Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Večný život na zemi — nádej znovu objavená

Večný život na zemi — nádej znovu objavená

Večný život na zemi — nádej znovu objavená

„Ó, Daniel, utaj tie slová... až do času konca. Mnohí sa budú potulovať a pravé poznanie sa rozhojní.“ ​(DAN. 12:4)

1., 2. Nad akými otázkami budeme uvažovať v tomto článku?

DNES milióny ľudí jasne chápe biblický podklad nádeje na večný život v pozemskom raji. (Zjav. 7:9, 17) Na začiatku ľudských dejín Boh odhalil, že človeka vytvoril nie na to, aby žil len niekoľko rokov a potom zomrel, ale aby žil večne. (1. Mojž. 1:26–28)

Izraeliti dúfali okrem iného aj v to, že ľudstvo bude raz pozdvihnuté k dokonalosti, ktorú Adam stratil. V Kresťanských gréckych Písmach sa objasňuje, ako Boh umožní ľudstvu získať večný život v raji na zemi. Tak prečo bolo potrebné túto nádej znovu objavovať? Ako bola odhalená a stala sa známou miliónom ľudí?

Zahalenie nádeje

3. Prečo neprekvapuje, že nádej ľudstva na večný život na zemi bola zahalená?

Ježiš predpovedal, že jeho učenie poprekrúcajú falošní proroci a že väčšina ľudí bude zvedených. (Mat. 24:11) Apoštol Peter kresťanov upozornil: „Medzi vami budú falošní učitelia.“ ​(2. Petra 2:1) Apoštol Pavol hovoril o tom, že „príde čas, keď [ľudia] neznesú zdravé učenie, ale budú si zhromažďovať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši“. (2. Tim. 4:3, 4) Satan zvádza ľudí a prostredníctvom odpadlíckeho kresťanstva zahalil povzbudzujúcu pravdu o Božom predsavzatí s ľuďmi a so zemou. (Prečítajte 2. Korinťanom 4:3, 4.)

4. Akú nádej ľudstva zavrhli predstavitelia odpadlíckeho náboženstva?

Písmo objasňuje, že Božie Kráľovstvo je nebeská vláda, ktorá rozdrví a ukončí všetky ľudské vlády. (Dan. 2:44) Počas Kristovej tisícročnej vlády bude Satan uväznený v priepasti, mŕtvi budú vzkriesení a ľudstvo na zemi bude pozdvihnuté k dokonalosti. (Zjav. 20:1–3, 6, 12; 21:1–4) Odpadlícki predstavitelia takzvaného kresťanstva však prevzali iné predstavy. Napríklad Origenes Alexandrijský, cirkevný otec žijúci v treťom storočí, odsudzoval ľudí, ktorí verili, že Milénium prinesie pozemské požehnania. A ako sa uvádza v jednej encyklopédii, katolícky teológ Augustín z Hippa (354 – 430 n. l.) „zastával názor, že nebude žiadne milénium“. (The Catholic Encyclopedia) *

5., 6. Prečo sa Origenes a Augustín stavali proti viere v Milénium?

Prečo sa Origenes a Augustín stavali proti viere v Milénium? Origenes bol žiakom Klementa Alexandrijského, ktorý z gréckej tradície prevzal predstavu o nesmrteľnej duši. Origenes silne ovplyvnený Platónovým učením o duši „vložil do kresťanskej náuky celú kozmickú drámu duše, ktorú prevzal od Platóna,“ vyjadruje sa teológ Werner Jaeger. Preto pozemské požehnania Milénia presunul do duchovnej ríše.

Predtým než Augustín vo veku 33 rokov prijal „kresťanstvo“, stal sa novoplatonikom, čiže prívržencom jedného smeru Platónovej filozofie, ktorý v treťom storočí rozvinul Plotinos. Po svojom obrátení naďalej zmýšľal ako novoplatonik. V istej encyklopédii sa uvádza: „Jeho myseľ bola taviacim kotlom, v ktorom sa náboženstvo Nového zákona úplne zmiešalo s platónskou tradíciou gréckej filozofie.“ ​(The New Encyclopædia Britannica) A v inej encyklopédii sa píše, že Augustín podal „alegorické vysvetlenie“ tisícročnej vlády opísanej v 20. kapitole Zjavenia. A ďalej sa tam uvádza: „Toto vysvetlenie... prijali západní teológovia po ňom a viera v Milénium v jeho skoršej podobe stratila podporu.“ ​(The Catholic Encyclopedia)

7. Aká falošná náuka podkopala nádej, že ľudia budú žiť večne na zemi, a ako sa to stalo?

Nádej ľudstva na večný život na zemi podkopala predstava, ktorej verili v starovekom Babylone a ktorá sa rozšírila po celom svete — predstava, že človek má nesmrteľnú dušu alebo ducha, ktorý v hmotnom tele len sídli. Keď túto predstavu prijalo takzvané kresťanstvo, teológovia začali prekrúcať Písma tak, aby sa zdalo, že texty opisujúce nebeskú nádej učia, že všetci dobrí ľudia idú do neba. Podľa tohto názoru život človeka na zemi je len niečo dočasné, len skúška, ktorá má ukázať, či je hodný života v nebi. Niečo podobné sa stalo aj s nádejou na večný život na zemi, ktorú pôvodne mali Židia. Ako postupne prijímali grécku predstavu o vrodenej nesmrteľnosti, ich pôvodná nádej na život na zemi bledla. To je veľký rozdiel oproti tomu, ako je človek vykreslený v Biblii! Človek je hmotný tvor, a nie duch. Prvému človeku Jehova povedal: „Si prach.“ ​(1. Mojž. 3:19) Večným domovom človeka je zem, nie nebo. (Prečítajte Žalm 104:5; 115:16.)

Záblesky pravdy v tme

8. Čo niektorí učenci v 17. storočí povedali o nádeji ľudstva?

Hoci väčšina náboženstiev, ktoré sa vyhlasujú za kresťanské, popiera nádej na večný život na zemi, Satanovi sa vždy nedarilo zakrývať pravdu. V priebehu stáročí niekoľko pozorných čitateľov Biblie zazrelo záblesky pravdy, keď pochopili niektoré stránky toho, ako Boh pomôže ľudstvu opäť získať dokonalosť. (Žalm 97:11; Mat. 7:13, 14; 13:37–39) Vďaka tomu, že v 17. storočí sa Sväté Písmo prekladalo a tlačilo, stalo sa pre ľudí dostupnejším ako predtým. V roku 1651 istý učenec napísal, že ak pre Adama ľudia „prišli o raj a večný život na zemi“, potom vďaka Kristovi „všetci ľudia budú žiť na zemi; lebo inak by toto prirovnanie nebolo vhodné“. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:21, 22.) Jeden z najvýznamnejších básnikov anglicky hovoriaceho sveta John Milton (1608 – 1674) napísal dielo Stratený raj a jeho pokračovanie Znovuzískaný raj. V nich poukazoval na odmenu, ktorú dostanú verní ľudia v pozemskom raji. Aj keď Milton venoval štúdiu Biblie značnú časť svojho života, uvedomoval si, že jednotlivé kúsky biblickej pravdy nebude možné poskladať, kým sa nezačne Kristova prítomnosť.

9., 10. a) Čo o nádeji ľudstva napísal Isaac Newton? b) Prečo sa Kristova prítomnosť javila Newtonovi vzdialená?

Intenzívny záujem o Bibliu prejavoval aj slávny matematik Sir Isaac Newton (1642 – 1727). Chápal, že svätí budú vzkriesení k nebeskému životu a budú neviditeľne vládnuť spolu s Kristom. (Zjav. 5:9, 10) A o poddaných Kráľovstva napísal: „Na zemi budú ďalej žiť [ľudia] aj po dni súdu, a to nielen 1 000 rokov, ale dokonca navždy.“

10 Newton očakával Kristovu prítomnosť až o niekoľko storočí. „Jeden dôvod, prečo Newton považoval Božie Kráľovstvo za takú vzdialenú budúcnosť, bola veľká skepsa, ktorú v ňom vyvolávalo hlboké odpadlíctvo trinitárov, ktoré videl okolo seba,“ uvádza historik Stephen Snobelen. Dobré posolstvo bolo ešte zahalené. A Newton nevidel žiadne kresťanské hnutie, ktoré by ho mohlo kázať. Napísal: „Týmto Danielovým a Jánovým proroctvám [to druhé je v knihe Zjavenie] sa až do času konca nemá rozumieť.“ A dodal: „‚Potom,‘ hovorí Daniel, ‚mnohí budú behať sem a tam a poznania pribudne.‘ Lebo evanjelium sa pred veľkým súžením a koncom sveta musí kázať vo všetkých národoch. Zástup nesúci palmy, ktorý vychádza z tohto veľkého súženia, nemôže byť nespočetný a zo všetkých národov, pokiaľ sa takým nestane vďaka kázaniu evanjelia, prv ako to príde.“ ​(Dan. 12:4; Mat. 24:14; Zjav. 7:9, 10)

11. Prečo zostala nádej ľudstva pre väčšinu ľudí v Miltonových a Newtonových časoch zahalená?

11 V Miltonových a Newtonových časoch bolo nebezpečné protirečiť oficiálnym náukám cirkvi. Preto väčšina biblického výskumu týchto dvoch učencov nebola uverejnená za ich života, ale až po ich smrti. Reformácia v 16. storočí neviedla k odstráneniu učenia o vrodenej nesmrteľnosti a hlavné protestantské cirkvi ďalej učili Augustínovu predstavu, že Milénium už bolo, a nie že ešte len bude. Vzrástlo poznanie v čase konca?

„Pravé poznanie sa rozhojní“

12. Kedy sa malo rozhojniť pravé poznanie?

12 V súvislosti s „časom konca“ Daniel predpovedal veľmi pozitívny vývoj. (Prečítajte Daniela 12:3, 4, 9, 10.) „Vtedy budú spravodliví žiariť jasne ako slnko,“ povedal Ježiš. (Mat. 13:43) Ako sa v čase konca rozhojnilo pravé poznanie? Pouvažujme o niektorých historických udalostiach, ktoré sa odohrali v desaťročiach pred rokom 1914, čiže pred začiatkom času konca.

13. Čo napísal Charles Taze Russell po preskúmaní obnovy ľudskej dokonalosti?

13 Koncom 19. storočia sa viacero úprimných jednotlivcov pokúšalo porozumieť „vzoru zdravých slov“. (2. Tim. 1:13) Jedným z nich bol Charles Taze Russell. V roku 1870 spolu s niekoľkými ďalšími, ktorí hľadali pravdu, vytvorili triedu s cieľom študovať Bibliu. V roku 1872 sa v štúdiu zamerali na obnovu ľudskej dokonalosti. Neskôr Russell napísal: „Až dosiaľ sme jasne nechápali ten veľký rozdiel medzi odmenou, ktorú dostane cirkev, ktorá je dnes skúšaná, a odmenou verných ľudí z ľudstva všeobecne.“ Odmena pre tú druhú skupinu je „návrat do stavu ľudskej dokonalosti, ktorú mal kedysi v Edene ich predok a hlava Adam“. Russell uznával, že v štúdiu Biblie mu pomohli iní. Kto to bol?

14. a) Ako Henry Dunn pochopil Skutky 3:21? b) Kto mal podľa Dunna žiť večne na zemi?

14 Jedným z tých, ktorí Russellovi pomohli, bol Henry Dunn. Písal na tému „obnovenia všetkých vecí, o ktorých hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov starej doby“. (Sk. 3:21) Dunn vedel, že k tejto obnove patrí aj to, že počas Kristovej tisícročnej vlády bude ľudstvo na zemi pozdvihnuté k dokonalosti. Okrem toho preskúmal otázku, nad ktorou si lámali hlavu mnohí: Kto bude žiť na zemi? Vysvetlil, že milióny ľudí budú vzkriesené, budú vyučované pravde a dostanú možnosť prejaviť vieru v Krista.

15. Čo pochopil George Storrs o vzkriesení?

15 V roku 1870 aj George Storrs prišiel k záveru, že nespravodliví budú vzkriesení a dostanú možnosť získať večný život. Z Písma tiež pochopil, že vzkriesení, ktorí túto možnosť nevyužijú, „zomrú, aj v prípade, že by bol ‚hriešnik storočný‘“. (Iz. 65:20) Storrs žil v Brooklyne v štáte New York a bol šéfredaktorom časopisu Bible Examiner.

16. Čo oddelilo Bádateľov Biblie od takzvaného kresťanstva?

16 Russell z Biblie zistil, že nastal čas oznamovať dobré posolstvo po celej zemi. A tak v roku 1879 začal vydávať časopis Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti, ktorá sa dnes volá Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo. Predtým pravde o nádeji ľudstva rozumelo len veľmi málo ľudí, ale teraz sa o nej dozvedali skupiny Bádateľov Biblie v mnohých krajinách, kde dostávali a študovali Strážnu vežu. Viera, že do neba pôjdu len niekoľkí, zatiaľ čo milióny ľudí získajú dokonalý život na zemi, oddelila Bádateľov Biblie od väčšiny cirkví takzvaného kresťanstva.

17. Ako sa rozhojnilo pravé poznanie?

17 Predpovedaný „čas konca“ sa začal v roku 1914. Naozaj sa pravé poznanie o nádeji ľudstva rozhojnilo? (Dan. 12:4) V roku 1913 sa Russellove kázne publikovali v 2 000 novinách s celkovým počtom 15 000 000 čitateľov. Do konca roka 1914 videlo „Fotodrámu Stvorenie“ — film a diapozitívy, ktoré objasňovali Kristovu tisícročnú vládu — vyše 9 000 000 ľudí na troch kontinentoch. Od roku 1918 do roku 1925 prednášali Jehovovi služobníci v 30 jazykoch na celom svete prednášku s názvom „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“. V roku 1934 si Jehovovi svedkovia uvedomili, že kresťania, ktorí majú nádej na večný život na zemi, sa majú dať pokrstiť. Pochopenie tejto veci ich nanovo podnietilo horlivo zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. Dnes sú Jehovovi za vyhliadku na večný život na zemi vďačné milióny ľudí.

Pred nami je ‚slávna sloboda‘!

18., 19. Aký život je predpovedaný v Izaiášovi 65:21–25?

18 Prorok Izaiáš bol inšpirovaný napísať o tom, aký radostný bude život Božieho ľudu na zemi. (Prečítajte Izaiáša 65:21–25.) Zdá sa, že niektoré stromy, ktoré žili pred asi 2 700 rokmi, keď Izaiáš písal tieto slová, ešte žijú. Dokážeš si predstaviť, že v plnej sile a dobrom zdraví žiješ tak dlho aj ty?

19 Život už nebude len krátka prechádzka z kolísky do hrobu, ale bude ponúkať nekonečné množstvo príležitostí stavať, sadiť a učiť sa. A len si predstav priateľstvá, ktoré si budeš môcť rozvíjať. Tie blízke vzťahy budú môcť rásť donekonečna. Akú „slávnu slobodu“ budú mať v tom čase na zemi ‚Božie deti‘! (Rim. 8:21)

[Poznámka pod čiarou]

^ 4. ods. Augustín tvrdil, že tisícročná vláda Božieho Kráľovstva sa nemala začať v budúcnosti, ale že sa už začala založením cirkvi.

Vieš vysvetliť?

• Kto a ako zahalil nádej ľudstva na život na zemi?

• Čo pochopili niektorí čitatelia Biblie v 17. storočí?

• Ako sa pravá nádej ľudstva vyjasňovala s blížiacim sa rokom 1914?

• Ako sa poznanie o pozemskej nádeji rozhojnilo?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 13]

Básnik John Milton (vľavo) a matematik Isaac Newton (vpravo) vedeli o nádeji na večný život na zemi

[Obrázky na strane 15]

Raní Bádatelia Biblie z Písma zistili, že je čas oznámiť pravú nádej ľudstva po celom svete