Prečo a ako delegovať?

DELEGOVANIE úloh na druhých je staršie ako planéta Zem. Jehova stvoril svojho jednosplodeného Syna a prostredníctvom neho, ‚majstra v diele‘, potom stvoril vesmír. (Prísl. 8:22, 23, 30; Ján 1:3) Keď stvoril prvých dvoch ľudí, povedal im, aby ‚naplnili zem a podmanili si ju‘. (1. Mojž. 1:28) Stvoriteľ poveril ľudí, aby edenský raj rozšírili po celej zemi. Áno, delegovanie je už od samého začiatku typickou črtou Jehovovej organizácie.

Čo všetko patrí k delegovaniu? Prečo by sa mali starší učiť delegovať určité úlohy v zbore na druhých a ako to môžu robiť?

Čo je delegovanie?

„Delegovanie“ je „proces, v ktorom sa vymedzuje pracovná pôsobnosť (kompetencia)... prideľujú sa úlohy a právomoc a súčasne tým vzniká u povereného zodpovednosť.“ ​(Veľký slovník cudzích slov) Teda delegovať znamená zapojiť do dosahovania určitých cieľov niekoho ďalšieho. To, prirodzene, vedie k deľbe právomocí.

Od členov kresťanského zboru, ktorí dostali určitú úlohu, sa očakáva, že ju budú plniť, že budú o jej plnení podávať správu a obyčajne aj to, že sa budú radiť s tým, kto ich ňou poveril. Hlavná zodpovednosť však  zostáva na vymenovanom bratovi, ktorý úlohu delegoval. On má sledovať pokrok a podľa potreby dať radu. Niekto by sa však mohol opýtať: ‚Prečo delegovať, keď si to môžem urobiť aj sám?‘

Prečo delegovať?

Všimnime si, že Jehova, ktorý stvoril svojho jednosplodeného Syna, delegoval naňho ostatnú stvoriteľskú činnosť. Áno, „jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci v nebesiach a na zemi, viditeľné a neviditeľné“. (Kol. 1:16) Stvoriteľ mohol všetko urobiť sám, a predsa sa rozhodol dať aj Synovi možnosť tešiť sa z plodnej práce. (Prísl. 8:31) Synovi to umožnilo lepšie spoznať Otcove vlastnosti. A Otec využil túto príležitosť, aby svojho jednosplodeného Syna školil.

Keď bol Ježiš Kristus na zemi, napodobňoval Otca v tom, že na druhých prenášal právomoci a poveroval ich úlohami. Postupne vyškolil svojich učeníkov. Najskôr pred sebou vyslal 12 apoštolov a neskôr 70 ďalších učeníkov. (Luk. 9:1–6; 10:1–7) Keď potom prišiel na miesta, kde zvestovali, bol už položený dobrý základ, na ktorom mohol stavať. Po odchode zo zeme delegoval na vyškolených učeníkov ešte väčšie právomoci a povinnosti vrátane úlohy po celom svete zvestovať dobré posolstvo. (Mat. 24:45–47; Sk. 1:8)

Kresťanský zbor sa stal charakteristickým tým, že sa v ňom delegovalo a školilo. Apoštol Pavol Timotejovi povedal: „Zveruj [to] verným ľuďom, ktorí budú dostatočne spôsobilí vyučovať iných.“ ​(2. Tim. 2:2) Čiže skúsení kresťania majú školiť druhých, ktorí budú zasa školiť ďalších.

Ak starší deleguje časť práce, ktorú má vykonať, umožní tak aj druhým tešiť sa z možnosti vyučovať a pásť. Navyše starší si uvedomujú, že ľudské schopnosti sú obmedzené, a to je ďalší dôvod, prečo požiadať iných členov zboru o pomoc pri plnení úloh v zbore. V Biblii sa píše: „Múdrosť je u skromných.“ ​(Prísl. 11:2) Byť skromný znamená okrem iného uvedomovať si svoje obmedzenia. Ak sa snažíš robiť všetko sám, vyčerpáš sa a ochudobníš svoju rodinu o čas, ktorý by si inak s ňou mohol stráviť. Preto je veľmi múdre prenášať časť povinností na druhých. Uveďme príklad brata, ktorý slúži ako koordinátor rady starších. Môže poveriť iných starších revíziou zborových účtov. Tak sa môžu pri prezeraní záznamov osobne oboznámiť s finančnou situáciou zboru.

Delegovanie nielenže umožňuje druhým získať potrebnú zručnosť a skúsenosti, ale tomu, ktorý deleguje, to tiež dáva možnosť pozorovať schopnosti tých, ktorých poveril určitou prácou. A tak delegovaním vhodných úloh v zbore môžu starší skúšať bratov, „či sú vhodní“ v budúcnosti slúžiť ako služobní pomocníci. (1. Tim. 3:10)

A napokon, delegovaním dávajú starší najavo dôveru. Pavol školil Timoteja za misionára priamo v teréne. Tak sa medzi nimi vytvoril silný vzťah. Pavol nazval Timoteja ‚pravým dieťaťom vo viere‘. (1. Tim. 1:2) Podobne aj medzi Jehovom a Ježišom sa vďaka spolupráci na tvorení všetkého ostatného  vytvoril silný vzťah. Teda keď starší zverujú prácu druhým, môžu sa s nimi viac spriateliť.

Prečo sa niektorí zdráhajú

Pre niektorých starších je ťažké delegovať, i keď vedia, že to má svoje výhody. Možno im v tom bráni pocit, že stratia na autorite. Možno si myslia, že musia byť vždy takpovediac pri kormidle. Pripomeňme si však, že Ježiš pred vystúpením do neba dal svojim učeníkom oprávnenie vykonať určitú závažnú úlohu a pritom dobre vedel, že ich skutky budú väčšie ako jeho. (Mat. 28:19, 20; Ján 14:12)

Iní starší možno v minulosti na niekoho niečo delegovali, ale potom neboli s výsledkami spokojní. Teraz možno majú pocit, že to, čo treba, si lepšie a rýchlejšie urobia sami. Pouvažujme však nad príkladom apoštola Pavla. Vedel, že je dobré delegovať, ale uvedomoval si aj to, že ten, kto sa školí, nemusí vždy splniť jeho očakávania. Na prvej misijnej ceste školil mladého Marka. A veľmi ho sklamalo, že sa od nich oddelil a vrátil sa domov. (Sk. 13:13; 15:37, 38) Preto ale neprestal školiť ďalších. Ako už bolo povedané, pozval so sebou na cesty mladého kresťana Timoteja. Keď bol Timotej pripravený niesť väčšiu zodpovednosť, Pavol ho nechal v Efeze a zveril mu právomoc vymenúvať zborových dozorcov a služobných pomocníkov. (1. Tim. 1:3; 3:1–10, 12, 13; 5:22)

Podobne ani dnešní starší by nemali prestať školiť bratov len preto, že v prípade niektorého z nich nebolo školenie úspešné. Je múdre a dôležité naučiť sa dôverovať druhým a školiť ich. Aké činitele by však mali mať starší pri delegovaní na pamäti?

Ako delegovať

Pri delegovaní úloh je dobré zohľadniť predpoklady bratov, ktorí prichádzajú do úvahy. Keď bolo v Jeruzaleme potrebné zabezpečiť každodenné rozdeľovanie jedla, apoštoli vybrali „sedem osvedčených mužov plných ducha a múdrosti“. (Sk. 6:3) Ak o vykonanie určitej práce požiadaš nespoľahlivého človeka, dá sa očakávať, že ju nevykoná. Preto na začiatok poveruj druhých menšími úlohami. Keď sa osvedčia, azda dokážu zvládnuť aj niečo závažnejšie.

To ale nie je všetko. Ľudia sú rôzni a majú rôzne schopnosti. Aj skúsenosti má každý iné. Brat, ktorý je priateľský a má príjemné vystupovanie, môže byť dobrý usporiadateľ, zatiaľ čo ten, ktorý je poriadny a pristupuje k veciam systematicky, môže byť veľmi užitočný ako pomocník tajomníka zboru. Sestra s umeleckým nadaním môže dostať za úlohu naaranžovať kvety na Pamätnú slávnosť.

Keď prideľuješ úlohu, jasne vyjadri, čo treba urobiť. Skôr ako Ján Krstiteľ vyslal poslov za Ježišom, povedal im, čo chce vedieť a ako majú formulovať otázku. (Luk. 7:18–20) Naproti tomu, keď dal Ježiš učeníkom pokyn zozbierať zvyšky chleba, ktorý zázračne zabezpečil, detaily nechal na nich. (Ján 6:12, 13) Veľa závisí od charakteru úlohy a schopností  toho, kto ti s ňou pomáha. Ten, kto deleguje, ako aj ten, kto má danú úlohu vykonať, by mali vedieť, aké výsledky sa očakávajú a nakoľko treba o postupe práce informovať toho, kto ju delegoval. Obaja by mali vedieť, o čom ešte môže rozhodovať ten, kto prácu priamo vykonáva, a o čom už nie. Ak treba prácu skončiť do určitého termínu, pomocníka môže viac motivovať to, že termín stanovíš po vzájomnej dohode, a nie príkazom.

Ten, kto dostal určitú úlohu, mal by dostať aj primerané množstvo prostriedkov, nástroje a mala by mu byť poskytnutá pomoc. O tomto delegovaní úlohy môže byť užitočné informovať aj druhých. Ježiš zveril Petrovi „kľúče nebeského kráľovstva“ v prítomnosti ďalších učeníkov. (Mat. 16:13–19) Teda v niektorých prípadoch môže byť dobré, aby zbor vedel, kto má na starosti určitú úlohu.

Na mieste je aj opatrnosť. Keby si sa stále snažil riadiť prácu, ktorú si delegoval, vysielal by si k tomu človeku signál, že mu veľmi nedôveruješ. Pravda, občas nebudú výsledky celkom podľa tvojich predstáv. Ale ak má brat, ktorý dostal nejakú úlohu, určitú voľnosť v rozhodovaní, pravdepodobne získa sebadôveru a nazbiera skúsenosti. To, pochopiteľne, neznamená, že sa netreba zaujímať o to, ako si počína. Jehova bol do stvorenia stále zapojený, hoci v ňom určitú úlohu zveril svojmu Synovi. Svojmu Majstrovi v diele povedal: „Urobme človeka na svoj obraz.“ ​(1. Mojž. 1:26) Teda slovami a skutkami podporuj pomocníka vo vykonávaní pridelenej práce a chváľ ho za jeho snahu. Môže byť užitočné stručne zhodnotiť doterajšie výsledky jeho práce. Ak prácu nevykonáva správne, bez váhania mu poraď alebo ešte viac pomôž. Nezabúdaj na to, že zodpovednosť za konečný výsledok nesieš ty, ako ten, kto úlohu delegoval. (Luk. 12:48)

Už mnoho bratov malo úžitok z toho, že na nich zboroví starší, ktorí sa o nich naozaj zaujímali, delegovali v zbore určité úlohy. Teda je potrebné, aby sa všetci starší učili, prečo a ako delegovať, a tým napodobňovať Jehovu.

[Rámček na strane 29]

DELEGOVANIE JE SPÔSOB, AKO

• sa spolu s druhými tešiť z vykonanej práce

• dosiahnuť viac

• prejaviť múdrosť a skromnosť

• školiť ďalších

• prejaviť dôveru

[Rámček na strane 30]

AKO DELEGOVAŤ

• Vyber si na danú úlohu vhodných ľudí

• Jasne úlohu vysvetli a komunikuj

• Jasne vyjadri, čo treba dosiahnuť

• Poskytni potrebné prostriedky

• Zaujímaj sa o pokrok a vyjadruj dôveru

• Buď ochotný niesť zodpovednosť za konečný výsledok

[Obrázky na strane 31]

Delegovať znamená prideliť úlohu a všímať si pokrok v jej plnení