Môžeš slúžiť tam, kde treba viac zvestovateľov Kráľovstva?

„V Spojených štátoch sa nám žilo dobre, ale obávali sme sa, že okolie zamerané na hmotné veci by časom mohlo mať na nás a našich dvoch synov zlý vplyv. S manželkou sme predtým slúžili ako misionári a túžili sme opäť žiť tým jednoduchým a pritom šťastným spôsobom života.“

TÁTO túžba podnietila Ralpha a jeho manželku Pam, aby v roku 1991 napísali niekoľkým odbočkám. V listoch vyjadrili túžbu slúžiť tam, kde treba viac zvestovateľov Kráľovstva. Odbočka v Mexiku odpovedala, že v ich krajine naliehavo potrebujú zvestovateľov, ktorí by zvestovali anglicky hovoriacim ľuďom. Podľa bratov z odbočky sa tam polia ‚beleli k žatve‘. (Ján 4:35) Ralph s Pam a ich synovia, ktorí mali vtedy 8 a 12 rokov, zakrátko prijali pozvanie z tejto odbočky a začali sa pripravovať na sťahovanie do zahraničia.

Obrovský obvod

Ralph rozpráva: „Pred odchodom zo Spojených štátov nám niektorí bratia a sestry s dobrým úmyslom hovorili: ‚Presťahovať sa do zahraničia je príliš nebezpečné!‘ ‚Čo keď ochoriete?‘ ‚Načo ísť zvestovať do anglického obvodu? Anglicky hovoriaci ľudia tam nebudú mať o pravdu záujem!‘ Ale my sme už boli rozhodnutí. A nerozhodli sme sa zo dňa na deň. Plánovali sme to celé roky. Dávali sme si pozor, aby sme sa nezaviazali pôžičkami, ktoré by sme museli dlho splácať, šetrili sme si a mnohokrát sme sa v rodine rozprávali, s akými problémami sa môžeme stretnúť.“

Prvé miesto, ktoré Ralph s rodinou po príchode do Mexika navštívil, bola odbočka. Tam im bratia ukázali mapu celej krajiny a povedali: „Tak toto je váš obvod!“ Usadili sa asi 240 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Mexiko v San Miguel de Allende, kde žije veľa cudzincov. Tri roky po ich príchode vznikol v tomto meste anglický zbor s 19 zvestovateľmi. Bol to prvý anglický zbor v Mexiku, ale bolo treba vykonať ešte množstvo práce.

Odhaduje sa, že v Mexiku žije milión občanov Spojených štátov. Okrem toho angličtina je druhým jazykom veľkej časti mexickej inteligencie a mnohých študentov. Ralph hovorí: „Modlili sme sa o ďalších robotníkov.  Vždy sme mali v dome jednu spálňu pre bratov a sestry, ktorí to sem prišli takpovediac ‚prešpehovať‘.“ ​(4. Mojž. 13:2)

Zjednodušili si život, aby mohli slúžiť viac

Zakrátko prišli ďalší bratia a sestry, ktorí boli rozhodnutí slúžiť viac. Boli medzi nimi aj Bill a Kathy zo Spojených štátov. Už predtým 25 rokov slúžili v obvodoch, kde bolo treba viac zvestovateľov. Mali v úmysle naučiť sa po španielsky, ale svoje plány zmenili, keď prišli do mesta Ajijic na brehu jazera Chapala, kam prichádza bývať veľa dôchodcov zo Spojených štátov. Bill hovorí: „V Ajijicu sme sa začali ešte viac venovať anglicky hovoriacim ľuďom, ktorí chceli spoznať pravdu.“ Dva roky po príchode sa Bill a Kathy tešili z toho, že vznikol zbor, už druhý anglický zbor v Mexiku.

Ken a Joanne z Kanady si chceli zjednodušiť život a venovať viac času záujmom Kráľovstva. Spolu s dcérou Britanny sa aj oni presťahovali do Mexika. Ken rozpráva: „Chvíľu nám trvalo, kým sme si zvykli žiť na mieste, kde sa človek aj niekoľko dní nedostane k teplej vode, elektrine či telefónu.“ Ale služba im robila radosť. Ken bol zakrátko vymenovaný za služobného pomocníka a dva roky nato za staršieho. V malom anglickom zbore, kde nebolo veľa mladých, to bolo pre ich dcéru spočiatku ťažšie. Ale keď sa začala zúčastňovať na výstavbe sál Kráľovstva, našla si mnoho vynikajúcich priateľov z celej krajiny.

Patrick a Roxanne z Texasu boli nadšení, keď sa dopočuli, že pomerne blízko majú misionársky obvod, v ktorom hovoria ľudia po anglicky. „Po návšteve mesta Monterrey na severovýchode Mexika sme cítili, že Jehova nás vedie, aby sme tam šli pomôcť,“ hovorí Patrick. V priebehu piatich dní sa im podarilo predať dom v Texase a akoby ‚prejsť do Macedónie‘. (Sk. 16:9) Zarobiť si na živobytie v Mexiku nebolo ľahké, ale už po dvoch rokoch bol z malej 17-člennej skupiny svedkov 40-členný zbor a Patrick s manželkou sa z toho veľmi tešili.

Jeff a Deb sú ďalší manželia, ktorí si zjednodušili život, aby mohli slúžiť viac. V Spojených štátoch predali dom a presťahovali sa do malého bytu v mexickom meste Cancún na východnom pobreží. Dovtedy boli zvyknutí chodiť na zjazdy do klimatizovanej haly neďaleko domu. Teraz museli na najbližší anglický zjazd cestovať osem hodín a samotný zjazd bol na nekrytom štadióne. Napriek všetkému nepohodliu však cítili hlboké uspokojenie, keď videli, ako v Cancúne vznikol zbor asi s 50 zvestovateľmi.

Aj niekoľko mexických bratov a sestier sa rozhodlo pomôcť zvestovať v angličtine. Napríklad keď sa Rubén s rodinou dopočuli, že  v San Miguel de Allende vznikol anglický zbor a že jeho obvodom je celé Mexiko, okamžite sa rozhodli pomôcť. Znamenalo to naučiť sa po anglicky, prispôsobiť sa odlišnej kultúre a každý týždeň cestovať na zhromaždenia veľmi ďaleko, až 800 kilometrov. Rubén hovorí: „Tešilo nás vydávať svedectvo cudzincom, ktorí žili v Mexiku už roky, ale dobré posolstvo počuli vo vlastnej reči prvý raz. Niektorí nám ďakovali so slzami v očiach.“ Rubén a jeho rodina najskôr pomáhali zboru v San Miguel de Allende a potom slúžili ako priekopníci v meste Guanajuato v strednom Mexiku, kde pomohli založiť vyše 30-členný anglický zbor. Dnes slúžia v anglickej skupine v meste Irapuato neďaleko Guanajuata.

Zvestovanie ľuďom, ktorých ťažko nájsť doma

Okrem cudzincov hovorí po anglicky aj mnoho Mexičanov. Často je im náročné odovzdať posolstvo o Kráľovstve, lebo žijú v bohatých štvrtiach a dvere otvárajú slúžky. Alebo aj keď prídu k dverám domáci, nechcú si vypočuť naše posolstvo, lebo si myslia, že Jehovovi svedkovia sú len nejaká malá miestna sekta. No keď ich osloví svedok zo zahraničia, niektorí zareagujú dobre.

Zamyslime sa nad príkladom Glorie z mesta Querétaro v strednom Mexiku. Hovorí: „Španielsky hovoriaci svedkovia ma oslovili už aj predtým, ale nepočúvala som ich. Keď sa však moja rodina a priatelia dostali do problémov, veľmi ma to skľúčilo  a modlila som sa k Bohu, aby mi ukázal, ako sa z nich dostať. Krátko nato prišla k našim dverám anglicky hovoriaca žena. Pýtala sa, či v tomto dome niekto nehovorí po anglicky. Keďže išlo o cudzinku, bola som zvedavá, kto je, a povedala som jej, že ja hovorím po anglicky. Kým hovorila úvod, pomyslela som si: ‚Kde sa tu len tá Američanka vzala?‘ Ale keďže som predtým prosila Boha o pomoc, usúdila som, že táto cudzinka je možno odpoveďou na moju modlitbu.“ Gloria prijala ponuku biblického štúdia, robila rýchle pokroky a zakrátko sa napriek odporu zo strany rodiny dala pokrstiť. V súčasnosti slúži ako pravidelná priekopníčka a jej manžel so synom už tiež slúžia Jehovovi.

Odmena pre zvestovateľov, ktorí zvýšia svoju účasť na službe

Služba na mieste, kde je potrebných viac zvestovateľov, má síce svoje náročné stránky, ale prináša bohatú odmenu. Ralph spomenutý v úvode hovorí: „Viedli sme biblické štúdium s ľuďmi z Británie, Číny, Jamajky, Švédska, ba aj s významnými ľuďmi z Ghany. Niektorí z týchto záujemcov začali rovnako ako my slúžiť celým časom. Za posledné roky bola naša rodina svedkom vytvorenia siedmich anglických zborov. Obaja naši synovia začali priekopníčiť s nami a teraz slúžia v Bételi v Spojených štátoch.“

Teraz je v Mexiku 88 anglických zborov a mnoho skupín. Vďaka čomu je tam taký rýchly vzrast? Mnoho anglicky hovoriacich ľudí žijúcich v Mexiku sa so svedkami nikdy predtým nestretlo. Ďalší si vypočuli posolstvo, pretože zo strany okolia necítili tlak, ktorý by im v tom bol doma možno bránil. A ďalší prijali ponuku štúdia Biblie, lebo už sú na dôchodku a majú čas venovať sa duchovným veciam. Okrem toho vyše tretiny zvestovateľov v anglických zboroch slúži v priekopníckej službe, vďaka čomu v zboroch vládne nadšenie a rýchlo rastú.

Čakajú ťa požehnania

Určite ešte mnoho ľudí na celom svete prijme posolstvo o Kráľovstve, keď si ho vypočujú vo vlastnom jazyku. Preto je veľmi povzbudzujúce vidieť, že veľa duchovne zmýšľajúcich bratov a sestier — mladých i starých, slobodných i v manželstve — je ochotných presťahovať sa tam, kde treba viac zvestovateľov Kráľovstva. Isteže, môžu sa stretnúť s ťažkosťami, ale tie strácajú na váhe, keď ich porovnáme so šťastím, ktoré pocítia, keď nájdu úprimných ľudí, ktorí prijmú biblické pravdy. Nemohol by si si aj ty upraviť život tak, aby si sa mohol presťahovať tam, kde treba viac zvestovateľov Kráľovstva, či už by to bolo v tvojej krajine, alebo v niektorej inej? * (Luk. 14:28–30; 1. Kor. 16:9) Ak áno, buď si istý, že ťa čakajú bohaté požehnania.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 21]

Šťastní dôchodcovia upútali pozornosť

Beryl sa presťahovala z Británie do Kanady. Tam pracovala ako manažérka pre viacero medzinárodných firiem. Stala sa tiež vynikajúcou krasojazdkyňou na koni a v roku 1980 dokonca reprezentovala Kanadu na olympijských hrách. Po odchode do dôchodku sa i s manželom presťahovala do Chapaly v Mexiku. Tu často jedávali v reštauráciách, a keď si Beryl všimla anglicky hovoriacich dôchodcov, ktorí pôsobili ako šťastní ľudia, zoznámila sa s nimi a opýtala sa ich, čo robia v Mexiku. Takmer vždy sa ukázalo, že radostní návštevníci reštaurácie sú Jehovovi svedkovia. A tak si Beryl s manželom povedali, že ak šťastie a zmysel života závisí od poznania Boha, potom ho chcú poznať aj oni. Beryl začala navštevovať kresťanské zhromaždenia a po niekoľkých mesiacoch prijala ponuku štúdia Biblie. Teraz sa jej už niekoľko rokov darí slúžiť v pravidelnej priekopníckej službe.

[Rámček na strane 22]

„Sú pre nás veľkým požehnaním“

Bratov a sestry, ktorí sa presťahujú tam, kde treba viac zvestovateľov, si miestni svedkovia veľmi vážia. Jedna odbočka v Karibiku napísala: „Keby odišli tie stovky svedkov zo zahraničia, ktorí tu slúžia, narušila by sa stabilita zborov. Sú pre nás veľkým požehnaním.“

V Božom Slove sa uvádza, že „žien rozprávajúcich dobré posolstvo je veľké vojsko“. (Žalm 68:11) Teda neprekvapuje, že v zahraničí slúži mnoho slobodných sestier. Také obetavé sestry sú veľmi užitočné. Z jednej východoeurópskej odbočky prišiel takýto postreh: „V mnohých našich zboroch je vysoké, niekde až 70-percentné zastúpenie sestier. Väčšina z nich je krátko v pravde, ale slobodné priekopníčky z iných krajín poskytujú neoceniteľnú pomoc tým, že ich školia. Sestry zo zahraničia sú pre nás veľkým darom!“

Čo si tieto sestry myslia o službe v zahraničí? „Človek sa stretne s mnohými problémami,“ hovorí asi 30-ročná Angelica, ktorá slúžila niekoľko rokov v zahraničí ako priekopníčka. „Na jednom mieste som sa každý deň musela trmácať po blatistých cestách a všade naokolo som videla ľudské utrpenie, čo bolo deprimujúce. No uspokojovalo ma, že v službe pomáham ľuďom. Okrem toho ma dojímalo, keď mi tunajšie sestry mnohokrát ďakovali za to, že som im prišla pomôcť. Istá sestra mi povedala, že príklad, ktorý som jej dala tým, že som prišla až do jej krajiny slúžiť ako priekopníčka, aj ju podnietil začať so službou celým časom.“

Asi 50-ročná priekopníčka Sue hovorí: „Určite sa stretnete s problémami, ale tie sa nedajú vôbec porovnať s požehnaniami, ktoré zažijete. Služba je tu fantastická! Keďže väčšinu času trávim v službe s mladými sestrami, rozprávam im, čo som sa z Biblie a z našich publikácií dozvedela o tom, ako riešiť problémy. Často mi hovoria, že príklad, ktorý im dávam tým, že prekonávam problémy a že už toľké roky slobodná slúžim ako priekopníčka, im pomáha prekonávať ťažké chvíle v živote. Veľmi ma uspokojuje, že môžem týmto sestrám pomáhať.“

[Mapa na strane 20]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MEXIKO

Monterrey

Guanajuato

Irapuato

Ajijic

Chapala

jazero Chapala

San Miguel de Allende

Querétaro

MEXIKO

Cancún

[Obrázok na strane 23]

Niektorí zažívajú radosť z toho, že môžu vydávať svedectvo cudzincom, ktorí počujú dobré posolstvo prvý raz