Napodobňujme Ježiša — zvestujme s odvahou

„Pozbierali sme odvahu... hovoriť... dobré posolstvo.“ ​(1. TES. 2:2)

1. Prečo je dobré posolstvo o Kráľovstve veľmi príťažlivé?

AKÉ príjemné je počuť dobrú správu! A najlepšia správa zo všetkých je dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Toto dobré posolstvo nás uisťuje o tom, že utrpenie, choroby, bolesť, žiaľ a smrť pominú. Ľuďom, ktorí ho prijmú, dáva možnosť žiť večne, odhaľuje Božie predsavzatie a ukazuje, ako si k Bohu vytvoriť vzťah a získať jeho schválenie. Bolo by logické očakávať, že toto posolstvo, ktoré šíril Ježiš, bude chcieť s radosťou počuť každý. Žiaľ, nie je to tak.

2. Vysvetli Ježišov výrok z Matúša 10:34–36.

² Ježiš svojim učeníkom povedal: „Nemyslite si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj; neprišiel som na to, aby som priniesol pokoj, ale meč. Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej matke a nevestu proti jej svokre. Skutočne, nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ ​(Mat. 10:34–36). Väčšina ľudí namiesto toho, aby dobré posolstvo prijala, zamieta ho. Niektorí sa stanú nepriateľmi tých, ktorí ho hlásajú, a to aj vtedy, keď sú to ich blízki príbuzní.

3. Čo potrebujeme, ak si chceme plniť úlohu zvestovať?

³ Hlásame tie isté pravdy ako Ježiš a ľudia, ktorí ich počujú, reagujú dnes rovnako,  ako mnohí vtedy reagovali na Ježiša. A nemalo by nás to prekvapovať. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ ​(Ján 15:20) V mnohých krajinách nie sme doslovne prenasledovaní, ale predsa sa stretávame s pohŕdaním a ľahostajnosťou. Preto ak chceme vo zvestovaní dobrého posolstva vytrvať, potrebujeme vieru a odvahu. (Prečítajte 2. Petra 1:5–8.)

4. Prečo musel Pavol ‚pozbierať odvahu‘ zvestovať?

⁴ Niekedy je pre teba možno ťažké ísť do služby alebo niektorá jej stránka v tebe možno vyvoláva obavy. Ak je to tak, nie si sám. Apoštol Pavol bol odvážny a smelý zvestovateľ a vynikajúco rozumel pravde, no napriek tomu bolo preňho občas ťažké zvestovať. Kresťanom v Tesalonike napísal: „Potom, keď sme najprv trpeli a vo Filipi (ako viete) hanebne s nami zaobchádzali, pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.“ ​(1. Tes. 2:2) Vo Filipách predstavitelia mesta dali Pavla spolu so Sílasom zbiť prútmi, uvrhli ich do väzenia a dali do klady. (Sk. 16:16–24) Pavol so Sílasom však napriek tomu „pozbierali... odvahu“ ďalej zvestovať. Ako to môžeme urobiť aj my? Aby sme našli odpoveď, zamyslime sa, čo Božím služobníkom v biblických časoch pomáhalo odvážne hovoriť pravdu o Jehovovi, a všimnime si, ako môžeme napodobniť ich príklad.

Odvaha je potrebná, keď čelíme nepriateľstvu

5. Prečo Jehovovi verní služobníci vždy potrebovali odvahu?

⁵ Najlepší príklad odvahy dal, samozrejme, Ježiš Kristus. Ale už od samého začiatku ľudských dejín všetci verní Jehovovi služobníci potrebovali odvahu. Prečo? Po vzbure v Edene Jehova predpovedal, že medzi tými, ktorí budú slúžiť jemu, a tými, ktorí budú slúžiť Satanovi, zavládne nepriateľstvo. (1. Mojž. 3:15) Toto nepriateľstvo sa rýchlo prejavilo vtedy, keď spravodlivého človeka Ábela zabil vlastný brat. Neskôr sa stal terčom nepriateľstva Enoch, ďalší verný človek, ktorý žil pred potopou. Enoch prorokoval, že Boh príde so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd nad bezbožnými ľuďmi. (Júda 14, 15) Jeho posolstvo rozhodne nebolo populárne. Ľudia Enocha nenávideli a zrejme by ho boli zabili, keby Jehova nebol skrátil jeho život. Akú veľkú odvahu Enoch prejavoval! (1. Mojž. 5:21–24)

6. Prečo Mojžiš potreboval odvahu, aby dokázal hovoriť s faraónom?

⁶ Zamyslime sa aj nad tým, akú odvahu musel prejavovať Mojžiš, keď sa rozprával s faraónom, vládcom, ktorý bol považovaný nielen za zástupcu bohov, ale priamo za jedného z bohov, za syna boha slnka Ra. Je možné, že podobne ako iní faraóni uctieval svoju vlastnú sochu. Jeho slovo bolo zákonom, čo povedal, to platilo. Bol to mocný, namyslený a tvrdohlavý človek, ktorý nebol zvyknutý, aby mu niekto hovoril, čo má robiť. Práve pred tohto človeka opakovane prichádzal mierny pastier Mojžiš — nepozvaný a nevítaný. Čo Mojžiš predpovedal? Ničivé pohromy. A čo žiadal? Povolenie opustiť krajinu pre niekoľko miliónov faraónových otrokov. Potreboval odvahu? To rozhodne! (4. Mojž. 12:3; Hebr. 11:27)

7., 8. a) S akými skúškami sa stretávali verní Boží služobníci v dávnych časoch? b) Čo pomáhalo Božím služobníkom v predkresťanských časoch odvážne sa zastávať čistého uctievania a podporovať ho?

⁷ Aj v nasledujúcich storočiach sa proroci a ďalší verní Boží služobníci odvážne  zastávali čistého uctievania. Satanov svet k nim nebol láskavý. Pavol uvádza: „Kameňovali ich, pokúšali, pílili ich napoly, umierali zabití mečom, chodili v ovčích kožiach, v kozích kožiach, keď boli v núdzi, v súženiach a zle s nimi zaobchodili.“ ​(Hebr. 11:37) Čo týmto verným Božím služobníkom pomáhalo pevne stáť? Niekoľko veršov predtým apoštol Pavol uviedol, čo dalo Ábelovi, Abrahámovi, Sáre a ďalším silu vytrvať. Napísal: „Nedostali splnenie tých sľubov, ale videli ich [očami viery] zďaleka a uvítali ich.“ ​(Hebr. 11:13) Niet pochýb o tom, že aj takým prorokom, ako boli Eliáš, Jeremiáš a ďalší verní, ktorí žili v predkresťanských časoch a odvážne sa zastávali pravého uctievania, pomáhalo vytrvať to, že očami viery stále hľadeli na Jehovove sľuby. (Tít. 1:2)

⁸ Títo verní Boží služobníci z predkresťanských čias očakávali žiarivú a príjemnú budúcnosť. Vďaka službe veľkňaza Krista Ježiša a jeho 144 000 spolukňazov dosiahnu určitý čas po vzkriesení dokonalosť a budú ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘. (Rim. 8:21) Okrem toho Jeremiášovi a ďalším smelým Božím služobníkom v staroveku dodávalo odvahu Jehovovo uistenie vyjadrené v sľube Jeremiášovi: „Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou,‘ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil‘.“ ​(Jer. 1:19) Aj my sme posilnení, keď uvažujeme o Božích sľuboch do budúcnosti a o Božom uistení o duchovnej ochrane. (Prísl. 2:7; prečítajte 2. Korinťanom 4:17, 18.)

Láska motivovala Ježiša odvážne zvestovať

9., 10. Akým spôsobom prejavil Ježiš odvahu pred a) náboženskými vodcami, b) oddielom vojakov, c) veľkňazom, d) Pilátom?

⁹ Náš Vzor, Ježiš, prejavoval odvahu rôznymi spôsobmi. Napríklad neuberal z toho, čo Boh chcel, aby sa ľudia dozvedeli, hoci ho tí, ktorí mali moc a vplyv, nenávideli. Nebojácne odhaľoval samoľúbosť i falošné náuky mocných náboženských vodcov. Tí muži si zaslúžili odsúdenie a on im to povedal rovno a jasne. Pri jednej príležitosti povedal: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa síce zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné kostí mŕtvych ľudí a nečistoty každého druhu. Tak aj vy sa síce zdáte zvonku ľuďom spravodliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a nezákonnosti.“ ​(Mat. 23:27, 28)

¹⁰ Ježiš sa nezľakol ani oddielu vojakov v Getsemanskej záhrade, ale odvážne povedal, že je ten, koho hľadajú. (Ján 18:3–8) Neskôr ho priviedli pred Sanhedrin a vypočúval ho veľkňaz. Ježiš odvážne potvrdil, že je Kristus a Boží Syn, hoci vedel, že veľkňaz hľadá zámienku, aby ho mohli zabiť. Dodal tiež, že ho uvidia „sedieť po pravici moci a prichádzať s nebeskými oblakmi“. (Mar. 14:53, 57–65) Krátko nato  stál zviazaný pred Pilátom, ktorý ho mohol prepustiť. Ale keď ho obviňovali, mlčal. (Mar. 15:1–5) To všetko si vyžadovalo veľkú odvahu.

11. Ako súvisí odvaha s láskou?

¹¹ Pilátovi však Ježiš povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ ​(Ján 18:37) Jehova poveril Ježiša zvestovať dobré posolstvo a Ježiš to robil rád, lebo miloval svojho nebeského Otca. (Luk. 4:18, 19) Ježiš miloval aj ľudí. Vedel, že majú ťažký život. Podobne aj my smelo vydávame svedectvo, lebo hlboko milujeme Boha i blížneho. (Mat. 22:36–40)

Svätý duch nás posilňuje zvestovať so smelosťou

12. Čo prinieslo radosť raným učeníkom?

¹² Počas týždňov, ktoré nasledovali po Ježišovej smrti, dostali učeníci dôvod na radosť, lebo Jehova k nim pripájal tých, ktorí boli zachraňovaní. Veď len v jeden deň sa dalo pokrstiť 3 000 Židov a prozelytov z mnohých krajín, ktorí boli v Jeruzaleme na oslave Pesachu! Aký rozruch to muselo vyvolať v tejto bašte judaizmu! V Biblii sa píše: „Na každú dušu padol strach a prostredníctvom apoštolov sa stalo mnoho predzvestí a znamení.“ ​(Sk. 2:41, 43)

13. Prečo sa bratia modlili o smelosť a k čomu to viedlo?

¹³ Rozzúrení náboženskí vodcovia zatkli Petra a Jána, celú noc ich držali vo väzení a zakázali im hovoriť o Ježišovi. Keď boli títo dvaja apoštoli prepustení, oznámili bratom, čo sa stalo, a spolu vyjadrili modlitbu, v ktorej hovorili o odpore, ktorému boli vystavení. Prosili: „Jehova... daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou.“ K čomu to viedlo? „Všetci boli naplnení svätým duchom a smelo hovorili Božie slovo.“ ​(Sk. 4:24–31)

14. Ako nám svätý duch pomáha vo zvestovaní?

¹⁴ Všimnime si, že učeníci dokázali smelo hovoriť Božie slovo vďaka mocnému Jehovovmu svätému duchu. Odvaha hovoriť pravdu ľuďom, dokonca aj tým, ktorí odporujú nášmu posolstvu, nevychádza z nás samých. Jehova nám môže dať svojho svätého ducha a dá nám ho, ak oň požiadame. Aj my môžeme s Jehovovou pomocou prejavovať odvahu potrebnú na to, aby sme obstáli zoči-voči akémukoľvek odporu. (Prečítajte Žalm 138:3.)

Kresťania dnes zvestujú so smelosťou

15. Ako dnes pravda rozdeľuje ľudí?

¹⁵ Rovnako ako v minulosti, aj dnes pravda rozdeľuje ľudí. Niektorí na ňu reagujú priaznivo, zatiaľ čo iní nechápu ani neuznávajú náš spôsob uctievania Boha. Niektorí nás kritizujú, posmievajú sa nám alebo nás dokonca nenávidia, tak ako to predpovedal Ježiš. (Mat. 10:22) Niekedy sme obeťou dezinformácií a zlomyseľnej propagandy sprostredkúvanej médiami. (Žalm 109:1–3) Jehovov ľud napriek tomu po celej zemi smelo hlása dobré posolstvo.

16. Z akej skúsenosti vidno, že smelosť môže zmeniť postoj ľudí, ktorým zvestujeme?

¹⁶ Naša smelosť môže viesť k tomu, že ľudia zmenia svoj postoj k posolstvu o Kráľovstve. Istá sestra z Kirgizska rozpráva: „Keď som raz bola v službe, jeden domáci mi povedal: ‚Ja verím v Boha, ale nie v Boha kresťanov. Ak prídete k tejto bráne ešte raz, pošlem na vás psa!‘ Za ním bol na reťazi veľký buldog. Ale cez kampaň s Posolstvom o Kráľovstve č. 37, ‚Koniec falošného náboženstva je blízko!‘, som sa rozhodla ísť tam  znova v nádeji, že sa stretnem s niekým iným z tej rodiny. No otvoril ten istý muž. Rýchlo som sa pomodlila k Jehovovi a povedala som: ‚Dobrý deň, pamätám si náš rozhovor pred troma dňami a pamätám si aj vášho psa. Ale nemohla som vás obísť, lebo tak ako vy verím v jediného pravého Boha. Boh čoskoro potrestá náboženstvá, ktoré ho znevažujú. Viac sa o tom dozviete, keď si prečítate toto.‘ Na moje prekvapenie si muž Posolstvo o Kráľovstve vzal. Nato som šla k ďalšiemu domu. O niekoľko minút za mnou muž pribehol s Posolstvom o Kráľovstve v ruke. ‚Už som si to prečítal,‘ povedal. ‚Čo mám robiť, aby som sa vyhol Božiemu hnevu?‘“ S mužom bolo zavedené biblické štúdium a začal navštevovať kresťanské zhromaždenia.

17. Ako odvaha istej sestry posilnila bojazlivú záujemkyňu?

¹⁷ Svojou smelosťou môžeme vliať odvahy aj druhým. Istá sestra v Rusku ponúkala spolucestujúcej v autobuse časopis. V tom zo svojho miesta vyskočil akýsi muž, vytrhol jej časopis z ruky, pokrčil ho a hodil na podlahu. Hlasno jej nadával, chcel od nej jej adresu a hovoril jej, nech sa neopováži zvestovať v ich dedine. Sestra sa pomodlila k Jehovovi o pomoc a pripomenula si Ježišove slová: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo.“ ​(Mat. 10:28) Postavila sa a mužovi pokojne povedala: „Adresu vám nedám a v tejto dedine budem ďalej zvestovať.“ Potom vystúpila. Sestra nevedela, že v tom autobuse bola aj jedna jej záujemkyňa, ktorá zo strachu pred ľuďmi nechodila na kresťanské zhromaždenia. Ale keď videla odvážnu reakciu našej sestry, rozhodla sa začať chodiť na zhromaždenia.

18. Čo ti pomôže zvestovať odvážne ako Ježiš?

¹⁸ V tomto svete odcudzenom Bohu potrebujeme odvahu, aby sme zvestovali ako Ježiš. Čo ti v tom pomôže? Pozeraj sa do budúcnosti. Udržuj si silnú lásku k Bohu i k blížnemu. Modli sa k Jehovovi o odvahu. Stále pamätaj na to, že nie si ponechaný sám na seba, lebo je s tebou Ježiš. (Mat. 28:20) Svätý duch ťa posilní. A Jehova ťa bude žehnať a podporovať. Preto buď odvážny a pripomínaj si: „Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?“ ​(Hebr. 13:6)

Ako by si odpovedal?

• Prečo Boží služobníci potrebujú odvahu?

• Čo sa o prejavovaní odvahy učíme od...

verných Božích služobníkov žijúcich pred Kristom?

Ježiša Krista?

raných kresťanov?

spolukresťanov dnes?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Ježiš nebojácne odhaľoval náboženských vodcov

[Obrázok na strane 23]

Jehova nám dáva odvahu zvestovať