Slúžil si niekedy? Môžeš slúžiť opäť?

SLÚŽIL si niekedy v kresťanskom zbore v zodpovednom postavení? Možno si bol služobný pomocník či starší. Alebo si slúžil v nejakej forme služby celým časom. Ak to tak bolo, určite si z toho mal radosť a hlboko ťa to uspokojovalo, ale potom si sa z nejakého dôvodu musel svojej výsady vzdať.

Možno to bolo preto, aby si sa mohol postarať o členov rodiny. Možno bol príčinou tvoj vysoký vek alebo zdravotný stav. Keď si sa rozhodol z takýchto dôvodov, neznamená to, že si zlyhal. (1. Tim. 5:8) V prvom storočí slúžil Filip ako misionár, ale neskôr sa usadil v Cézarei, kde sa staral o rodinu. (Sk. 21:8, 9) Kráľ starovekého Izraela Dávid v pokročilom veku zariadil, aby ho na tróne vystriedal jeho syn Šalamún. (1. Kráľ. 1:1, 32–35) A predsa Jehova Filipa i Dávida miloval a cenil si ich a ešte aj dnes sú pre ľudí príkladom.

Možno ti však bola výsada služby odobratá. Bolo to pre nemúdre konanie? Alebo pre problémy v rodine? (1. Tim. 3:2, 4, 10, 12) Možno si dokonca nesúhlasil s tým, že by bol taký krok potrebný, a až dodnes máš z toho zlý pocit.

Môžeš sa usilovať slúžiť znova

Je strata výsady služby niečo, čo sa už nedá zvrátiť? Vo väčšine prípadov sa to dá. No ak chceš opäť slúžiť, musíš sa o to chcieť usilovať. (1. Tim. 3:1) Ale z akého dôvodu po tom túžiť? Z rovnakého, z akého si sa oddal Bohu — z lásky k nemu a k ľuďom, ktorí mu slúžia. Ak si ochotný dať túto lásku najavo tým, že budeš znovu slúžiť, Jehovovi to umožní využiť skúsenosti, ktoré si nazbieral tak predtým, ako si o výsadu prišiel, ako aj potom.

Pripomeň si, o čom uistil Jehova Izrael po tom, čo národ zaslúžene prišiel o výsady služby. Božie Slovo uvádza: „Ja som Jehova, nezmenil som sa. A vy ste synovia Jakoba; nedospeli ste k svojmu koncu.“ ​(Mal. 3:6) Jehova Izraelitov miloval a túžil prostredníctvom nich ďalej uskutočňovať svoju vôľu. A rovnaký postoj má aj k tebe. Čo môžeš za súčasných okolností robiť? Kým nemáš v zbore iné povinnosti, sústreď sa na posilnenie svojej duchovnosti, lebo možnosť slúžiť záujmom teokracie závisí viac od duchovného zdravia než od prirodzených schopností.

Aby tvoja viera ‚zmocnela‘, musíš ‚skúmať Jehovu a jeho silu‘. (1. Kor. 16:13; Žalm 105:4) Jeden spôsob, ako to môžeš robiť, je vrúcne sa modliť. Keď budeš Jehovovi opisovať svoju situáciu, povedz mu, čo cítiš, a popros ho o jeho ducha. Tým sa k nemu priblížiš a upevníš sa. (Žalm 62:8; Fil. 4:6, 13) Ďalší spôsob, ako si posilniť duchovnosť, je zlepšiť sa v štúdiu Božieho Slova. Keďže máš v súčasnosti menej povinností, môžeš sa viac venovať osobnému a rodinnému štúdiu a možno sa vrátiť k plánom, ktoré sa ti predtým azda nedarilo dodržiavať.

 Pochopiteľne, stále zastupuješ Jehovu ako jeden z jeho svedkov. (Iz. 43:10–12) Byť ‚Božím spolupracovníkom‘ je najväčšia výsada, akú môže ktokoľvek z nás mať. (1. Kor. 3:9) Zvýšená účasť na zvestovateľskej službe je skvelý spôsob, ako prehĺbiť svoju duchovnosť i duchovnosť spolupracovníkov v službe.

Ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi

Strata výsady služby môže v tebe vyvolávať pocit hanby alebo ťa môže mrzieť. Mohol by si mať sklon obhajovať svoje konanie. Ale čo ak si zodpovední bratia aj po tom, ako si vypočuli tvoju obhajobu, mysleli, že by si už určitú výsadu nemal mať? Možno ešte stále máš negatívne pocity a tie ti bránia usilovať sa slúžiť znova alebo ti dokonca zabraňujú zobrať si poučenie z toho, čo si zažil. Pouvažujme, ako môžu pri prekonávaní negatívnych pocitov pomôcť skúsenosti Jóba, Manašeho a Jozefa.

Jób zastupoval druhých pred Jehovom a slúžil ako starší a sudca patriarchálnej spoločnosti. (Jób 1:5; 29:7–17, 21–25) Potom, v najlepšom období svojho života, prišiel o bohatstvo, o deti i o zdravie. Viedlo to k tomu, že klesol v očiach ľudí. „Teraz sa mi vysmievajú,“ povedal Jób, „títo, ktorí sú mladší ako ja počtom dní.“ ​(Jób 30:1)

Jób sa cítil úplne nevinný a chcel sa obhajovať pred Bohom. (Jób 13:15) Bol však ochotný čakať na Jehovu, čo viedlo k dobrým výsledkom. Uvedomil si, že predsa len potrebuje usmernenie od Jehovu, zvlášť za to, ako reagoval na skúšku, ktorú znášal. (Jób 40:6–8; 42:3, 6) Vďaka pokore, ktorú prejavil, mu Boh veľmi požehnal. (Jób 42:10–13)

Ak si o výsadu prišiel preto, lebo si sa dopustil nejakého nesprávneho konania, azda uvažuješ, či ti to Jehova a kresťanskí bratia niekedy naozaj odpustia a zabudnú. V takom prípade sa zamysli nad skúsenosťou judského kráľa Manašeho. „Vo veľkom meradle robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, aby ho urážal.“ ​(2. Kráľ. 21:6) Napriek tomu zomrel ako verný človek a kráľ. Ako sa to stalo?

Manaše časom karhanie prijal. Po tom, čo si najskôr varovania nevšímal, Jehova proti nemu priviedol Asýrčanov, ktorí ho dali do okov a odviedli do vyhnanstva do ďalekého Babylona. Tam „obmäkčoval tvár Jehovu, svojho Boha, a stále sa veľmi pokoroval kvôli Bohu svojich predkov. A stále sa modlil k Nemu.“ Úprimné pokánie prinieslo ovocie v podobe skutkov a Manašemu bolo odpustené. (2. Par. 33:12, 13)

Stratené výsady sa zriedka vracajú naraz. No časom ti môžu byť ponúknuté určité menšie úlohy. Keď ich prijmeš a splníš najlepšie, ako vieš, často to vedie k tomu, že dostaneš ďalšie. Tým sa nechce naznačiť, že to  bude ľahké. Môžeš zažiť aj sklamania. Ale keď budeš ochotný a vytrvalý, prinesie to vynikajúce ovocie.

Vezmi si príklad z Jakobovho syna Jozefa. V 17. rokoch ho jeho bratia neprávom predali do otroctva. (1. Mojž. 37:2, 26–28) Také niečo od synov svojho otca určite nečakal. Týmto okolnostiam sa však ochotne prispôsobil a Jehova ho požehnal: Jozef „bol nad domom svojho pána“. (1. Mojž. 39:2) Neskôr ho zavreli do väzenia. No prejavil sa ako spoľahlivý a Jehova bol s ním, a tak tam časom dostal na starosť všetkých väzňov. (1. Mojž. 39:21–23)

Jozef nevedel, že to všetko poslúži konkrétnemu účelu. Jednoducho ďalej robil, čo mohol. Preto mohol Jehova vďaka nemu zachrániť rodovú líniu vedúcu k sľúbenému Semenu. (1. Mojž. 3:15; 45:5–8) Hoci nikto z nás nemôže očakávať, že zohrá takú dôležitú úlohu ako Jozef, z inšpirovanej správy o ňom vidíme, že Jehova zasahuje do toho, aké výsady dostávajú jeho služobníci. Napodobni Jozefa, aby to bolo možné aj v tvojom prípade.

Čo sa dá naučiť z prežitých ťažkostí

Jób, Manaše a Jozef zažili skľučujúce skúsenosti. Všetci traja prijali to, čo Jehova pripustil, a každý sa naučil niečo cenné. Čo by si sa mohol naučiť ty?

Uvažuj, čo ťa Jehova možno chce naučiť. V snahe poradiť si so zúfalstvom sa Jób zameral na seba a stratil zo zreteľa niečo dôležitejšie. Jehova ho však láskyplne usmernil a Jób sa začal na veci opäť pozerať vyrovnane. Pripustil: „Rozprával [som], ale nemal som porozumenie.“ ​(Jób 42:3) Ak ťa strata výsad bolí, ‚nemysli si viac ako treba, ale mysli tak, ako to zodpovedá zdravej mysli‘. (Rim. 12:3) Azda sa ťa Jehova usiluje napraviť spôsobom, ktorý ešte celkom nechápeš.

Prijmi naprávanie. Manaše mal možno spočiatku pocit, že si až také prísne pokarhanie nezaslúži. Jednako ho prijal, kajal sa a prestal konať nesprávne. Bez ohľadu na to, čo si myslíš o naprávaní, ktorého sa ti dostalo, ‚pokor sa v Jehovových očiach, a on ťa vyvýši‘. (1. Petra 5:6; Jak. 4:10)

Buď trpezlivý a ochotný. Jozefa mohli jeho zážitky ľahko priviesť k tomu, že by prechovával nenávisť a túžbu po pomste. Ale on sa miesto toho naučil hlbšie prenikať do vecí a byť milosrdný. (1. Mojž. 50:15–21) Ak si zažil sklamanie, buď trpezlivý. Dovoľ Jehovovi, aby ťa školil.

Slúžil si niekedy v kresťanskom zbore v zodpovednom postavení? Umožni Jehovovi, aby ti v budúcnosti opäť dal výsady. Posilňuj si duchovnosť. Ovládaj svoje negatívne pocity trpezlivosťou a pokorou. Ochotne prijmi každú úlohu, ktorá sa ti ponúkne. Buď si istý, že „Jehova nezadrží nič dobré tým, ktorí chodia bezchybne“. (Žalm 84:11)

[Zvýraznený text na strane 30]

Vieru si môžeš posilniť úprimnou modlitbou

[Obrázok na strane 31]

Zvýšená aktivita vo zvestovateľskej službe je skvelý spôsob, ako si prehĺbiť duchovnosť

[Obrázok na strane 32]

Umožni Jehovovi, aby ti v budúcnosti opäť dal výsady