Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Buďme poslušní a odvážni tak ako Kristus

Buďme poslušní a odvážni tak ako Kristus

Buďme poslušní a odvážni tak ako Kristus

„Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ ​(JÁN 16:33)

1. Do akej miery Ježiš poslúchal Boha?

JEŽIŠ KRISTUS vždy konal Božiu vôľu. Nikdy ani len nepomyslel na to, že by svojho nebeského Otca neposlúchol. (Ján 4:34; Hebr. 7:26) Ale jeho okolnosti na zemi mu poslúchanie vôbec neuľahčili. Jeho nepriatelia vrátane samého Satana sa ho už od začiatku jeho zvestovateľskej činnosti pokúšali presvedčiť, prinútiť alebo preľstiť, aby prestal verne slúžiť Bohu. (Mat. 4:1–11; Luk. 20:20–25) Spôsobili mu silnú duševnú, citovú i fyzickú bolesť. Napokon sa im podarilo usmrtiť ho na mučeníckom kole. (Mat. 26:37, 38; Luk. 22:44; Ján 19:1, 17, 18) Napriek tomu všetkému i napriek nesmiernemu utrpeniu zostal Ježiš ‚poslušný až po smrť‘. (Prečítajte Filipanom 2:8.)

2., 3. Čo sa môžeme naučiť z toho, že Ježiš bol poslušný napriek utrpeniu?

To, čo Ježiš zažil na zemi ako človek, dalo jeho poslušnosti nové rozmery. (Hebr. 5:8) Zdalo by sa, že o službe Jehovovi sa nemôže už nič naučiť. Veď z blízkeho spoločenstva s Jehovom sa tešil celé veky a počas tvorenia bol Jehovovým „majstrom v diele“. (Prísl. 8:30) A predsa, keď si ako človek zachovával vieru aj napriek utrpeniu, dokázal tým, že je dokonale rýdzi. Ježiš, Boží Syn, duchovne podrástol. Čo sa z jeho skúsenosti môžeme naučiť?

I keď bol Ježiš dokonalý, nesnažil sa zostať dokonale poslušný vlastnými silami, ale modlil sa k Bohu, aby mu v tom pomohol. (Prečítajte Hebrejom 5:7.) Rovnako aj my sa musíme pokorne a pravidelne modliť k Bohu, ak chceme zostať poslušní. Preto apoštol Pavol kresťanom radil: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš“, ktorý sa „pokoril... a stal sa poslušným až po smrť“. (Fil. 2:5–8) Ježiš svojím životom dokázal, že človek môže byť poslušný aj uprostred skazenej spoločnosti. Pravdaže, Ježiš bol dokonalý, ale čo my, nedokonalí ľudia?

Poslušní napriek nedokonalosti

4. Čo pre nás znamená to, že sme schopní slobodne sa rozhodovať?

Boh vytvoril Adama a Evu ako inteligentné bytosti schopné slobodne sa rozhodovať v morálnych otázkach. To isté platí aj o nás ako ich potomkoch. Čo to znamená? To, že sa môžeme rozhodnúť, či budeme konať dobre, alebo zle. Inými slovami, Boh nám dáva možnosť vybrať si, či ho budeme poslúchať, alebo nie. Táto veľká sloboda však prináša aj zodpovednosť. Áno, naše rozhodnutia v morálnych otázkach znamenajú pre nás život alebo smrť. Okrem toho vplývajú aj na ľudí v našom okolí.

5. S čím všetci zápasíme a kedy môžeme byť úspešní?

Pre zdedenú nedokonalosť nie je pre nás prirodzené prejavovať poslušnosť. Poslúchať Božie zákony nie je vždy ľahké. Aj Pavol s tým zápasil. Napísal: „V svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ ​(Rim. 7:23) Pochopiteľne, poslúchať je ľahšie, keď nás to nič nestojí, keď to nebolí a keď to nie je nepríjemné. Ako však reagujeme, keď nastane rozpor medzi našou túžbou poslúchať a ‚žiadosťou tela a žiadosťou očí‘? Tieto zlé túžby sú výsledkom našej nedokonalosti a pôsobenia „ducha sveta“, ktorý nás obklopuje, a sú veľmi silné. (1. Jána 2:16; 1. Kor. 2:12) Ak im chceme odolať, musíme si ‚pripraviť svoje srdcia‘ skôr, ako sa dostaneme do nejakej kritickej situácie alebo do pokušenia, a musíme sa rozhodnúť poslúchať Jehovu stoj čo stoj. (Žalm 78:8) V Biblii nachádzame mnoho príkladov ľudí, ktorým sa to podarilo, lebo si pripravili svoje srdce. (Ezdr. 7:10; Dan. 1:8)

6., 7. Znázorni, ako nám môže osobné štúdium pomôcť múdro sa rozhodovať.

Jeden spôsob, ako si môžeme pripraviť srdce, je usilovne študovať Bibliu a biblické publikácie. Predstav si sám seba v nasledujúcej situácii. Je večer a ty máš osobné štúdium. Pomodlil si sa k Jehovovi, aby ti jeho duch pomohol uplatniť to, čo sa učíš z jeho Slova. Na druhý deň večer máš v pláne pozrieť si v televízii určitý film. Počul si, že recenzie naň boli priaznivé, ale vieš aj to, že obsahuje scény zobrazujúce nemravnosť a násilie.

Premýšľaš nad Pavlovými slovami v Efezanom 5:3: „Nech nie je medzi vami ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu alebo o chamtivosti, ako sa sluší na svätých.“ Spomínaš si tiež na Pavlovu radu vo Filipanom 4:8. (Prečítajte.) Keď rozjímaš o tejto inšpirovanej rade, kladieš si otázku: ‚Napodobním Ježiša v úplnej poslušnosti Bohu, keď budem svoje srdce a svoju myseľ zámerne vystavovať takým programom?‘ Čo urobíš? Budeš sa aj tak držať svojho plánu a pozrieš si ten film?

8. Prečo si musíme udržiavať vysoké morálne a duchovné normy?

Bola by to chyba, keby sme znižovali svoje morálne a duchovné normy azda v domnení, že sme dosť silní, aby sme odolali vplyvu zlej spoločnosti vrátane tej, do ktorej sa môžeme dostať prostredníctvom násilnej alebo nemravnej zábavy. Miesto toho musíme seba i svoje deti chrániť pred skazonosnými vplyvmi, v ktorých sa odráža Satanov duch. Ľudia, ktorí používajú počítače, si dávajú veľmi záležať na tom, aby ich chránili pred zákernými vírusmi, ktoré môžu zničiť dáta, narušiť činnosť počítača, ba aj prevziať nad ním kontrolu a využiť ho pri útoku na iné počítače. Mali by sme byť menej ostražití, keď ide o ochranu nás samých pred Satanovými ‚úkladmi‘? (Ef. 6:11)

9. Prečo musíme byť odhodlaní poslúchať Jehovu každý deň?

Takmer každý deň sa musíme v nejakom ohľade rozhodovať, či budeme konať tak, ako si želá Jehova, alebo nie. Ak chceme byť zachránení, musíme poslúchať Boha a žiť v súlade s jeho spravodlivými zásadami. Keď nasledujeme Kristov príklad poslušnosti „až po smrť“, dávame najavo, že máme pravú vieru. A Jehova nás za vernosť odmení. Ježiš sľúbil: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Mat. 24:13) Na to je zjavne potrebné vypestovať si správnu odvahu, takú akú prejavoval Ježiš. (Žalm 31:24)

Ježiš dal najlepší príklad odvahy

10. Akým tlakom môžeme byť vystavení a ako by sme na ne mali reagovať?

10 Vzhľadom na to, že na každom kroku sa stretávame so svetskými postojmi a správaním, potrebujeme odvahu, aby sme sa nimi nenakazili. Na kresťanov môže byť vyvíjaný nátlak dopustiť sa nemravnosti, zapojiť sa do praktík falošného náboženstva alebo môžu byť vystavení spoločenským či finančným problémom. To všetko by mohlo spôsobiť, že prestanú konať v súlade s Jehovovými spravodlivými zásadami. Mnohí zažívajú odpor v rodine. Vzdelávacie inštitúcie v niektorých krajinách čoraz agresívnejšie presadzujú evolučnú teóriu a čoraz viac ľudí prijíma ateizmus. Vzhľadom na tieto tlaky nemôžeme len nečinne sedieť a prizerať sa. Musíme rozhodne konať, aby sme im odolali, a tak sa pred nimi ochránili. Práve Ježišov príklad nám v tom pomáha uspieť.

11. V čom nám premýšľanie o Ježišovom príklade pomôže nadobudnúť viac odvahy?

11 Ježiš svojim učeníkom povedal: „Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ ​(Ján 16:33) Ježiš sa nikdy nepoddal vplyvu sveta. Nikdy svetu nedovolil, aby mu zabránil spĺňať si úlohu zvestovať, ani kvôli nemu neznížil svoje normy týkajúce sa pravého uctievania a vhodného správania; a to nesmieme ani my. Ježiš o svojich učeníkoch v modlitbe povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:16) Keď študujeme Kristov príklad odvahy a premýšľame o ňom, môžeme nadobudnúť potrebnú odvahu zostať oddelení od sveta.

Učme sa od Ježiša prejavovať odvahu

12. – 14. Uveďte príklady, ako Ježiš prejavil odvahu.

12 Ježiš prejavoval veľkú odvahu počas celej svojej služby. Autoritu, ktorú mal ako Boží Syn, uplatnil, keď nebojácne „vstúpil do chrámu a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holubice“. (Mat. 21:12) Keď ho v poslednú noc jeho života na zemi prišli zatknúť vojaci, odvážne vykročil dopredu, aby ochránil učeníkov, a povedal: „Ak... hľadáte mňa, nechajte týchto odísť.“ ​(Ján 18:8) Vzápätí povedal Petrovi, aby odložil meč, čím ukázal, že sa spolieha nie na pozemské zbrane, ale na Jehovu. (Ján 18:11)

13 Ježiš smelo odhaľoval neláskavých falošných učiteľov tých čias, ako aj ich nesprávne náuky. „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, že zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi,“ povedal im. „Nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť... Čistíte vonkajšok pohára a misy, ale vnútri sú plné lúpeže a nestriedmosti.“ ​(Mat. 23:13, 23, 25) Ježišovi učeníci neskôr potrebovali podobnú odvahu, lebo vodcovia falošného náboženstva prenasledovali aj ich a niektorých z nich usmrtili. (Mat. 23:34; 24:9)

14 Ježiš sa odvážne postavil aj proti démonom. Pri jednej príležitosti stretol muža posadnutého mnohými démonmi, ktorý bol taký silný, že ho nikto nedokázal spútať reťazou. Ježiš z muža nebojácne vyhnal démonov, ktorí ho mali v moci. (Mar. 5:1–13) Dnes Boh nedáva kresťanom moc konať také zázraky. Ale pri zvestovaní a vyučovaní musíme aj my viesť duchovný boj proti Satanovi, ktorý „zaslepil mysle neveriacich“. (2. Kor. 4:4) Tak ako to bolo v Ježišovom prípade, ani naše zbrane „nie sú telesné, ale mocné od Boha na borenie silných opevnení“, čiže hlboko vžitých, ale nesprávnych náboženských predstáv. (2. Kor. 10:4) Od Ježiša sa môžeme naučiť veľa o tom, ako s týmito duchovnými zbraňami narábať.

15. Na čom sa zakladala Ježišova odvaha?

15 Ježišova odvaha sa nezakladala na prehnanej sebadôvere, ale na viere. A tak to musí byť aj v našom prípade. (Mar. 4:40) Ako môžeme nadobudnúť pravú vieru? Aj v tom nás vedie Ježišov príklad. V Ježišovom prípade bolo zjavné, že dôkladne pozná Písma a úplne im dôveruje. Ako zbraň používal nie doslovný meč, ale meč ducha, Božie Slovo. Svoje učenie znova a znova podopieral tým, že sa odvolával na Písma. Svoje slová často uvádzal výrokom: „Je napísané“, teda je v Božom Slove. *

16. Ako môžeme nadobudnúť väčšiu vieru?

16 Ak chceme mať vieru, ktorá dokáže obstáť v skúškach nevyhnutne spojených so životom Ježišovho učeníka, musíme denne čítať a študovať Bibliu a zúčastňovať sa na kresťanských zhromaždeniach. Tým si do mysle vkladáme pravdy, ktoré sú základom našej viery. (Rim. 10:17) Musíme tiež rozjímať, čiže hlboko uvažovať o tom, čo sa učíme, a tak dovoliť, aby to prenikalo do nášho srdca. Iba živá viera nás bude podnecovať k odvážnemu konaniu. (Jak. 2:17) A musíme sa modliť o svätého ducha, pretože viera je súčasťou jeho ovocia. (Gal. 5:22)

17., 18. Ako istá mladá sestra prejavila odvahu v škole?

17 Skúsenosť s tým, že pravá viera dodáva odvahu, mala mladá sestra Kitty. Už odmalička vedela, že by sa v škole nemala ‚hanbiť za dobré posolstvo‘, a veľmi chcela vydať dobré svedectvo spolužiakom. (Rim. 1:16) Každý rok sa rozhodla, že to urobí, ale nikdy na to nepozbierala dosť odvahy. Keď už bola takmer dospelá, začala navštevovať inú školu. Povedala si: „Teraz dobehnem, čo som premeškala.“ Kitty sa modlila o takú odvahu, akú prejavoval Kristus, o rozvážnosť a o tú správnu príležitosť.

18 V prvý deň v škole boli žiaci vyzvaní, aby sa jeden po druhom predstavili. Viacerí povedali, v akom náboženstve boli vychovaní, a dodali, že svoju vieru veľmi nepraktizujú. Kitty si uvedomila, že toto je príležitosť, o ktorú sa modlila. Keď prišla na rad, s presvedčením povedala: „Som Jehovova svedkyňa a v duchovných a morálnych záležitostiach sa držím Biblie.“ Ako pokračovala, niektorí spolužiaci prevracali očami. Ale ďalší pozorne počúvali a neskôr kládli otázky. Učiteľ ju dokonca vyzdvihol ako príklad človeka, ktorý si stojí za svojím presvedčením. Kitty je veľmi rada, že sa vďaka Ježišovmu príkladu naučila prejavovať odvahu.

Prejavujme vieru a odvahu tak ako Kristus

19. a) Čo znamená mať pravú vieru? b) Ako môžeme robiť Jehovovi radosť?

19 Aj apoštoli si uvedomovali, že ich odvážne konanie musí byť založené na viere. Úpenlivo Ježiša prosili: „Daj nám viac viery.“ ​(Prečítajte Lukáša 17:5, 6.) Mať pravú vieru znamená viac ako len veriť, že Boh existuje. Znamená to vytvoriť si k Jehovovi hlboký vzťah založený na dôvere podobný vzťahu malého dieťaťa k láskavému a milujúcemu otcovi. Šalamún pod inšpiráciou napísal: „Syn môj, ak zmúdrelo tvoje srdce, aj moje srdce sa bude radovať. A moje obličky budú jasať, keď tvoje pery budú hovoriť priamosť.“ ​(Prísl. 23:15, 16) Rovnako aj my, keď sa odvážne zastávame spravodlivých zásad, robíme radosť Jehovovi a toto vedomie nám dodáva odvahu. Preto vždy napodobňujme Ježišov príklad a odvážne sa zastávajme spravodlivosti!

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Čo nám pomôže zostať poslušní napriek tomu, že sme nedokonalí?

• Na čom sa zakladá pravá viera a ako nám to pomáha prejavovať odvahu?

• K čomu povedie to, že budeme poslušní a že budeme prejavovať takú odvahu, akú prejavoval Kristus?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 13]

‚Pripravuješ si srdce‘, aby si odolal pokušeniu?

[Obrázok na strane 15]

Podobne ako Ježiš, aj my môžeme prejavovať odvahu založenú na viere