Nedovoľme, aby nás niečo rozptyľovalo v tomto ‚dni dobrej správy‘

ŠTYRIA malomocní uvažovali o svojich možnostiach. V mestskej bráne nedostali žiadnu almužnu. Sýrčania, ktorí obliehali mesto Samária, sa ho snažili vyhladovať. Nemalo žiaden zmysel vstupovať do mesta — ceny potravín boli príliš vysoké. Dokonca už bolo počuť správy o prípadoch kanibalizmu. (2. Kráľ. 6:24–29)

‚Čo keby sme sa šli pozrieť do tábora Sýrčanov?‘ uvažovali malomocní. ‚Nemáme čo stratiť.‘ A tak sa tam večer pod rúškom tmy vydali. Keď dorazili k táboru, všade bolo ticho. Nikde žiadne stráže. Kone a osly boli priviazané, ale neboli tam žiadni vojaci. Všetci štyria nazreli do stanu — nikto tam nebol, no bola tam hojnosť jedla a pitia. Malomocní neváhali a dali sa do jedenia. Našli aj zlato, striebro, odevy a ďalšie cenné veci. Zobrali, koľko uniesli, schovali to a vrátili sa po ďalšie veci. Tábor bol opustený. Jehova zázračne spôsobil, že Sýrčania počuli zvuk prichádzajúceho vojska a mysleli si, že na nich niekto zaútočil. Preto sa dali pešo na útek a všetko tam nechali.

Malomocní si odnášali a schovávali cenné veci. No pri myšlienke na hladujúcu Samáriu sa im začalo ozývať svedomie. Začali jeden druhému hovoriť: „To, čo robíme, nie je správne. Tento deň je dňom dobrej správy!“ A tak utekali do Samárie a oznámili v meste dobrú správu o tom, čo zistili. (2. Kráľ. 7:1–11)

Aj my žijeme v období, ktoré možno nazvať „dňom dobrej správy“. Ježiš poukázal na jeden významný aspekt znamenia „záveru systému vecí“, keď povedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Mat. 24:3, 14) Aký vplyv by to malo mať na náš život?

Osobné záujmy a úzkostlivé starosti nás môžu príliš zaťažovať

Malomocní, nadšení svojím objavom, na chvíľu zabudli na Samáriu. Zamerali sa na to, čo môžu získať. Môže sa niečo podobné stať aj nám? „Nedostatok potravín“ je súčasťou zloženého znamenia, ktoré označuje obdobie záveru systému vecí. (Luk. 21:7, 11) Ježiš svojich učeníkov varoval: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami.“ ​(Luk. 21:34) Ako kresťania by sme si mali dávať pozor, aby každodenné starosti neodviedli našu pozornosť od skutočnosti, že žijeme v ‚dni dobrej správy‘.

Kresťanka Blessing nedovolila, aby sa jej osobné záujmy stali pre ňu príťažou. Slúžila ako priekopníčka a popritom získala doplnkové vzdelanie. Neskôr sa vydala za bételitu a bola prijatá ako členka rodiny Bétel v Benine. Hovorí: „V Bételi upratujem a prináša mi to skutočnú radosť.“ Blessing teraz so spokojnosťou hodnotí 12 rokov svojej služby celým časom a je rada, že sa stále zameriava na ‚deň dobrej správy‘, v ktorom práve žijeme.

 Dávajme si pozor na veci, ktoré nás môžu zbytočne oberať o čas

Keď Ježiš vysielal 70 učeníkov zvestovať, povedal: „Žatva je naozaj veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“ ​(Luk. 10:2) Tak ako otáľanie v čase žatvy môže viesť k tomu, že pestovateľ príde o časť úrody, nedbalosť v diele zvestovania môže viesť k stratám životov. Preto Ježiš dodal: „S nikým sa po ceste neobjímajte na pozdrav.“ ​(Luk. 10:4) Pôvodné slovo pre „pozdrav“ môže znamenať viac ako len povedať „ahoj“ alebo „dobrý deň“. Môže k tomu patriť objímanie a dlhý rozhovor, ktorý sa môže rozprúdiť, keď sa stretnú priatelia. Ježiš teda dal svojim nasledovníkom pokyny, aby sa vyhýbali tomu, čo by ich zbytočne rozptyľovalo, a aby svoj čas využívali čo najlepšie. Posolstvo, ktoré mali oznamovať, bolo naliehavé.

Zamysli sa nad tým, koľko času môžu zabrať niektoré veci, ktoré nie sú nevyhnutné. V mnohých oblastiach bola celé roky hlavným zlodejom času televízia. A ako je to s mobilnými telefónmi a osobnými počítačmi? Prieskum medzi 1000 dospelými v Británii odhalil, že „bežný Brit denne strávi 88 minút telefonovaním z pevnej linky, ďalších 62 minút telefonovaním z mobilného telefónu, 53 minút písaním e-mailov a 22 minút esemeskovaním“. Celkovo je to viac než dvojnásobné množstvo času, ktorý denne venuje službe pomocný priekopník! Koľko času tieto veci zaberajú tebe?

Uvažujme o príklade Ernsta a Hildegard Seligerovcov, ktorí strávili dohromady viac než 40 rokov v nacistických koncentračných táboroch a komunistických väzniciach. Po prepustení dbali na to, aby svoj čas využívali čo najlepšie, a až do konca svojho pozemského behu slúžili ako priekopníci.

Mnohí si chceli so Seligerovcami písať. Títo manželia mohli väčšinu svojho času stráviť čítaním a písaním listov. No v ich živote boli na prvom mieste duchovné veci.

Samozrejme, každý je rád, keď môže udržiavať kontakt so svojimi blízkymi, a nie je na tom nič zlé. Je užitočné dopriať si zmenu v každodenných činnostiach. No je múdre dávať si pozor, aby sme mali pod kontrolou veci, ktoré by nás mohli rozptyľovať a oberať o čas v tomto dni zvestovania dobrého posolstva.

Dôkladne zvestujme dobré posolstvo

Je naozaj požehnaním žiť v tomto ‚dni dobrej správy‘. Nedovoľme, aby niečo odviedlo našu pozornosť, tak ako sa to stalo spomínaným štyrom malomocným. Pamätajme, že neskôr dospeli k záveru: „To, čo robíme, nie je správne.“ Podobne nie je správne dovoliť, aby nám osobné záujmy či veci, ktoré by nás mohli rozptyľovať a oberať o čas, bránili naplno sa zapájať do zvestovateľského diela.

V tomto ohľade nám dal vynikajúci príklad apoštol Pavol. Po 20 rokoch svojej služby napísal: „Dôkladne [som] zvestoval dobré posolstvo o Kristovi.“ ​(Rim. 15:19) Pavol nedovolil, aby niečo utlmilo jeho horlivosť. Aj my rovnako horlivo hlásajme posolstvo o Kráľovstve v tomto ‚dni dobrej správy‘!

[Obrázok na strane 28]

Blessing nedovolila, aby jej osobné záujmy zabránili slúžiť celým časom

[Obrázok na strane 29]

Seligerovci dbali na to, aby svoj čas využívali čo najlepšie