Ceníš si to, čo urobil Jehova, aby ťa vyslobodil?

„Nech je požehnaný Jehova, Boh Izraela, lebo obrátil pozornosť na svoj ľud a pripravil mu oslobodenie.“ ​(LUK. 1:68)

1., 2. Ako možno znázorniť vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, a o akých otázkach budeme uvažovať?

PREDSTAV si, že ležíš na nemocničnom lôžku. Si v izbe s pacientmi, ktorí majú rovnako ako ty smrteľnú chorobu, na ktorú ľudia nepoznajú liek. Keď sa dozvieš, že pod vedením istého lekára prebieha výskum, ktorého cieľom je nájsť takýto liek, napĺňa ťa to nádejou. Netrpezlivo čakáš každú správu o pokroku v tomto výskume. Jedného dňa sa dozvieš, že liek sa podarilo nájsť! Lekár, ktorý stojí za týmto prelomovým objavom, priniesol nepredstaviteľné obete, aby liek zabezpečil. Ako by si na to zareagoval? Tvoje srdce by sa iste naplnilo úctou a vďačnosťou k človeku, ktorý tebe i mnohým ďalším ľuďom umožnil vyslobodiť sa zo smrti.

² Tento scenár sa môže javiť príliš dramatický, ale zodpovedá skutočnej situácii nás všetkých. Každý z nás je v oveľa vážnejšej situácii, než je tá, ktorá bola opísaná. Naliehavo potrebujeme vysloboditeľa. (Prečítajte Rimanom 7:24.) Jehova urobil veľmi veľa, aby nás vyslobodil. Aj jeho Syn priniesol veľké obete. Pouvažujme preto o štyroch základných otázkach. Prečo potrebujeme vyslobodenie? Čo naše vyslobodenie stálo Ježiša? Čo stálo Jehovu? A ako môžeme dať najavo, že si toto vyslobodenie ceníme?

 Prečo potrebujeme vyslobodenie

3. Prečo možno hriech prirovnať k pandémii?

³ Podľa istého nedávneho odhadu jednou z najhorších pandémií v ľudských dejinách bola španielska chrípka, ktorá vypukla v roku 1918 a ktorej podľahlo desiatky miliónov ľudí. Iné choroby sú v určitom zmysle ešte nebezpečnejšie. Nakazí sa nimi síce menej ľudí, ale vyššie percento nakazených im podľahne. * Dal by sa k takej pandémii prirovnať aj hriech? Pripomeňme si slová z Rimanom 5:12: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ Hriechom je nakazených 100 percent ľudskej populácie, lebo všetci nedokonalí ľudia hrešia. (Prečítajte Rimanom 3:23.) A aká je úmrtnosť? Pavol napísal, že hriech spôsobuje smrť „všetkých ľudí“.

4. Aký je Jehovov pohľad na dĺžku nášho života a ako sa líši od pohľadu mnohých ľudí dnes?

⁴ Mnohí dnes nepovažujú hriech a smrť za niečo hrozné. Trápi ich, keď sa stretnú s tým, čomu sa hovorí predčasná smrť, ale keď sa smrť vkráda do života ľudí starnutím, označujú to za „normálne“. Ľudstvo stratilo zo zreteľa Stvoriteľovo predsavzatie. Náš život je neporovnateľne kratší, než aký mal byť. Veď z Jehovovho pohľadu nijaký človek nikdy nežil ani len „jeden deň“. (2. Petra 3:8) Preto nám Božie Slovo hovorí, že náš život je taký pominuteľný ako tráva, ktorá vyrastie aj uschne v jednom ročnom období, alebo ako para, ktorá sa na chvíľku zjavuje a potom mizne. (Jak. 4:14; 1. Petra 1:24) Toto musíme mať stále na pamäti. Prečo? Keď chápeme závažnosť „choroby“, ktorou sme postihnutí, môžeme si viac ceniť „liek“ proti nej — naše vyslobodenie.

5. O čo pripravil hriech každého z nás?

⁵ Ak chceme porozumieť závažnosti hriechu a jeho následkov, musíme sa usilovať do hĺbky pochopiť, o čo nás hriech pripravil. To môže byť spočiatku náročné, lebo pre hriech prichádzame o niečo, čo sme nikdy nezažili. Adam a Eva sa spočiatku tešili z dokonalého ľudského života. Keďže mali dokonalú myseľ i telo, mohli sa rozhodnúť, že budú ovládať svoje myšlienky, pocity a konanie. Mohli si teda rozvíjať nádherné vlastnosti služobníkov Jehovu Boha a naplno využiť svoj obrovský potenciál. Oni však tento drahocenný dar odvrhli. Keď sa rozhodli zhrešiť proti Jehovovi, život, aký im Jehova zamýšľal dať, stratili nielen oni sami, ale pripravili oň aj svoje potomstvo. (1. Mojž. 3:16–19) Tým zároveň na seba, ako aj na nás priviedli hroznú „chorobu“, o ktorej sme hovorili. Ich Jehova právom odsúdil, ale nám ponúka nádej na vyslobodenie. (Žalm 103:10)

Čo naše vyslobodenie stálo Ježiša

6., 7. a) Ako Jehova prvý raz ukázal, že za naše vyslobodenie bude treba zaplatiť vysokú cenu? b) Čo sa môžeme naučiť z obetí, ktoré predkladali Ábel a patriarchovia žijúci pred odovzdaním Zákona?

⁶ Jehova vedel, že za vyslobodenie potomkov Adama a Evy bude treba zaplatiť veľmi vysokú cenu. Niečo o tejto cene sa dozvedáme z proroctva v 1. Mojžišovej 3:15. Jehova uviedol, že zabezpečí „semeno“, záchrancu, ktorý jedného dňa zničí Satana, teda ukončí jeho existenciu. Ale tento záchranca mal medzitým trpieť, obrazne mu mala byť poranená päta. To vytvára obraz niečoho bolestivého, čo ho obmedzí v činnosti. Ale čo to znamená? Čo mal podstúpiť Jehovov Vyvolený?

 ⁷ Ak mal záchranca vyslobodiť ľudstvo z hriechu, musel poskytnúť prostriedok na zmierenie ľudí s Bohom tým, že odstráni účinky hriechu. Čo to malo zahŕňať? Už veľmi skoro sa objavujú náznaky, že mala byť potrebná určitá obeť. Keď prvý verný človek, Ábel, predložil Jehovovi zvieracie obete, Jehova ich schválil. Neskôr aj takí bohabojní patriarchovia, ako bol Noach, Abrahám, Jakob a Jób, predkladali podobné obete, ktoré boli Bohu prijateľné. (1. Mojž. 4:4; 8:20, 21; 22:13; 31:54; Jób 1:5) Časom mojžišovský Zákon upriamoval na obete väčšiu pozornosť.

8. Čo robil veľkňaz každý rok v Deň zmierenia?

⁸ K najdôležitejším obetiam, ktoré Zákon vyžadoval, patrili obete predkladané každý rok v Deň zmierenia. V tento deň vykonal veľkňaz rad úkonov so symbolickým významom. Predložil Jehovovi obete, aby dosiahol zmierenie za hriechy — najskôr za hriechy kňazskej triedy, potom za hriechy nekňazských kmeňov. Veľkňaz vstúpil do Najsvätejšej vo svätostánku alebo v chráme, kam mohol vojsť len on, a to len v tento jeden deň v roku. Tam prskol krv obetí pred truhlu zmluvy. Nad touto posvätnou truhlou sa objavoval jasne žiariaci oblak, ktorý predstavoval prítomnosť Jehovu Boha. (2. Mojž. 25:22; 3. Mojž. 16:1–30)

9. a) Koho predstavoval veľkňaz v Deň zmierenia a čo predstavovali obete, ktoré predložil? b) Čo bolo predtienené tým, že veľkňaz vstúpil do Najsvätejšej?

⁹ Symbolický význam týchto úkonov odhalil pod inšpiráciou apoštol Pavol. Ukázal, že veľkňaz predstavoval Mesiáša, Ježiša Krista, a predkladanie obetí Kristovu obetnú smrť. (Hebr. 9:11–14) Kristova dokonalá obeť prináša skutočné zmierenie dvom skupinám ľudí — kňazskej triede 144 000 Kristových bratov pomazaných duchom a „iným ovciam“. (Ján 10:16) Keď veľkňaz vstúpil do Najsvätejšej, predtienil tým, že Ježiš vstúpi do samého neba, aby Jehovovi Bohu predložil hodnotu výkupnej obete. (Hebr. 9:24, 25)

10. Čo mal podľa biblických proroctiev zažiť Mesiáš?

¹⁰ Je zrejmé, že za vyslobodenie potomstva Adama a Evy mala byť zaplatená vysoká cena. Mesiáš mal obetovať vlastný život! Túto pravdu živo vykreslili proroci v Hebrejských Písmach. Napríklad prorok Daniel priamo uviedol, že „Vodca Mesiáš“ bude „odrezaný“, čiže popravený, „aby sa vykonalo zmierenie za previnenie“. (Dan. 9:24–26) Izaiáš predpovedal, že Mesiáš bude zavrhnutý, prenasledovaný a popravený, čiže prebodnutý, aby niesol hriechy nedokonalých ľudí. (Iz. 53:4, 5, 7)

11. Akými spôsobmi Jehovov Syn prejavil ochotu obetovať sa, aby sme boli vyslobodení?

¹¹ Boží jednosplodený Syn už pred príchodom na zem vedel, čo ho bude stáť naše vyslobodenie. Vedel, že bude veľmi trpieť a potom bude usmrtený. Ako reagoval, keď ho Otec učil tieto pravdy? Cúvol alebo sa vzbúril? Naopak, ochotne sa podriadil a prijal to,  čo ho Otec učil. (Iz. 50:4–6) Podobne aj na zemi poslušne konal Otcovu vôľu. Prečo? Pri jednej príležitosti povedal: „Milujem Otca.“ Okrem toho povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ ​(Ján 14:31; 15:13) Teda za svoje vyslobodenie do veľkej miery vďačíme láske Jehovovho Syna. Aj keď Ježiša naše vyslobodenie stálo dokonalý ľudský život, rád sa ho pre nás zriekol.

Čo naše vyslobodenie stálo Jehovu

12. Prejavom čej vôle je výkupné a z akého dôvodu bolo výkupné poskytnuté?

¹² Ježiš nebol pôvodcom myšlienky priniesť výkupnú obeť a nebol ani tým, kto určil spôsob, ako to uskutočniť. Tento prostriedok na vyslobodenie ľudstva bol jednou z kľúčových stránok Jehovovej vôle. Jehovovu vôľu, ako naznačil apoštol Pavol, predstavoval oltár v chráme, na ktorom sa predkladali obete. (Hebr. 10:10) A tak za vyslobodenie dosiahnuté Kristovou obeťou vďačíme predovšetkým Jehovovi. (Luk. 1:68) Je to prejav jeho dokonalej vôle a jeho veľkej lásky k ľuďom. (Prečítajte Jána 3:16.)

13., 14. Ako nám príklad Abraháma pomáha pochopiť hodnotu toho, čo pre nás urobil Jehova?

¹³ Čo stál Jehovu tento prejav lásky k nám? To dokážeme len ťažko pochopiť. Ale jedna biblická správa nám v tom môže pomôcť. Jehova požiadal verného muža Abraháma, aby urobil niečo mimoriadne ťažké — aby obetoval svojho syna Izáka. Abrahám bol láskavý otec. Jehova sa o Izákovi vyjadril, že je to Abrahámov ‚jediný syn, ktorého Abrahám tak miluje‘. (1. Mojž. 22:2) Abrahám však chápal, že konanie Jehovovej vôle je ešte dôležitejšie ako jeho láska k Izákovi. Preto nezakolísal a poslúchol. Jehova mu však nedovolil urobiť to, čo sa jedného dňa chystal urobiť on sám. Poslal anjela, aby ho zastavil tesne predtým, ako svojho syna obetuje. Abrahám bol natoľko odhodlaný poslúchnuť v tejto náročnej skúške svojho Boha, že bol ochotný priniesť túto obeť. Bol presvedčený, že jeho jedinou nádejou na to, aby tohto mladého muža ešte niekedy videl živého, je vzkriesenie. A plne dôveroval Bohu, že také vzkriesenie aj vykoná. Preto Pavol povedal, že Abrahám dostal Izáka späť tak, že ho Jehova „obrazným spôsobom“ vzkriesil. (Hebr. 11:19)

¹⁴ Vieš si aspoň trochu predstaviť, akú bolesť cítil Abrahám, keď sa chystal obetovať svojho syna? Abrahámova skúsenosť nám v určitej miere objasňuje, čo prežíval Jehova, keď obetoval toho, ktorého nazval „môj Syn, milovaný“. (Mat. 3:17) Nezabúdajme však, že Jehovova bolesť bola zrejme silnejšia ako Abrahámova. Jehova a jeho Syn sa tešili zo vzájomnej spoločnosti milióny, možno dokonca miliardy rokov. Syn s radosťou spolupracoval s Otcom ako jeho milovaný ‚majster v diele‘ a ako jeho hovorca, „Slovo“. (Prísl. 8:22, 30, 31; Ján 1:1) To, čo Jehova vytrpel, keď jeho Syna mučili, keď sa mu  posmievali a keď ho popravili ako zločinca, si ani zďaleka nevieme predstaviť. Ako veľa stálo Jehovu naše vyslobodenie! Teda ako môžeme dať najavo, že si svoje vyslobodenie ceníme?

Ako môžeš dať najavo, že si ceníš svoje vyslobodenie?

15. Ako Ježiš dokončil veľkolepý akt zmierenia a čo tým bolo umožnené?

¹⁵ Veľkolepý akt zmierenia dokončil Ježiš po svojom vzkriesení do neba. Keď bol opäť v prítomnosti svojho milovaného Otca, predložil mu hodnotu svojej obete. Potom nasledovali veľké požehnania. Odvtedy bolo možné dosiahnuť úplné odpustenie hriechov, najprv hriechov Kristových pomazaných bratov a potom aj hriechov „celého sveta“. Vďaka tejto obeti môžu mať dnes schválenie Jehovu Boha všetci, ktorí robia úprimné pokánie zo svojich hriechov a stávajú sa Kristovými pravými nasledovníkmi. (1. Jána 2:2) Ako sa to týka teba?

16. Ako by sme mohli znázorniť, prečo by sme mali byť Jehovovi vďační za vyslobodenie, o ktoré sa nám postaral?

¹⁶ Vráťme sa teraz k znázorneniu z úvodu. Dajme tomu, že lekár, ktorý objaví liek proti tvojej chorobe, ponúkne pacientom v tvojej izbe takúto možnosť: Každý pacient, ktorý prijme liečbu a dodrží predpísanú životosprávu, sa celkom určite vylieči. Čo by si urobil, keby väčšina spolupacientov odmietla lekárove pokyny s tým, že brať lieky alebo dodržiavať predpísanú životosprávu je príliš náročné? Pridal by si sa k nim, aj keby si mal presvedčivé dôkazy o tom, že ponúkaná liečba je naozaj účinná? Určite nie! Istotne by si za liečbu vyjadril vďačnosť a pozorne by si sa držal lekárových pokynov. A o svojom rozhodnutí by si možno hovoril aj druhým ľuďom. Tým skôr by mal každý z nás túžiť dávať Jehovovi najavo, ako veľmi si cení vyslobodenie, o ktoré sa nám postaral prostredníctvom výkupnej obete svojho Syna. (Prečítajte Rimanom 6:17, 18.)

17. Ako môžeš dať najavo, že si vďačný za to, čo Jehova urobil, aby ťa vyslobodil?

¹⁷ Ak sme vďační za to, čo pre nás Jehova a jeho Syn urobili, aby nás vyslobodili z hriechu a smrti, dáme to najavo. (1. Jána 5:3) Budeme bojovať proti svojmu sklonu hrešiť. Nikdy sa nepoddáme tomu, aby sme úmyselne hrešili zo zvyku, ani nebudeme žiť pokryteckým dvojakým životom, ktorý sa s tým často spája. Také konanie by bolo to isté ako hovoriť, že výkupné pre nás vôbec nie je dôležité alebo že zaň nie sme vďační. Naopak, svoju vďačnosť budeme dávať najavo tým, že sa budeme veľmi usilovať zostať čistí v Božích očiach. (2. Petra 3:14) Budeme ju dávať najavo tým, že o našej nádhernej nádeji na vyslobodenie budeme hovoriť druhým, aby aj oni mohli získať Jehovovo schválenie a nádej na večnú budúcnosť. (1. Tim. 4:16) Jehova a jeho Syn sú iste hodní každého zlomku nášho času a energie, ktorý môžeme využiť na ich chválu! (Mar. 12:28–30) Len si to predstav! Môžeme sa tešiť na čas, keď budeme úplne vyliečení z hriechu. Môžeme žiť tak, ako to Boh pôvodne zamýšľal: v dokonalosti a večne. A to všetko len vďaka tomu, čo pre nás Jehova urobil, aby nás vyslobodil! (Rim. 8:21)

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Prečo naliehavo potrebuješ vyslobodenie?

• Ako na teba pôsobí Ježišov obetavý čin?

• Aké pocity v tebe vyvoláva Jehovov dar v podobe výkupného?

• Ako si podnietený reagovať na to, čo Jehova urobil, aby ťa vyslobodil?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 27]

V Deň zmierenia sa izraelský veľkňaz stal živým znázornením Mesiáša

[Obrázok na strane 28]

Z Abrahámovej ochoty obetovať vlastného syna sa veľa učíme o oveľa väčšej Jehovovej obeti