Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Jehova si zaslúži, aby sme ho jednotne chválili

Jehova si zaslúži, aby sme ho jednotne chválili

Jehova si zaslúži, aby sme ho jednotne chválili

„Chváľte Jah!“ ​(ŽALM 111:1)

1., 2. Čo znamená výraz „hallelujah“ a ako sa používa v Kresťanských gréckych Písmach?

„ALELUJA!“ Toto zvolanie bežne počuť v kostoloch takzvaného kresťanstva. A niektorí ľudia ho v každodennej reči používajú na zdôraznenie. Len málokto však pozná jeho skutočný význam a mnohí z tých, ktorí ho používajú, znevažujú Boha svojím spôsobom života. (Tít. 1:16) Podľa jedného biblického slovníka je „aleluja“ alebo „hallelujah“ „slovo, ktorým pisatelia rôznych žalmov všetkých vyzývajú, aby spolu s nimi chválili Jehovu“. Viacero biblických učencov poukazuje na to, že slovo „hallelujah“ znamená „‚chváľte Jah‘, [čiže] Jehovu“.

Preto Preklad nového sveta prekladá tento výraz v Žalme 111:1 slovami: „Chváľte Jah!“ Grécka podoba tohto výrazu sa vyskytuje štyrikrát v Zjavení 19:1–6 pri oslave konca falošného náboženstva. Po tejto udalosti budú mať praví Boží ctitelia mimoriadny dôvod s úctou volať „hallelujah“.

Jeho veľkolepé diela

3. Aký je hlavný účel našich pravidelných zhromaždení?

Skladateľ 111. žalmu uvádza mnoho dôvodov, prečo si Jehova veľmi zaslúži, aby sme ho jednotne chválili. V 1. verši hovorí: „Budem chváliť Jehovu celým svojím srdcom v dôvernej skupine priamych a v zhromaždení.“ Jehovovi svedkovia dnes majú rovnakú túžbu. Hlavný účel pravidelných zhromaždení, či už ide o zhromaždenia miestnych zborov, alebo o veľké zjazdy, je chváliť Jehovu.

4. Ako môžeme skúmať Jehovove diela?

4 „Jehovove diela sú veľké, skúmané všetkými, ktorí z nich majú potešenie.“ ​(Žalm 111:2) Všimnime si slovo „skúmané“. Podľa jedného komentára sa môže tento text vzťahovať na ľudí, ktorí pristupujú k Božím dielam ako k „predmetu vážneho a hlbokého rozjímania a štúdia“. To, čo Jehova vytvoril, plní mnoho obdivuhodných funkcií. Slnko, Zem a Mesiac rozmiestnil v priestore tak, aby naša planéta dostávala teplo a svetlo, aby sa striedal deň s nocou, ročné obdobia a príliv s odlivom.

5. Čo sa ukázalo vďaka pokroku v poznaní vesmíru?

Vedci už veľa odhalili o polohe Zeme v slnečnej sústave, ako aj o ideálnej obežnej dráhe, veľkosti a hmotnosti nášho Mesiaca. Usporiadanie a vzájomné pôsobenie týchto nebeských telies umožňuje, aby sa pravidelne striedali nádherné ročné obdobia. Veľa sa už zistilo aj o jemnom nastavení síl, ktoré pôsobia vo vesmíre. Preto v článku nazvanom „Vesmír ‚ušitý na mieru‘“ istý profesor strojného inžinierstva uviedol: „Nie je vôbec ťažké pochopiť, prečo za posledných 30 rokov toľko vedcov zmenilo názor a súhlasí s tým, že na to, aby si človek myslel, že pôvod vesmíru možno vysvetliť len šťastnou náhodou, treba veľkú dávku viery. Čím viac rozumieme tomu, ako pozorne a majstrovsky je vytvorené prostredie, v ktorom žijeme, tým sú dôkazy v prospech existencie inteligentného tvorcu presvedčivejšie.“

6. Aké pocity v tebe vyvoláva spôsob, akým Boh vytvoril ľudí?

Ďalšou pozoruhodnou ukážkou stvoriteľského diela je to, ako nás Boh vytvoril. (Žalm 139:14) Keď tvoril ľudí, obdaril ich schopnosťou myslieť, telom so všetkými potrebnými orgánmi, ako aj schopnosťou konať prácu. Je to zázrak, že máme od Boha napríklad také schopnosti, ako je schopnosť hovoriť a počúvať, čítať a písať. Tieto schopnosti má mnoho ľudí. Máme aj jedno vrcholné konštruktérske dielo — kostru, ktorá nám umožňuje stáť vzpriamene. A konštrukcia celého tela, jeho schopnosť udržiavať rovnováhu, jeho pohybové schopnosti a chemické procesy, ktoré v ňom prebiehajú, vzbudzujú bázeň. Okrem toho obdivuhodné nervové spojenia, ktoré umožňujú, aby fungovala naša myseľ a zmysly, sa nedajú porovnať s ničím, čo doteraz vedci skonštruovali. Napokon, ľudia niečo dosiahli len vďaka tomu, že boli obdarení intelektom a zmyslami. A ani ten najschopnejší a najskúsenejší konštruktér by nedokázal vytvoriť niečo také obdivuhodné a užitočné, ako je desať vynikajúco skonštruovaných nástrojov, ktorými sú naše prsty. Polož si otázku: ‚Bolo by možné vytvoriť pôsobivé umelecké či architektonické diela bez obratného použitia prstov, ktoré nám dal Boh?‘

Božie veľké činy a vlastnosti

7. Prečo by sme mali Bibliu považovať za jedno z Božích veľkých diel?

Ako sa dozvedáme z Biblie, k Jehovovým veľkým dielam patria aj ďalšie obdivuhodné veci, ktoré Jehova urobil pre ľudí. Už sama Biblia je harmonickým veľdielom. Na rozdiel od ostatných kníh je naozaj ‚inšpirovaná Bohom a je užitočná na učenie‘. (2. Tim. 3:16) Napríklad prvá kniha Biblie objasňuje, ako Boh za Noachových čias očistil zem od zla. Druhá kniha opisuje, ako Jehova obhájil svoje postavenie najvyššieho Boha tým, že Izraelitov vyslobodil z otroctva v Egypte. Pravdepodobne tieto a podobné udalosti podnietili žalmistu vyjadriť sa: „[Jehovova] činnosť je dôstojnosť a nádhera a jeho spravodlivosť zostáva navždy. Urobil pamätné meno svojim obdivuhodným dielam. Jehova je milostivý a milosrdný.“ ​(Žalm 111:3, 4) Nesúhlasíš s tým, že jeho činnosť počas celej histórie ľudstva vrátane toho, čo urobil za tvojho života, spôsobuje, že na jeho ‚dôstojnosť a nádheru‘ sa nedá zabudnúť?

8., 9. a) V čom sa Božie diela líšia od mnohých ľudských diel? b) Ktoré Božie vlastnosti si zvlášť ceníš?

Všimnime si, že žalmista zdôrazňuje aj Jehovove nádherné vlastnosti, ako je spravodlivosť, milostivosť a milosrdenstvo. Vieme, že skutky hriešnych ľudí sú zriedka založené na spravodlivosti. Často sú prejavom chamtivosti, závisti a povýšenosti. Vidno to z hrôzostrašných zbraní, ktoré ľudia vyrábajú, aby mohli viesť vojny, ktoré rozpútali, a aby na nich zarobili, pričom miliónom nevinných obetí spôsobujú nevýslovné utrpenie a hrôzu. Vidno to tiež z toho, že veľa ľudských diel vzniklo tak, že boli pri tom utláčaní chudobní. Mnohým by prišlo na um využívanie otrokov na stavbu pyramíd, ktoré slúžili hlavne ako pohrebiská pyšných faraónov. A navyše mnoho diel dnešných ľudí nielenže vedie k útlaku, ale sa nimi aj „kazí zem“. (Prečítajte Zjavenie 11:18.)

Aký je to rozdiel oproti Jehovovým dielam, ktoré sú vždy založené na tom, čo je správne! Medzi jeho diela patrí to, čo milosrdne urobil, aby zachránil hriešne ľudstvo. Keď zaobstaral výkupné, „ukázal vlastnú spravodlivosť“. (Rim. 3:25, 26) Áno, „jeho spravodlivosť zostáva navždy“! A milostivosť prejavoval tým, ako trpezlivo zaobchádzal s hriešnymi ľuďmi. Občas dokonca použil slovo „prosím“, keď im hovoril, aby sa odvrátili od svojich zlých ciest a začali konať to, čo je správne. (Prečítajte Ezechiela 18:25.)

Verný svojim sľubom

10. Aký príklad v prejavovaní vernosti dal Jehova v súvislosti so zmluvou s Abrahámom?

10 „Dal potravu tým, ktorí sa ho boja. Bude pamätať na svoju zmluvu na neurčitý čas.“ ​(Žalm 111:5) Zdá sa, že na tomto mieste sa žalmista zmieňuje o abrahámovskej zmluve. Jehova Abrahámovi sľúbil, že požehná jeho semeno, a povedal, že jeho semeno vezme do vlastníctva bránu svojich nepriateľov. (1. Mojž. 22:17, 18; Žalm 105:8, 9) Keď sa tieto sľuby splnili prvýkrát, z Abrahámovho semena vznikol izraelský národ. Tento národ bol dlho v egyptskom otroctve, ale potom si „Boh... spomenul na svoju zmluvu s Abrahámom“ a vyslobodil ho. (2. Mojž. 2:24) To, ako sa Jehova potom správal k tomuto národu, ukázalo, aký je k nemu štedrý. Zaobstaral mu pokrm pre telo a duchovný pokrm pre myseľ a srdce. (5. Mojž. 6:1–3; 8:4; Neh. 9:21) V nasledujúcich storočiach sa izraelský národ od Boha opakovane odvracal, hoci on mu posielal prorokov, ktorí ho nabádali, aby sa k nemu vrátil. Vyše 1 500 rokov po vyslobodení Izraelitov z Egypta poslal Boh na zem svojho jednosplodeného Syna. Väčšina Židov Ježiša zavrhla a dovolila, aby bol popravený. Potom Jehova vytvoril nový, duchovný národ, „Boží Izrael“. Tento národ je spolu s Kristom Abrahámovým semenom, prostredníctvom ktorého Jehova v súlade s tým, čo predpovedal, požehná ľudstvu. (Gal. 3:16, 29; 6:16)

11. Ako Jehova aj dnes ‚pamätá na svoju zmluvu‘ s Abrahámom?

11 Jehova dodnes ‚pamätá na svoju zmluvu‘ a na požehnania, ktoré táto zmluva podľa jeho sľubu prinesie. Dnes poskytuje hojnosť duchovného pokrmu vo vyše 400 jazykoch. Stále tiež vypočúva naše modlitby o uspokojenie telesných potrieb v súlade s prosbou: „Daj nám náš chlieb na deň podľa dennej potreby.“ ​(Luk. 11:3; Žalm 72:16, 17; Iz. 25:6–8)

Jehovova nesmierna moc

12. Ako dostal staroveký Izrael „dedičstvo národov“?

12 „O sile svojich diel povedal svojmu ľudu, keď im dal dedičstvo národov.“ ​(Žalm 111:6) Jedna výnimočná udalosť z dejín Izraela, ktorú mohol mať žalmista na mysli, bolo zázračné vyslobodenie Izraela z Egypta. Keď Jehova napokon svojmu ľudu dovolil vojsť do Zasľúbenej krajiny, jeho ľud dokázal poraziť kráľovstvá na východnej i na západnej strane Jordána. (Prečítajte Nehemiáša 9:22–25.) Áno, Jehova dal Izraelu „dedičstvo národov“. To bol naozaj veľký prejav Božej moci!

13., 14. a) Aký prejav Božej moci v súvislosti s Babylonom mohol mať žalmista na mysli? b) Aké ďalšie veľké skutky Jehova vykonal, aby vyslobodil ľudí?

13 My však dobre vieme, že napriek tomu všetkému, čo pre nich Jehova urobil, neprejavili úctu ani jemu, ani svojim predkom Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. Neprestajne sa búrili, až kým Boh nepoužil Babylon, aby ich odviedol z ich krajiny do vyhnanstva. (2. Par. 36:15–17; Neh. 9:28–30) Niektorí biblickí učenci sa domnievajú, že skladateľ 111. žalmu žil po návrate Izraelitov z vyhnanstva, a tak mal o dôvod viac chváliť Jehovu za vernosť a moc. Tieto vlastnosti prejavil Boh tým, že vyslobodil Židov z Babylona — z ríše, ktorá neprepúšťala zajatcov. (Iz. 14:4, 17)

14 Asi o päť storočí použil Jehova svoju moc ešte obdivuhodnejším spôsobom, keď kajúcnych ľudí vyslobodil z otroctva hriechu a smrti. (Rim. 5:12) Tým sa okrem iného otvorila možnosť pre 144 000 ľudí stať sa pomazanými Kristovými nasledovníkmi. V roku 1919 Jehova použil svoju moc, aby vyslobodil malý ostatok pomazaných zo zajatia falošného náboženstva. Ich úspechy v tomto čase konca možno pripísať len a len Božej moci. Keď dokážu svoju vernosť až do smrti, budú spolu s Ježišom Kristom z neba vládnuť na úžitok kajúcnych ľudí na zemi. (Zjav. 2:26, 27; 5:9, 10) Budú dedičmi zeme oveľa veľkolepejším spôsobom ako staroveký Izrael. (Mat. 5:5)

Večné a dôveryhodné zásady

15., 16. a) Čo patrí medzi diela Božích rúk? b) Aké nariadenia dal Boh starovekému Izraelu?

15 „Diela jeho rúk sú pravda a súd, dôveryhodné sú všetky nariadenia, ktoré dáva, navždy dobre podopreté, na neurčitý čas, urobené v pravde a priamosti.“ ​(Žalm 111:7, 8) Medzi „diela [Jehovových] rúk“ patria aj dve kamenné tabuľky, na ktoré bolo vyrytých desať dôležitých zákonov daných Izraelu. (2. Mojž. 31:18) Tieto zákony, ako aj ostatné nariadenia zaradené do mojžišovského Zákona sú založené na večných a dôveryhodných zásadách.

16 Napríklad jedno nariadenie alebo zákon z tabuliek hovoril: „Ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť.“ Ďalej tento zákon uvádzal, že Jehova prejavuje „milujúcu láskavosť k tisícemu pokoleniu v prípade tých, ktorí [ho] milujú a dodržiavajú [jeho] prikázania“. Kamenné tabuľky obsahovali aj také nadčasové zásady, ako je zásada „cti svojho otca a svoju matku“ a „nebudeš kradnúť“, ako aj zákon, ktorý odzrkadľoval hlboké porozumenie tým, že zakazoval túžiť po niečom, čo patrí niekomu inému. (2. Mojž. 20:5, 6, 12, 15, 17)

Náš svätý Vykupiteľ vzbudzujúci bázeň

17. Aké dôvody mali Izraeliti na to, aby považovali Božie meno za sväté?

17 „Poslal i vykúpenie svojmu ľudu. Na neurčitý čas prikázal svoju zmluvu. Jeho meno je sväté a vzbudzujúce bázeň.“ ​(Žalm 111:9) Aj tu mohol mať žalmista na mysli, že Jehova je verný zmluve, ktorú uzavrel s Abrahámom. Preto Jehova neopustil Izraelitov ani vtedy, keď boli otrokmi v starovekom Egypte, ani neskôr, keď boli zajatcami v Babylone. V oboch prípadoch ich vykúpil. Už len pre tieto dva skutky mal Boží ľud považovať Božie meno za sväté. (Prečítajte 2. Mojžišovu 20:7; Rimanom 2:23, 24.)

18. Prečo si myslíš, že nosiť Božie meno je výsada?

18 V podobnej situácii sú aj kresťania dnes, lebo boli vykúpení z otroctva hriechu a smrti, z ktorého nemali nádej uniknúť. Mali by sme sa zo všetkých síl usilovať žiť v súlade s prvou prosbou vzorovej modlitby: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Mat. 6:9) Rozjímanie o tomto slávnom mene by v nás malo vyvolávať zbožnú bázeň. Pisateľ 111. žalmu mal na zbožnú bázeň správny pohľad, ktorý vyjadril týmito slovami: „Bázeň pred Jehovom je počiatkom múdrosti. Všetci, ktorí ich vykonávajú [čiže dodržiavajú Jehovove prikázania], majú dobré pochopenie.“ ​(Žalm 111:10)

19. Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

19 Bázeň pred Bohom nám pomôže nenávidieť to, čo je zlé. Pomôže nám tiež napodobňovať Boha v prejavovaní jeho krásnych vlastností, ako to vidno v 112. žalme, ktorý sa bude rozoberať v nasledujúcom článku. Z tohto žalmu uvidíme, ako môžeme patriť k tým miliónom ľudí, ktorí budú s radosťou chváliť Jehovu po celú večnosť. Jehova si to určite zaslúži! „Jeho chvála zostáva navždy.“ ​(Žalm 111:10)

Otázky na rozjímanie

• Prečo si Jehova zaslúži, aby sme ho jednotne chválili?

• Aké Jehovove vlastnosti sú zjavné z jeho diel?

• Prečo si myslíš, že nosiť Božie meno je výsada?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 20]

Hlavný účel našich pravidelných zhromaždení je chváliť Jehovu

[Obrázok na strane 23]

Všetky Jehovove zákony sú založené na večných a dôveryhodných zásadách