Ján 12:5–8; 13:29) Keďže pred dávaním almužny sa doslovne netrúbilo, Ježiš zjavne použil hyperbolu, keď povedal, že nemáme ‚trúbiť‘ pred sebou, keď dávame „dary milosrdenstva“. Nemáme také dary zverejňovať tak ako židovskí farizeji. Ježiš ich nazval pokrytcami, lebo oznamovali svoje milodary „v synagógach a na uliciach“. Títo pokrytci ‚mali svoju plnú odmenu‘. Chvála od ľudí a možno aj popredné miesto pri význačných rabínoch v synagóge bola celá ich odmena, lebo Jehova im nedal nič. (Mat. 23:6) Ako však mali konať Kristovi učeníci? Im, ako aj nám Ježiš povedal:

²⁰ „Ale ty, keď dávaš dary milosrdenstva, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá, lebo tvoje dary milosrdenstva majú byť skryté; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ ​(Mat. 6:3, 4) Naše ruky obyčajne spolupracujú. Preto nedať ľavej ruke vedieť, čo robí pravá, znamená, že sa nemáme chváliť svojimi dobročinnými skutkami ani ľuďom, ktorí sú nám takí blízki, ako je ľavá ruka pravej.

21. Ako nás odmení ten, „ktorý sa pozerá v skrytosti“?

²¹ Keď sa nechválime svojou dobročinnosťou, naše „dary milosrdenstva,“ budú dané v skrytosti. Potom nám náš Otec, „ktorý sa pozerá v skrytosti“, odplatí. Keďže býva v nebesiach a je ľudským očiam neviditeľný, je pre ľudí „v skrytosti“. (Ján 1:18) Jehova ako ten, ktorý „sa pozerá v skrytosti“, nás odmení tým, že nám umožní mať k nemu blízky vzťah, odpustí nám hriechy a dá nám večný život. (Prísl. 3:32; Ján 17:3; Ef. 1:7) O čo je to lepšie ako chvála od ľudí!

Vážme si tieto vzácne slová

22., 23. Prečo by sme si mali veľmi ceniť Ježišove slová?

²² Kázeň na vrchu je rozhodne plná duchovných klenotov, ktoré sú ako drahokamy s mnohými krásnymi plôškami. Nepochybne obsahuje veľa nesmierne cenných slov, ktoré nám môžu prinášať radosť aj v tomto svete plnom ťažkostí. Áno, budeme šťastní, keď si budeme Ježišove slová ceniť a keď dovolíme, aby formovali naše postoje a spôsob života.

²³ Každý, kto „počuje“ a „koná“ to, čo Ježiš vyučoval, bude požehnaný. (Prečítajte Matúša 7:24, 25.) Preto buďme odhodlaní poslúchať Ježišove rady. Ďalšie Ježišove slová z Kázne na vrchu sa budú rozoberať v poslednom článku tejto série.

Ako by si odpovedal?

• Prečo je dôležité zmieriť sa s urazeným bratom?

• Ako sa nedať potknúť svojím ‚pravým okom‘?

• Aký postoj by sme mali mať k dávaniu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 11]

Aké dobré je zmieriť sa s urazeným spoluveriacim!

[Obrázky na stranách 12, 13]

Jehova požehnáva tých, ktorí s radosťou dávajú