Náboženstvo — vybral som si ho ja, alebo mi ho vybrali rodičia?

V POĽSKU mnohí ľudia Jehovovým svedkom hovoria: „V akom náboženstve som sa narodil, v takom aj zomriem.“ To znamená, že náboženstvo sa podľa ich názoru prenáša z generácie na generáciu. Stretávaš sa s podobným postojom k náboženstvu aj vo svojom okolí? K čomu často vedie taký názor? Z náboženstva sa stáva formalita, obyčajná rodinná tradícia. Mohlo by sa to stať aj tým Jehovovým svedkom, ktorým nádherné duchovné dedičstvo odovzdali ich rodičia alebo starí rodičia?

Timotejovi, ktorého k viere v pravého Boha a láske k nemu viedli zbožná matka a stará matka, sa to nestalo. Poznal sväté spisy „od útleho detstva“. Časom sa spolu s matkou a starou matkou presvedčil, že kresťanské učenie je pravdivé. Bol „presvedčený, aby... uveril“ tomu, čo z Písiem počul o Ježišovi Kristovi. (2. Tim. 1:5; 3:14, 15) A tak hoci kresťanskí rodičia dnes všemožne pomáhajú svojim deťom stať sa Jehovovými služobníkmi, túžbu po tom si deti musia rozvinúť samy. (Mar. 8:34)

Každý človek, ak má slúžiť Jehovovi z lásky a zostať rýdzi za každých okolností, musí uveriť tak, že sa sám presvedčí na základe pádnych argumentov. Potom bude jeho viera pevná a dobre zakorenená. (Ef. 3:17; Kol. 2:6, 7)

Úloha detí

„Vždy som veril, že Jehovovi svedkovia majú pravé náboženstvo,“ hovorí Albert, * ktorý vyrastal v rodine svedkov, „ale ťažko sa mi prijímalo, keď mi hovorili, ako mám žiť.“ Ak patríš k mladým ľuďom, možno máš rovnaký názor. Čo keby si si dal tú námahu a preskúmal, aký spôsob života od nás Boh očakáva, a potom sa z konania jeho vôle naučil tešiť? (Žalm 40:8) „Jednoducho som sa začal modliť,“ vraví Albert. „Zozačiatku to bolo ťažké. Musel som sa nútiť. Ale zakrátko som začal cítiť, že keď sa snažím robiť to, čo je správne, môžem mať v Božích očiach veľkú cenu. To mi dalo silu zmeniť, čo bolo treba.“ Keď si budeš rozvíjať osobný vzťah k Jehovovi, môžeš si vypestovať túžbu robiť to, čo od nás Jehova chce. (Žalm 25:14; Jak. 4:8)

 Spomeň si na nejakú stolovú alebo športovú hru, ktorú si hral. Ak si nepoznal jej pravidlá alebo ti veľmi nešla, asi ťa nebavila. Ale nie je to iné, keď už jej pravidlá poznáš a si v nej dobrý? Určite sa tešíš, keď si ju môžeš znova zahrať. A možno na to aj sám vytváraš príležitosti. To isté platí aj o kresťanských činnostiach. Preto sa sám od seba pripravuj na kresťanské zhromaždenia. Aktívne sa na nich zúčastňuj. Veď aj napriek svojmu veku môžeš svojím príkladom povzbudiť druhých! (Hebr. 10:24, 25)

To isté platí aj o vydávaní svedectva o viere. Ani to by sa nemalo robiť z donútenia, ale z lásky. Opýtaj sa sám seba: ‚Prečo chcem ľuďom hovoriť o Jehovovi? Prečo ho milujem?‘ Jehovu treba poznať ako láskavého Otca. On sám prostredníctvom Jeremiáša povedal: „Skutočne ma budete hľadať a nájdete ma, veď ma budete hľadať celým srdcom.“ ​(Jer. 29:13, 14) Čo si to od teba môže vyžadovať? „Musel som zmeniť spôsob zmýšľania,“ hovorí Jakub. „Na zhromaždenia a do služby som chodil odmala, ale robil som to tak trochu mechanicky. Pravde som sa začal naozaj venovať, až keď som lepšie spoznal Jehovu a vytvoril si k nemu osobný vzťah.“

Tvoja radosť zo služby do veľkej miery závisí od toho, či máš dobrých priateľov, ktorí ťa duchovne posilňujú. „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie,“ znie inšpirované príslovie. (Prísl. 13:20) Preto vyhľadávaj priateľstvo s ľuďmi, ktorí sa usilujú dosahovať duchovné ciele a slúžia Jehovovi s radosťou. Jola hovorí: „Blízky vzťah s mnohými mladými, ktorí boli duchovne zameraní, bol pre mňa povzbudzujúci. Začala som do služby chodiť pravidelne a s veľkou radosťou.“

Úloha rodičov

„Som rodičom veľmi vďačná za to, že ma učili o Jehovovi,“ hovorí Jola. Áno, rodičia môžu mať na rozhodnutia svojich detí veľký vplyv. Apoštol Pavol napísal: „Vy, otcovia... vychovávajte [svoje deti] v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ ​(Ef. 6:4) Z tejto inšpirovanej rady je zrejmé, že úlohou rodičov je učiť deti, čo je Jehovova vôľa, nie ich vlastná. Bolo by vynikajúce, keby ste do mysle detí nevštepovali to, čo ste azda chceli dosiahnuť vy, ale keby ste im pomohli dať si za cieľ žiť v súlade s Jehovovými predsavzatiami!

Svojim deťom môžete vštepovať Jehovove slová a ‚hovoriť o nich, keď budete sedieť v svojom dome i keď pôjdete po ceste i keď budete líhať i keď budete vstávať‘. (5. Mojž. 6:6, 7) „Veľa sme sa rozprávali o rôznych odvetviach služby celým časom,“ spomínajú Ewa a Ryszard, rodičia troch synov. K čomu to viedlo? „Chlapci sa už ako veľmi malí chceli prihlásiť do teokratickej školy kazateľskej  služby, stali sa zvestovateľmi a časom sa sami rozhodli dať pokrstiť. Neskôr slúžili v Bételi alebo ako priekopníci.“

Je bezpodmienečne nutné, aby rodičia dávali dobrý príklad. Ryszard hovorí: „Boli sme odhodlaní nežiť dvojako, teda inak sa správať doma a inak v zbore.“ Preto sa opýtajte sami seba: ‚Ako vidia môj život moje deti? Vidia u mňa skutočnú lásku k Jehovovi? Vnímajú ju z mojich modlitieb a pravidelného osobného štúdia? Vidia ju z môjho postoja k zvestovateľskej službe, oddychovým činnostiam a hmotným veciam, ako aj z mojich vyjadrení o druhých členoch zboru?‘ (Luk. 6:40) Deti si vás všímajú každý deň a postrehnú každý rozpor medzi tým, čo hovoríte, a tým, čo robíte.

Pre dieťa je výchova dôležitá. No Božie inšpirované Slovo nám hovorí, že máme ‚vychovávať chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho‘. (Prísl. 22:6) Ewa a Ryszard hovoria: „Nachádzali sme si čas na to, aby sme s každým dieťaťom študovali osobitne.“ Pochopiteľne, rodičia musia sami uvážiť, či je potrebné, aby s každým dieťaťom študovali osve. Ale nech už sa rozhodnú akokoľvek, je potrebné, aby ku každému dieťaťu pristupovali individuálne. Na to je potrebná prispôsobivosť a rozumnosť. Napríklad čo keby ste deťom miesto toho, že im len poviete, že určitá hudba je zlá, ukázali, ako si z nej múdro vyberať, teda ktoré biblické zásady s takým výberom súvisia?

Vaše deti možno presne vedia, čo od nich očakávate, a môže sa zdať, že to aj robia. Ale aj tak musíte pôsobiť na ich srdce. Nezabudnite, že „rada v srdci muža je ako hlboké vody, ale muž s rozlišovacou schopnosťou, ten ju načerpá“. (Prísl. 20:5) Používajte rozlišovaciu schopnosť, všímajte si náznaky akéhokoľvek problému, ktorý sa môže skrývať v srdci vašich detí, a okamžite konajte. Bez obviňovania dajte dieťaťu najavo záujem oň a klaďte vhodné otázky. Ale dávajte si pozor,  aby ste príliš nevyzvedali. Váš úprimný záujem zapôsobí na srdce detí a budete im môcť viac pomôcť.

Úloha zboru

Môžeš aj ty ako Boží služobník pomôcť mladým zo zboru ceniť si duchovné dedičstvo, ktoré dostali? Hoci za výchovu detí sú zodpovední rodičia, podporiť ich môžu aj ďalší členovia zboru, zvlášť starší. Dôležité je to predovšetkým v prípade nábožensky rozdelených rodín.

Ako môžu starší pomôcť mladým milovať Jehovu a cítiť sa potrební a cenní? Mariusz, ktorý slúži ako dozorca v jednom zbore v Poľsku, hovorí: „Starší by sa mali s mladými rozprávať, rozprávať a ešte raz rozprávať. A to nielen vtedy, keď vzniknú problémy, ale aj inokedy — v službe, po zhromaždení či pri šálke čaju.“ Čo keby ste sa mladých opýtali, ako sa v zbore cítia? Také otvorené rozhovory priťahujú mladých k zboru a uisťujú ich, že doň patria.

Ak si starší, snažíš sa spoznať mladých z vášho zboru? Aj keď Albert spomenutý skôr slúži teraz ako starší, v období dospievania zažil rôzne skúšky. Hovorí: „Ako mladý, i keď už plnoletý, som potreboval osobitnú pastiersku návštevu.“ Starší môžu o mladých prejaviť osobný záujem aj tak, že sa budú modliť o to, aby sa im duchovne darilo. (2. Tim. 1:3)

Dobré je zapájať mladých do zborových činností. Inak sa môžu zamerať na svetské ciele. Môžete s nimi vy, vekovo starší, chodiť do služby a spriateliť sa s nimi? Trávte s nimi voľný čas, vytvárajte ovzdušie dôvery a priateľstva. Jola spomína: „Začala sa mi venovať jedna priekopníčka. Práve s ňou som išla do služby prvý raz preto, lebo som sama chcela.“

Rozhodnúť sa musíš sám

Mladí opýtajte sa sami seba: ‚Aké mám ciele? Ak ešte nie som pokrstený, je krst môj cieľ?‘ Rozhodnutie dať sa pokrstiť by malo vyvierať zo srdca plného lásky k Jehovovi, nie z pocitu záväzku urobiť zadosť rodinnej tradícii.

Kiež je teda Jehova tvojím pravým Priateľom a pravda tvojím pokladom! Prostredníctvom proroka Izaiáša Jehova vyhlásil: „Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh.“ Kým budeš Jehovovým priateľom, Jehova bude s tebou. Naozaj ťa posilní a ‚bude ťa pevne držať svojou pravicou spravodlivosti‘. (Iz. 41:10)

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 4]

Snažte sa zistiť, čo je v srdci vášho dieťaťa

[Obrázok na strane 6]

Rozhodnutie dať sa pokrstiť vyviera zo srdca plného lásky k Jehovovi