Zachovajme si Kristovo zmýšľanie
Zachovajme si Kristovo zmýšľanie
„[Majte] medzi sebou rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš.“ (RIM. 15:5)
1. Prečo by sme sa mali snažiť osvojiť si Kristovo zmýšľanie?
„POĎTE ku mne,“ povedal Ježiš Kristus. „Staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ (Mat. 11:28, 29) Toto vrúcne pozvanie dobre vystihuje Ježišov láskyplný spôsob zmýšľania. Nijaký človek nemohol dať lepší príklad hodný nasledovania. Hoci bol mocným Božím Synom, prejavoval empatiu a nežné city, zvlášť voči trpiacim.
2. O ktorých stránkach Ježišovho zmýšľania budeme uvažovať?
2 V tomto a nasledujúcich dvoch článkoch budeme uvažovať nad tým, ako si môžeme rozvinúť a udržať rovnaké zmýšľanie, aké mal Ježiš, a ako môžeme odzrkadľovať „Kristovu myseľ“ vo svojom živote. (1. Kor. 2:16) Zameriame sa hlavne na päť stránok Ježišovho zmýšľania: na jeho miernosť a pokoru, láskavosť, poslušnosť Bohu, odvahu a nezlyhávajúcu lásku.
Učme sa od Krista miernosti
3. a) Aké ponaučenie o pokore dal Ježiš svojim učeníkom? b) Ako Ježiš reagoval, keď sa prejavili slabosti jeho učeníkov?
3 Ježiš, dokonalý Boží Syn, ochotne prišiel na zem slúžiť medzi nedokonalých a hriešnych ľudí. Niektorí z nich ho neskôr zabili. On si však za každých okolností udržiaval radosť a prejavoval sebaovládanie. (1. Petra 2:21–23) To môžeme dokázať aj my, ak budeme ‚hľadieť uprene‘ na Ježišov príklad, keď sa nás dotknú chyby a nedokonalosti druhých. (Hebr. 12:2) Ježiš pozval svojich učeníkov niesť jeho jarmo spolu s ním, a tak sa od neho učiť. (Mat. 11:29) Čo sa mohli naučiť? Napríklad to, že Ježiš bol miernej povahy a mal s učeníkmi trpezlivosť napriek ich zlyhaniam. Noc pred svojou smrťou im umyl nohy, čím im dal ponaučenie, aby boli „pokorného srdca“, a na toto ponaučenie nemali nikdy zabudnúť. (Prečítajte Jána 13:14–17.) Neskôr, keď Peter, Jakub a Ján nezostali bdelí, vyjadril pochopenie pre ich slabosť. „Šimon, spíš?“ opýtal sa. „Zostaňte bdelí a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je pravdaže dychtivý, ale telo je slabé.“ (Mar. 14:32–38)
4., 5. Ako nám Ježišov príklad pomáha správne reagovať na nedostatky druhých ľudí?
4 Ako reagujeme, keď niektorý spoluveriaci prejavuje ducha súperenia, je urážlivý alebo ťažko prijíma rady od starších či od „verného a rozvážneho otroka“? (Mat. 24:45–47) Zatiaľ čo v Satanovom svete považujeme telesné črty za normálne a sme ochotní preniesť sa ponad ne, keď sa s nimi stretneme u bratov a sestier, môže to byť pre nás veľmi ťažké. Ak nás nedostatky druhých ľahko podráždia, mali by sme si položiť otázku: ‚Ako môžem lepšie odzrkadľovať „Kristovu myseľ“?‘ Usilujme sa pamätať na to, že Ježiš sa na svojich učeníkov nenahneval, ani keď sa u nich do určitej miery prejavila duchovná slabosť.
5 Zamyslime sa nad skúsenosťou apoštola Petra. Keď ho Ježiš vyzval, aby vystúpil z člna a išiel k nemu po vode, chvíľu po nej naozaj kráčal. Potom sa pozrel na búrku a začal sa ponárať. Rozčúlil sa Ježiš a povedal mu: „Dobre ti tak, aspoň sa z toho poučíš“? Nie! „Ihneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: ‚Ty maloverný, prečo si zapochyboval?‘“ (Mat. 14:28–31) Mohli by sme aj my, keď sa ocitneme v situácii, v ktorej brat alebo sestra zjavne prejavujú slabú vieru, obrazne vystrieť ruku a pomôcť im získať viac viery? To je určite jedna vec, ktorú sa učíme z tohto Ježišovho prejavu miernosti voči Petrovi.
6. Čo učil Ježiš svojich apoštolov o úsilí vyniknúť?
6 Peter bol zapojený aj do pretrvávajúceho sporu apoštolov o to, ktorý z nich je najvýznamnejší. Jakub a Ján chceli sedieť jeden po pravici a druhý po ľavici Ježiša v jeho Kráľovstve. Keď to Peter a ostatní apoštoli počuli, rozhorčili sa. Ježiš vedel, že tento postoj si pravdepodobne osvojili v spoločnosti, v ktorej vyrastali. Zavolal si ich a povedal im: „Viete, že vládcovia národov sa nad nimi vypínajú a že veľkí nad nimi vykonávajú moc. Medzi vami to tak nie je, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.“ Potom im poukázal na vlastný príklad: „Práve tak Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ (Mat. 20:20–28)
7. Ako môže každý z nás prispieť k jednote v zbore?
7 Keď uvažujeme o Ježišovom pokornom zmýšľaní, môže nám to pomôcť ‚správať sa medzi bratmi ako menší‘. (Luk. 9:46–48) To prispeje k jednote. Jehova ako otec veľkej rodiny si želá, aby jeho deti ‚bývali spolu v jednote‘, teda dobre spolu vychádzali. (Žalm 133:1) Ježiš sa k svojmu Otcovi modlil, aby boli všetci praví kresťania jednotní, a zdôvodnil to: „Aby svet poznal, že si ma vyslal a že si ich miloval, tak ako si miloval mňa.“ (Ján 17:23) Teda naša jednota pomáha ľuďom pochopiť, že sme Kristovými nasledovníkmi. Ak sa chceme tešiť z takej jednoty, musíme sa na nedokonalosti druhých pozerať tak ako Kristus. Ježiš ochotne odpúšťal a učil, že nám môže byť odpustené, len keď budeme odpúšťať aj my. (Prečítajte Matúša 6:14, 15.)
8. Čo sa môžeme naučiť z príkladu dlhoročných Božích služobníkov?
8 Veľa sa môžeme naučiť, aj keď budeme napodobňovať vieru kresťanov, ktorí nasledujú Krista už mnoho rokov. Tak ako Ježiš, aj oni obyčajne prejavujú pochopenie pre nedokonalosť druhých. Naučili sa, že prejavovanie podobného súcitu, aký prejavoval Kristus, nielenže pomáha „niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní“, ale aj prispieva k jednote. Okrem toho celý zbor to povzbudzuje odzrkadľovať Kristovo zmýšľanie. Títo kresťania svojim bratom želajú to, čo želal kresťanom v Ríme apoštol Pavol: „Nech dá Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu, aby ste mali medzi sebou rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš, aby ste jednomyseľne jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“ (Rim. 15:1, 5, 6) Áno, naše jednotné uctievanie prináša chválu Jehovovi.
9. Prečo potrebujeme svätého ducha, aby sme mohli napodobňovať Ježišov príklad?
9 Ježiš dal do súvisu ‚pokoru srdca‘ s miernosťou, ktorá je súčasťou ovocia Božieho svätého ducha. Preto okrem toho, že študujeme Ježišov príklad, potrebujeme aj Jehovovho svätého ducha, aby sme tento príklad mohli napodobňovať správne. O Božieho svätého ducha by sme sa mali modliť a mali by sme sa usilovať pestovať jeho ovocie, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. (Gal. 5:22, 23) Keď budeme takto nasledovať Ježišov príklad pokory a miernosti, budeme tým robiť radosť nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi.
Ježiš zaobchádzal s inými láskavo
10. Ako Ježiš prejavoval láskavosť?
10 Súčasťou ovocia svätého ducha je aj láskavosť. Ježiš sa k druhým ľuďom vždy správal láskavo. Všetci, ktorí za ním prišli s úprimnými pohnútkami, cítili, že ich ‚prijíma láskavo‘. (Prečítajte Lukáša 9:11.) Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Ježiš prejavoval láskavosť? Láskavý človek je priateľský, jemný, súcitný a vľúdny. Práve taký bol Ježiš. Bolo mu ľudí ľúto, „lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Mat. 9:35, 36)
11., 12. a) Opíš prípad, keď Ježiš prejavil súcit svojím konaním. b) Čo sa z tohto príkladu môžeme naučiť?
11 Ježiš svoju ľútosť a súcit s ľuďmi prejavoval aj svojím konaním. Zamyslime sa nad jedným prípadom. Istá žena dlhých 12 rokov trpela chorobným výtokom krvi. Vedela, že podľa mojžišovského Zákona je z toho dôvodu obradne nečistá ona, ale aj každý, kto sa jej dotkne. (3. Mojž. 15:25–27) No Ježišova povesť i jeho spôsob zaobchádzania s ľuďmi ju zjavne presvedčil, že Ježiš ju môže uzdraviť a že to aj urobí. Povedala si: „Ak sa čo len dotknem jeho vrchného odevu, budem uzdravená.“ Pozbierala odvahu, urobila to a okamžite pocítila, že bola uzdravená.
12 Ježiš si uvedomil, že sa ho niekto dotkol, a obzeral sa, aby zistil, kto to bol. Žena sa asi bála, že ju pokarhá za porušenie Zákona, a tak mu rozochvená padla k nohám a vyrozprávala mu celú pravdu. Vyhrešil Ježiš túto úbohú trpiacu ženu? Vôbec nie! „Dcéra,“ povedal jej upokojujúco, „tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ (Mar. 5:25–34) Ako ju len museli tieto láskavé slová utešiť!
13. a) Ako sa Ježišov postoj líšil od postoja farizejov? b) Ako sa Ježiš správal k deťom?
13 Kristus na rozdiel od bezcitných farizejov nikdy nevyužil svoju autoritu na to, aby ľuďom zväčšil ich bremeno. (Mat. 23:4) Naopak, láskavo a trpezlivo ich učil Jehovovým cestám. Ježiš mal k svojim nasledovníkom vrúcnu náklonnosť, stále ich miloval a bol k nim láskavý; bol im pravým priateľom. (Prísl. 17:17; Ján 15:11–15) V jeho spoločnosti sa cítili dobre aj deti a zjavne aj on sa cítil dobre v ich spoločnosti. Nebol natoľko zamestnaný, že by sa nezastavil a nevenoval im čas. Jeho učeníci, ktorí sa ešte stále považovali za dôležitých, podobne ako náboženskí vodcovia v ich okolí, sa pri jednej príležitosti pokúšali zabrániť ľuďom prinášať svoje malé deti k Ježišovi, aby sa ich dotýkal. To sa Ježišovi nepáčilo. Povedal im: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ Potom použil deti ako názorný príklad a povedal: „Pravdivo vám hovorím: Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde.“ (Mar. 10:13–15)
14. Aký úžitok majú deti z vhodnej pozornosti, ktorú im venuje zbor?
14 Pouvažujme krátko o tom, ako sa cítili niektoré z týchto detí po rokoch, keď už ako dospelí spomínali na to, ako ich Ježiš Kristus ‚bral do náručia a žehnal‘. (Mar. 10:16) Aj dnešné deti budú rady spomínať na starších a na ďalších členov zboru, ktorí o ne prejavujú vhodný, nesebecký záujem. A čo je ešte dôležitejšie, deti, ktoré už od útleho veku cítia úprimný záujem zboru, sa učia, že v Jehovovom ľude pôsobí svätý duch.
Prejavujme láskavosť v neláskavom svete
15. Prečo by nás nemalo prekvapovať, že dnes ľuďom chýba láskavosť?
15 Mnoho ľudí má dnes pocit, že nemajú čas prejavovať druhým láskavosť. A tak Jehovovi služobníci v škole, v práci, pri cestovaní i v službe musia denne čeliť duchu sveta. Neláskavé správanie nás môže znechutiť, ale nemalo by nás prekvapovať. Jehova inšpiroval Pavla, aby nás upozornil, že v týchto kritických „posledných dňoch“ budú praví kresťania prichádzať do styku s ľuďmi, ktorí „budú milovať samých seba, budú... bez prirodzenej náklonnosti“. (2. Tim. 3:1–3)
16. Ako môžeme prispievať k tomu, aby sa v zbore prejavovala taká láskavosť, akú prejavoval Kristus?
16 Na druhej strane ovzdušie v pravom kresťanskom zbore je osviežujúcim protikladom ovzdušia, ktoré vládne v tomto neláskavom svete. Napodobňovaním Ježišovho príkladu môže k tomuto zdravému ovzdušiu prispievať každý z nás. Ako to môžeme robiť? V prvom rade treba povedať, že mnohí členovia zboru potrebujú našu pomoc a povzbudenie, lebo ich trápia zdravotné ťažkosti alebo iné nepriaznivé okolnosti. V týchto „posledných dňoch“ môže takých problémov pribúdať, ale rozhodne nie sú nové. Kresťanov v biblických časoch trápili podobné problémy. Preto je dnes poskytovanie pomoci rovnako vhodné, ako bolo v prípade vtedajších kresťanov. Napríklad Pavol kresťanov nabádal: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým.“ (1. Tes. 5:14) To znamená prejavovať v praxi láskavosť, akú prejavoval Kristus.
17., 18. Napríklad ako môžeme napodobňovať Ježiša v prejavovaní láskavosti?
17 Ako kresťania máme povinnosť ‚prijímať bratov láskavo‘ a správať sa k nim tak, ako by sa k nim správal Ježiš, teda prejavovať úprimný záujem o tých, ktorých poznáme už roky, aj o tých, ktorých sme stretli prvý raz. (3. Jána 5–8) Mali by sme sa podobne ako Ježiš ujímať iniciatívy v prejavovaní súcitu druhým a byť pre nich vždy občerstvením. (Iz. 32:2; Mat. 11:28–30)
18 Každý z nás môže prejavovať láskavosť tak, že sa bude aktívne zaujímať o blaho iných ľudí. Hľadaj spôsoby, aby si to mohol robiť, a vytváraj si na to príležitosti. Buď aktívny! „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť,“ nabádal Pavol a dodal: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ (Rim. 12:10) To znamená napodobňovať Kristov príklad, správať sa k ľuďom vrúcne a láskavo, učiť sa prejavovať ‚lásku bez pokrytectva‘. (2. Kor. 6:6) Lásku, akú prejavoval Kristus, opísal Pavol nasledujúcimi slovami: „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa.“ (1. Kor. 13:4) Neprechovávajme nevraživosť voči bratom a sestrám, ale poslúchajme nabádanie: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ (Ef. 4:32)
19. Aké dobré výsledky prinesie prejavovanie takej láskavosti, akú prejavoval Kristus?
19 Naše úsilie rozvíjať si a prejavovať takú láskavosť, akú prejavoval Kristus, a robiť to vždy a za každých okolností, nám prinesie bohatú odmenu. V zbore bude môcť voľne pôsobiť Jehovov duch, čo povedie k rastu jeho dobrého ovocia. Okrem toho, keď budeme napodobňovať príklad, ktorý dal Ježiš, a keď v tom budeme pomáhať aj druhým, naše radostné a jednotné uctievanie bude prinášať radosť samému Bohu. Preto sa v zaobchádzaní s druhými stále usilujme odzrkadľovať Ježišovu miernosť a láskavosť.
Vieš vysvetliť?
• Ako dával Ježiš najavo, že je „miernej povahy a pokorného srdca“?
• Ako Ježiš prejavoval láskavosť?
• Napríklad ako môžeme v tomto nedokonalom svete odzrkadľovať Kristovu miernosť a láskavosť?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 8]
Podáme bratovi pomocnú ruku, keď zakolíše vo viere tak ako Peter?
[Obrázok na strane 10]
Ako môžeš prispieť k tomu, aby bol zbor oázou láskavosti?