„Čas mlčať“

„HOVORIŤ striebro, mlčať zlato.“ Tak znie jedno staré príslovie údajne z Orientu. Jeho hebrejský ekvivalent podľa jedného slovníka znie: „Ak je slovo hodno šekel, mlčanie je hodno dva.“ ​(Brewer’s Dictionary of Phrase and Fable [Brewerov slovník prísloví a legiend]) A múdry izraelský kráľ Šalamún napísal: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami... čas mlčať a čas hovoriť.“ ​(Kaz. 3:1, 7)

Ale kedy je lepšie mlčať než hovoriť? Slová „ticho“, „mlčať“ a podobné výrazy sa na stránkach Biblie vyskytujú vyše stokrát. Z kontextu, v ktorom sú použité, sa dozvedáme, že mlčanie je vhodné najmenej v troch oblastiach života. Preskúmajme, ako možno mlčaním prejaviť úctu, ako ním možno prejaviť rozvážnosť a rozlišovaciu schopnosť a ako ticho pomáha pri rozjímaní.

Prejav úcty

Mlčanie je prejav rešpektu alebo úcty. Prorok Habakuk povedal: „Jehova je vo svojom svätom chráme. Mlč pred ním, celá zem!“ ​(Hab. 2:20) Praví ctitelia majú ‚čakať, áno, mlčky, na Jehovovu záchranu‘. (Plač 3:26) Žalmista spieval: „Mlč pred Jehovom a túžobne naňho čakaj. Nerozpaľuj sa nad niekým, kto robí svoju cestu úspešnou.“ ​(Žalm 37:7)

Môžeme chváliť Jehovu aj bez slov? Zamyslime sa: Neuchváti nás občas stvorenie svojou krásou natoľko, že len hľadíme v nemom úžase? Nie je uvažovanie o takej nádhere spôsob, ako v srdci chváliť Stvoriteľa? Žalmista Dávid začal jednu svoju pieseň slovami: „Pre teba je chvála — mlčanie —, ó, Bože, na Sione; a tebe bude splnený slávnostný sľub.“ ​(Žalm 65:1)

Tak ako si našu úctu zaslúži sám Jehova, zaslúžia si ju aj jeho slová. Napríklad keď mal Boží prorok Mojžiš pred izraelským národom rozlúčkový prejav, spolu s kňazmi všetkých prítomných nabádal: „Mlč... a budeš počúvať hlas Jehovu, svojho Boha.“ A keď sa Izraeliti zišli pri čítaní  Božieho Zákona, aj od izraelských detí sa očakávalo, že budú ticho počúvať. „Zhromaždi ľud,“ povedal Mojžiš, „mužov a ženy a malých... aby sa učili.“ ​(5. Mojž. 27:9, 10; 31:11, 12)

Preto je veľmi správne, že Jehovovi novodobí ctitelia s úctou počúvajú predkladané poučenie na kresťanských zhromaždeniach vrátane veľkých zjazdov. Nebolo by prejavom neúcty k Božiemu Slovu a k Božej organizácii, keby sme sa v čase, keď z pódia znejú životne dôležité biblické pravdy, medzi sebou rozprávali, hoci by to nebolo nevyhnutné? Počas programu zhromaždení je čas mlčať a počúvať.

Aj v osobných rozhovoroch je pozorné počúvanie prejavom úcty. Napríklad patriarcha Jób svojim druhom, ktorí ho obviňovali, povedal: „Poučte ma, a ja budem mlčať.“ Bol ochotný ticho počúvať, kým budú hovoriť. A keď mal mať slovo on, požiadal ich: „Mlčte pri mne, nech môžem hovoriť ja sám.“ ​(Jób 6:24; 13:13)

Prejav rozvážnosti a rozlišovacej schopnosti

V Biblii sa píše: „Ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.“ „Muž s rozsiahlou rozlišovacou schopnosťou, ten mlčí.“ ​(Prísl. 10:19; 11:12) Pouvažujme, ako vynikajúco Ježiš prejavil mlčaním rozvahu a rozlišovaciu schopnosť. Keď si uvedomil, že v nepriateľskej atmosfére, ktorú navodili jeho nepriatelia, nemá zmysel nič hovoriť, „stále mlčal“. (Mat. 26:63) Neskôr, na súde pred Pilátom, „neodpovedal“. Rozvážne nechal za seba hovoriť skutky, ktoré dovtedy verejne urobil. (Mat. 27:11–14)

Aj my konáme múdro, keď si dávame pozor na to, čo hovoríme, zvlášť ak nás niekto provokuje. „Kto je pomalý do hnevu, má hojnosť rozlišovacej schopnosti,“ hovorí jedno príslovie, „ale kto je netrpezlivý, vyvyšuje pochabosť.“ ​(Prísl. 14:29) V náročnej situácii môžu unáhlené slová viesť k nepremyslenej výmene názorov, ktorú by sme neskôr ľutovali. Za takých okolností by sme sa mohli vyjadriť spôsobom, ktorý by druhí považovali za nerozumný, a tým sa pripraviť o pokoj mysle.

Prejavom rozvážnosti je aj dávať pozor na to, čo povieme v prítomnosti zlých ľudí. Mlčanie môže byť tiež vhodnou reakciou, keď sa v službe stretneme s posmechom. A zostať ticho môže byť tiež múdre vtedy, keď nechceme vyvolať dojem, že schvaľujeme nemiestne žarty alebo vulgárnu reč niektorého spolužiaka či spolupracovníka. (Ef. 5:3) „Ako stráž ja nasadím vlastným ústam náhubok,“ napísal žalmista, „kým mám pred sebou niekoho zlého.“ ​(Žalm 39:1)

Človek „s rozsiahlou rozlišovacou schopnosťou“ nezrádza dôveru. (Prísl. 11:12) Pravý  kresťan si dáva veľký pozor, aby neopatrnou rečou nevyzradil niečo dôverné. Zvlášť kresťanskí starší si v tomto ohľade musia dávať pozor, aby si udržali dôveru členov zboru.

Mlčaním možno dosiahnuť niečo pozitívne, aj keď pri ňom nepočuť žiadne slová. Anglický spisovateľ Sydney Smith, ktorý žil v 19. storočí, o jednom svojom súčasníkovi napísal: „Vďaka tomu, ako občas zmĺkne, máte z rozhovoru s ním dokonalý pôžitok.“ Áno, každodenné rozhovory medzi dvoma priateľmi by mali byť obojstrannou výmenou myšlienok. Dobre rozprávať sa dá s takým človekom, ktorý je dobrým poslucháčom.

„Pri hojnosti slov nechýba priestupok,“ vystríhal Šalamún, „ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.“ ​(Prísl. 10:19) A tak čím menej slov povieme, tým je menšie riziko, že sa dopustíme nerozvážnosti. Dokonca platí, že „i každý pochabý, keď mlčí, bude považovaný za múdreho; každý, kto zatvára svoje pery; za toho, kto má porozumenie“. (Prísl. 17:28) Prosme teda Jehovu v modlitbách o to, aby ‚postavil hliadku pred dvere našich rtov‘. (Žalm 141:3)

Pomoc pri rozjímaní

O človeku, ktorý sa drží spravodlivej cesty, nás Písmo informuje, že „v [Božom] zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci“. (Žalm 1:2) V inom preklade tento text znie: „O jeho zákone rozjíma dňom i nocou.“ Za akých okolností sa najlepšie rozjíma?

Izák, syn patriarchu Abraháma, „bol vonku a prechádzal sa, aby na poli rozjímal, keď sa schyľovalo k večeru“. (1. Mojž. 24:63) Na rozjímanie si zvolil pokojnú chvíľu a tiché miesto. Kráľ Dávid rozjímal v tichu počas nočných hliadok. (Žalm 63:6) Dokonalý človek Ježiš cítil, že potrebuje byť aj sám a rozjímať mimo hluku zástupu, na vrchoch, na pustatinách a iných odľahlých miestach, a bol odhodlaný nedať sa o to pripraviť. (Mat. 14:23; Luk. 4:42; 5:16)

Nemožno poprieť, že ticho má na ľudí blahodarný účinok. Vytvára priaznivú atmosféru na zdravé sebaskúmanie, ktoré je zas nevyhnutné na rozvoj osobnosti. Môže tiež prispieť k pokoju mysle. Rozjímanie vo chvíľach ticha nám môže pomôcť osvojiť si pravú skromnosť a pokoru a ešte lepšie chápať, čo je v živote naozaj dôležité.

Hoci mlčanie je za istých okolností dobré, niekedy je „čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Praví Boží ctitelia dnes „po celej obývanej zemi“ horlivo zvestujú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Mat. 24:14) Preto pribúda Božích služobníkov a ich radostné hlasy počuť stále hlasnejšie a hlasnejšie. (Mich. 2:12) Buďme teda rozhodne medzi tými, ktorí horlivo oznamujú dobré posolstvo o Kráľovstve a hovoria o Božích obdivuhodných dielach. A nezabúdajme pritom svojím životom dávať najavo, že vieme, že mlčať je niekedy zlato.

[Obrázok na strane 3]

Na kresťanských zhromaždeniach by sme mali počúvať a učiť sa

[Obrázok na strane 4]

Mlčaním možno v službe vhodne zareagovať na slovný útok

[Obrázok na strane 5]

Ticho pomáha rozjímať